Kde kohúty nespievajú, niet ani ľudí

Dôležitou súčasťou činnosti ÚKVS je prezentácia výtvarného umenia vojvodinských Slovákov a táto je nemožná bez prezentácie tvorby insitných maliarov. Insitný maliar Pavel Hajko (1952) sa maliarskej tvorbe venuje už takmer polstoročie. Patrí medzi najvýznamnejších maliarov v rámci kovačickej školy insitného umenia narodených začiatkom druhej polovice minulého storočia. Umelec sa v tomto roku dožil svojich sedemdesiatin a aj to bol jeden z dôvodov, pre ktoré sa ústav rozhodol usporiadať mu samostatnú výstavu.

Prítomných milovníkov insitného umenia, členov maliarovej rodiny a predstaviteľov médií privítal riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Vladimír Francisty. O tvorbe Pavla Hajka hovoril Vladimír Valentík, výtvarný kritik. V jeho príhovore bolo počuť, že výtvarnú tvorbu Pavla Hajka poznačil predovšetkým motív dedinského pestrofarebného kohúta umiestneného do rovinnej krajiny, na okraji dediny počas rôznych ročných období. Hajkove kohúty majú originálnu štylizáciu a výzor. Ich perie je neskutočne pestrofarebné a v takom sfarbení existuje iba na jeho plátnach.

Vernisáž hudobnými pásmami spestrila speváčka Tatiana Jašková za klavírneho sprievodu Đorđa Petriška. Nechýbal ani príhovor samotného autora malieb, ktorý sa poďakoval prítomným a všetkým tým, ktorí sa pričinili o vznik výstavy Kde kohúty nespievajú, niet ani ľudí.

Kohút ako výtvarný motív v tvorbe Pavla Hajka sa objavil už v jeho tvorivých začiatkoch, keď pri jeho zobrazení rozprávky o líške a kohútovi Hajko pochopil výtvarný a umelecký potenciál motívu kohúta. Kohút je solárny symbol, prinášajúci svetlo. Ako vták svetlonos, kohút zaháňa tmu a démonov noci. Jeho spev naznačujúci príchod dňa má akúsi očistnú silu. Hajkove kohúty môžeme pochopiť z jednej strany aj v tomto význame. Z druhej strany, kohút výrazne stelesňuje mužský kozmický princíp. Okrem mužského princípu – aktívneho žiadostivého kohúta na obrazoch Pavla Hajka jasne badať, alebo aspoň predpokladať, aj statický, zemitý, ženský princíp v podobe plodnej rovinnej krajiny. Odhaľujeme tu teda prapôvodnú insitnú kozmogonickú erotiku stelesnenú v kohútovi a krajine do ktorej je umiestnený.

Pavel Hajko vo svojej maliarskej tvorbe, či insitnej kozmogónii, motív kohúta takmer demiurgicky absolutizoval tak, že v rámci maliarskej insitnej tradície v Kovačici tento motív sa identifikuje predovšetkým ako „Hajkov motív“ a vždy asociuje na jeho meno a tvorbu.

Pavel Hajko sa narodil v roku 1952 v Kovačici. Základnú školu absolvoval v rodisku a v roku 1970 skončil strednú remeselnícku školu – odbor stolárstvo. Jeho talent si všimol svetoznámy insitný maliar Martin Jonáš, ktorému Hajko ešte ako žiak prinášal prvé kresby. Svoje maľby prvýkrát vystavoval roku 1974 na spoločnej výstave maliarov Kovačice. Od roku 1973 sa venuje výlučne svojmu umeniu. Členom Združenia kovačických insitných maliarov je od roku 1981. Už na začiatku pôsobenia sa mu podarilo vybudovať jedinečný štýl a výtvarný prejav, upútajúc na seba pozornosť verejnosti tvorbou, ktorá sa odlišuje od tvorby dovtedajších ľudových umelcov v Kovačici. Primárnym motívom Hajkových malieb od roku 1975 je kohút v plnej kráse jeho farebnosti. Hajkov kohút má vztýčený falický krk a jeho telo a chvost sú maľované sýtymi farbami. Ženský princíp symbolizujú tekvice, ale aj iné, doslova nezvyčajné predmety. Dokonca aj príroda občas nadobúda krivky ženského tela. Erotický náboj jeho obrazov je neraz odľahčený humorným nadhľadom autora. Žije a tvorí v Kovačici.

Výstavu tvorí 25 obrazov, ktoré si milovníci výtvarného umenia môžu pozrieť do 30. apríla.