Snové záhrady Jána Agarského

11. maj 2022
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa v stredu 11. mája uskutočnila vernisáž výstavy obrazov akademického maliara Jána Agarského.

Výstavou Snové záhrady akademického maliara Jána Agarského zo Starej Pazovy Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov nadviazal na podobné aktivity, ktorými našej kultúrnej verejnosti kontinuálne predstavuje súčasné výtvarné umenie vojvodinských Slovákov. Jednou zo zásad ústavu je predstavovať predovšetkým to najreprezentatívnejšie z našej kultúrnej ponuky a dielo Jána Agarského toto kritérium dnes jednoznačne spĺňa. Ústav túto výstavu usporiadal pri príležitosti autorovho životného jubilea, ktorý sa totiž v tomto roku dožije svojej šesťdesiatky.

 

O diele Jána Agarského na vernisáži hovoril náš popredný kritik Vladimír Valentík a v hudobnej časti programu vystúpil Marek Stupavský, jeden z našich najtalentovanejších mladých hudobníkov, v súčasnosti študent postgraduálneho štúdia na Akadémii umenia v Novom Sade, ktorý si pre túto príležitosť pripravil dve nokturná francúzskeho skladateľa Erika Satieho.

Ján Agarský je na našej výtvarnej scéne prítomný už štyri desaťročia, nakoľko svoje práce prvýkrát vystavoval v Starej Pazove v roku 1982. Narodil sa 30. novembra 1962 v Starej Pazove. Základnú školu skončil v rodisku a Strednú umeleckú školu Bogdana Šuputa zakončil v Novom Sade. Školenie pokračoval na Vyššej pedagogickej škole v Belehrade a potom i na Akadémii umenia v Novom Sade, kde vyštudoval maliarstvo u profesora Jovana Rakidžića. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave istý čas navštevoval doplnkové štúdium maľby u profesora Jána Bergera. Členom je Združenia výtvarných umelcov Srbska, Spoločnosti voľných výtvarných umelcov v Bratislave, Umeleckej besedy Slovenska a Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny. Svoje práce vystavoval na osemnástich samostatných a početných skupinových výstavách doma a v zahraničí. Získal viaceré ocenenia: Cenu Galérie NOVA na salóne Sriem v Sriemskej Mitrovici, Cenu Galérie Lazar Vozarević v Sriemskej Mitrovici, Výkupnú cena NRSNM na 9. Bienále v Báčskom Petrovci, Cenu Karola Miloslava Lehotského na 14. Bienále v Báčskom Petrovci, Plaketu najúspešnejší výtvarný umelec na umeleckej kolónii Borkovac v Rume.

 

Ján Agársky na výstave Snové záhrady vystavuje 30 obrazov realizovaných technikou akryl na plátne a autor sa na nich venuje problémom výtvarného spracovanie krajiny. V aktuálnej tvorbe Jána Agarského sa stretávajú niektoré skúsenosti postimpresionizmu, expresionizmu a fovizmu s estetikou súčasného umenia a senzibilitou dnešnej doby. Platí to predovšetkým pre koloristické vyjadrenie námetov, ktoré odstupuje od veristického maľovania prírody. Agarského kolorit je preexponovaný a vo funkcii vyjadrenia estetických hodnôt obrazu, ktoré zároveň na pozorovateľovi zanechávajú silný emocionálny dojem. Krajinomaľby Jána Agarského nie sú reálne zábery prírody, sú to metafory snovej krajiny, akéhosi strateného raja.

 

Je zaujímavé, že sa Ján Agarský k motívu krajinky, ktorý dominuje v jeho súčasnej produkcii, dopracoval dosť neobvyklým a netradičným spôsobom. Zaužívaným názorom v dejinách umenia je totiž ten, že abstraktné umenie je výsledkom postupnej estetickej a kompozičnej redukcie a štylizácie znázorňovaného predmetného sveta, ako to bolo napr. u jedného z priekopníkov abstraktného umenia Wassilya Kandinského. Avšak Ján Agarský sa k svojim krajinomaľbám dopracoval z abstrakcie, ktorej sa predtým dlhodobo venoval. Jeho abstraktné obrazy, ktoré síce obsahovali istú mieru asociatívnosti, až po autorovom rozhodnutí konkretizovať niektoré detaily obrazu, nadobudli jednoznačný charakter krajinomalieb.  

Takýto, v istom zmysle, retrográdny postup je však úplne v súlade s moderným chápaním umeleckého diela, aký nastolili postmoderna, prípadne aj niektoré iné súdobé estetické koncepcie. Autor vlastne takýmto spôsobom uzatvára kruh sukcesívnej dekonštrukcia a opätovnej konštrukcie obrazu. Predmetný svet je najprv transformovaný na základné výrazové a estetické prostriedky výtvarného jazyka, z ktorých autor následne, v novom synchrónnom a diachrónnom kontexte, opätovne vytvára obrazy znovuobjavenej krajiny a ponúka ich ako východisko a útočisko pre našu, v mnohom, problémovú existenciu, ktorá prejavuje čoraz viac znakov odcudzenosti od úchvatného sveta prírody.

Výstava bude pre verejnosť otvorená do 27. mája 2022.

Text: Ladislav Čáni, Foto: Danica Vŕbová a Ján Agarský
Musica Viva
V sobotu 24. októbra sa Báčskom Petrovci konal v poradí druhý Koncert zborovej hudby, na ktorom účinkovali slovenské vojvodinské zbory, ako aj ich hostia.
Foto: Jaroslav Grňa
Syntagma bližšie k človeku odrzrkadľuje tvorbu básnika, osemdesiatnika Pavla Mučajiho. Takýmto leith motívom bolo poznačený večierok v Dome Matice slovenskej v Báčskom Petrovci.
Z otvorenia Sympózia
Prínosom sympózia, ktoré bolo 23.- 24. októbra v Novom Sade a v B. Petrovci sú referáty o médiách, nové odborné impulzy mediálnych a literárnych expertov a náčrt možných riešení problémov v  médiách.
V Selenči prebiehal festival slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč. Festivalu predchádzal odborný seminár, ktorého viedli renomovaní hudobníci, zároveň aj členovia odbornej poroty.
Spoločná fotografia všetkých účasníkov
V sobotu 17. októbra 2009 sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov uskutočnila dielňa na tému Základy internet novinárstva.
Konferencia v Prahe
Tretia konferencia Terra Interculturallis, ktorú poriada Slovensko-český klub v Prahe za podpory Višegrádskeho fondu sa uskutočnila 25. septembra 2009 v areáli Ministerstva kultúry Česka v Prahe.
Estonci v Ústave
V rámci projektu Rozširovanie európskych horizontov - spolupráca novinárov z Vojvodiny a Estónska, delegácia novinárov z Estónska navštívila Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Verica Tanackovicova
Digitálna kamera odišla do rúk Verici Tanackovićovej z Báčskeho Petrovca.
Manifestacija Na vašaru na kojoj su Slovaci iz Mađaraske, Rumunije, Srbije i Slovačke predstavili slovačke zanate, tradicionalne specijalitete i folklor održana je u Bačkom Petrovcu.
premiéra
Básnik, prozaik, prekladateľ, eseista, literárny historik a kritik Víťazoslav Hronec sa do dejín slov. literatúry zapísal aj ako bibliograf o čom svedčí aj jeho najnovšie vydanie.