Proslava Dana Slovaka u Mađarskoj u Velikom Banedešu

Do malebnej slovenskej obce s 1592 obyvateľmi pricestovali v prvú júlovú sobotu poprední činitelia slovenského politického života, členovia slovenských samospráv, predstavitelia našich inštitúcií a občianskych organizácií zo všetkých kútov Maďarska. Vítalo ich premenlivé počasie, ale príjemná atmosféra a priateľskí ľudia. Autobusy, ktoré prichádzali z celého Maďarska, vyložili účastníkov osláv pri termálnom kúpalisku, kde ich čakali skupinky hostiteľov. Po vrúcnom privítaní sa začala oficiálna časť celodňového programu. Prominentné osobnosti Slovákov žijúcich v Maďarsku, vzácni hostia zo Slovenska i Maďarska prešli do miestneho cintorína, kde pri náhrobnom pomníku bánhedešskej rozprávačky, maliarky a majsterky ľudového umenia Žofie Farkašovej Drágošovej položili vence úcty a vďaky. Ako prvý na ňaničku Žofku spomínal zástupca predsedu CSS Ondrej Csaba Aszódi. – S úctou spomínajme na ňaničku Žofku, ktorá vyrástla vo Veľkom Bánhedeši, v dvojjazyčnom prostredí a stala sa rozprávačkou dediny. Používala prekrásny ľudový jazyk a mala bohatú fantáziu. Jej rozprávky zozbieral etnograf Ondrej Krupa a vydal dvojjazyčnú zbierku Rozprávky ňaničky Žofky. Do prvého vydania zaradil dvadsaťdva rozprávok v slovenskom i maďarskom jazyku. Zachovať jej dedičstvo je našou úlohou. Česť jej pamiatke! – povedal zástupca predsedu CSS.

Po kladení vencov predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik informoval prítomných, že CSS znovu vydala zbierku rozprávok, pretože prvé vydanie je už nedostupné. Z miestneho cintorína sa účastníci osláv presunuli do výstavnej siene, kde zástupca predsedu CSS František Zelman otvoril výstavu Čepce v slovenskom kroji. – Veľmi sa teším, že mám možnosť otvoriť výstavu, ktorú Bánhedešania pripravovali s veľkou radosťou. Expozícia predstavuje, aké čepce a kroje nosievali naši predkovia.

V pavilónoch vidíte nielen čepce a ihličky, ale aj hodvábne ručníčky. Na stenách sú umiestnené čierno-biele fotografie, prostredníctvom ktorých môžeme cestovať nazad do minulosti, – dokončil svoj príhovor F. Zelman a odovzdal slovo členovi Valného zhromaždenia Békešskej župy Ferencovi Závodovi, ktorý po slovensky i po maďarsky privítal prítomných a poprial všetkým výbornú zábavu. Po jeho vystúpení nasledovala kytica slovenských piesní v podaní žiačok miestnej základnej školy. Vo výstavnej sieni si záujemcovia mohli zakúpiť druhé vydanie zbierky Rozprávky ňaničky Žofky, ktorú dedikoval autor knihy Ondrej Krupa.

V blízkosti termálneho kúpaliska už v skorých ranných hodinách vyrástli stany, v ktorých Slovenky z rôznych regiónov Maďarska piekli a varili tradičné slovenské jedlá svojho kraja. Bolo tu všetko, čo sa len hrdlu ráči. V stánku bakonského regiónu napríklad ponúkali na ochutnávku makové, orechové a syrové zákusky, granicu (knedle plnené makom alebo ovocím), chlieb s masťou z mangalice a bakonské vína. Do Veľkého Bánhedešu pricestovali dvanásti, v stánku vystavili tradičné zástery. Región z okolia Pešti pripravil fazuľový guláš pre viac ako sto osôb a domáce sviatočné zákusky. Jeho stánok zdobili fotografie žien, mužov a detí v tradičnom slovenskom kroji. Sílešanky priniesli klinčekové a citrónové chraple (linzerové keksíky) a orechové rožky. Ich región vystavil domáce tkaniny, ľudové kroje a kované diela. Pilíšsky región pripravil makové, syrové a orechové záviny, okrem toho ponúkal okoloidúcich pálenkou a vynikajúcim bielym a červeným santovským vínom. Na stane viseli fotografie ľudových spevákov a tanečníkov.

Slovenky z čabianskeho regiónu pripravili klobásovú misu a medovníky, Elečanky predávali kapustové a klobásové lokše, Komlóšanky piekli od rána do večera klobásu a špricky, Bánhedešania podávali kapustnicu s baraninou na smotane pre 200 osôb, sladké a slané domáce zákusky a koláče, Sarvašania pripravili tradičné kapustníky. V stánku čabianskeho regiónu boli vystavené predovšetkým domáce tkaniny, kroje a diela remeselníkov. Jača a okolie ponúkala gance a chamulu, ktoré priniesli pre sto osôb. Veňarčanky až do konca kultúrneho programu rozdávali krumpľovníky, praclíky a domáce víno.

Miestni organizátori, ako aj Celoštátna slovenská samospráva, Slovenské osvetové centrum a jeho regionálne strediská si dali záležať, ponuka bola pestrá, jedlá sa neopakovali. Dobrôt bolo nadostač, niektorí ich predávali, iní ponúkali zadarmo. Niektoré regióny varili a piekli priamo na mieste, iné priviezli svoje tradičné jedlá už hotové. Podstatné je, že vo Veľkom Bánhedeši nikto nezostal hladný a s plným žalúdkom je aj nálada lepšia. V stánkoch napriek nepriaznivému počasiu panovala vynikajúca nálada, účastníci veselo čakali na začiatok kultúrneho programu.

O 13. hodine sa v miestnom evanjelickom kostole ekumenickou pobožnosťou začala oficiálna časť podujatia. Na úvod odzneli štátne hymny Maďarskej a Slovenskej republiky v podaní Mládežníckeho dychového orchestra zo Slovenského Komlóša pod vedením Jána Krčmériho. Prítomných v maďarčine privítala miestna evanjelická farárka Magdolna Lászlóová Háziová, ktorá zdôraznila, že miestni obyvatelia majú dve silné identity – národnostnú a kresťanskú. Jej slová v slovenčine zopakovala farárka Budapeštianskeho slovenského evanjelického zboru Hilda Guláčiová Fabuľová.

– Pre Veľký Bánhedeš je veľkou cťou, že môže hostiť najväčší sviatok Slovákov v Maďarsku, na ktorý sme sa už dlho pripravovali, – začal svoj príhovor starosta obce Ottó Jancsó. Vzápätí citoval z básne Gábora Czakóa „Vlasť máme len jednu“ (Hazánk csak egy van). Ako povedal, niet ešte jedného kúta na svete, kde žije spolu toľko národností, ako v Karpatskej kotline. Zvlášť to platí pre Maďarsko, ktorého multinárodnostný ráz je tradíciou. V súvislosti s tým citoval aj známe slová prvého uhorského kráľa Štefana, podľa ktorého „krajina jedného jazyka je slabá a krehká“. Maďarsko preto podľa jeho slov musí dbať jednak o svoje národnosti, jednak o svojich krajanov žijúcich v zahraničí. Po týchto úvodných myšlienkach stručne predstavil prítomným históriu obce, ktorú v polovici 19. storočia znovuosídlili slovenskí evanjelici z Nadlaku. Národnostné pomery v obci sa zásadne zmenili po výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, keď až 70-80 % Slovákov opustilo dedinu. Napriek tomu v obci stále prebieha výučba slovenčiny v miestnej materskej aj základnej škole. Na záver svojho príhovoru starosta pozval všetkých prítomných na paprikový festival, ktorý sa tohto roku uskutoční 13.-14. augusta.

Dvojjazyčnú ekumenickú pobožnosť slúžili H. Guláčiová Fabuľová a katolícky farár békeščabianskeho veľkého kostola Antal Szigeti – v ich podaní odznela cyrilo-metodská modlitba. Za organového sprievodu kantorky Anny Kmeťkovej predseda sarvašskej slovenskej samosprávy Tibor Mótyán zaspieval staroslovenský Otčenáš.

Po pobožnosti nasledovalo oficiálne otvorenie Dňa Slovákov v Maďarsku. Hajnalka Avarová po slovensky a Mariana Bajczerová Melegová po maďarsky privítali prominentných hostí – mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v MR Petra Weissa, generálneho konzula SR v Maďarsku Štefana Daňa, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milana Vetráka, predsedu Matice slovenskej (MS) Mariána Tkáča, zástupcu štátneho tajomníka pre národnostné a spoločenské vzťahy Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti MR Csabu Latorcaiho, zástupcu riaditeľa Riaditeľstva národnostných stykov Antona Paulika, vedúceho národnostného oddelenia Ministerstva národných zdrojov Štefana Kraslána, a prvého podpredsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí Pavla Hlásnika.

Ako prvý sa prítomným prihovoril predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik. Ako povedal, Deň Slovákov v Maďarsku sa každoročne koná pri príležitosti sviatku sv. Cyrila a Metoda, ktorý je štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Na počesť tohto sviatku usporiadajú 4. - 6. júla v Bratislave Deň zahraničných Slovákov, ku ktorému prispejú dolnozemskí Slováci Dolnozemským jarmokom. V druhej časti svojho príhovoru pán predseda vyzdvihol dôležitosť blížiaceho sa sčítania obyvateľstva. Ako povedal, Slovač v Maďarsku za posledné desaťročie veľa stratila. Teraz v záujme toho, aby si mohla zachovať svoje samosprávy, spolky, kultúrne ustanovizne, sa musíme hlásiť k slovenskej národnosti. CSS v tomto smere vyvíja aktivity, vyzýva ľudí prostredníctvom letákov a obracia sa na notárov obcí obývaných aj Slovákmi. Na záver svojho príhovoru privítal všetkých prítomných a poprial im dobrú zábavu.

Účastníkov osláv pozdravil aj predseda ÚSŽZ M. Vetrák, ktorý vyjadril nesmiernu radosť z toho, že môže byť prítomný na tomto podujatí. Zvlášť ocenil, že na Dni Slovákov v Maďarsku boli prítomní aj zástupcovia maďarskej vlády, ktorí tu mohli vidieť, kto sú Slováci v Maďarsku. Zároveň samotní Slováci dostali možnosť tlmočiť im svoje otázky, problémy. Upozornil, že hoci ľudia sa musia prispôsobovať, nemožno zamieňať pojmy integrácia a asimilácia. Vyzval prítomných, aby sa spýtali sami seba, čo spravil maďarský štát v záujme udržania národnej a kultúrnej identity, parlamentného zastúpenia svojich národností, čo robí Slovensko pre zachovanie jazyka a kultúry svojich krajanov a čo robí každý jednotlivec osobne v tejto veci, či si napr. zapísal svoje dieťa do slovenskej školy. Ako povedal, Slovensko je mladý, dynamický štát, ktorý si váži svoje korene a tradície a rád prijme nielen kultúrny, ale aj hospodársky či diplomatický potenciál Slovákov žijúcich v zahraničí. Svoje slová potvrdil aj tým, že záštitu nad tohtoročným Dňom zahraničných Slovákov po prvýkrát prevzala premiérka SR Iveta Radičová, ktorá osobne dohliada na činnosť ÚSŽZ. Ako prejav spolupatričnosti Slovákov na Slovensku a v zahraničí označil aj spoluorganizátorskú účasť dolnozemských Slovákov na Dolnozemskom jarmoku. Na záver svojho príhovoru poprial úspešný priebeh podujatia.

Zástupca štátneho tajomníka Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti MR Csaba Latorcai zhrnul, čo všetko urobila maďarská vláda pre svoje národnosti za posledný rok. Pripomenul nedávno podpísanú strategickú dohodu ministerstva s predstaviteľmi 13 menšinových samospráv za skvalitnenie vzájomnej spolupráce, alebo prijatie novej maďarskej ústavy, ktorá tak v preambule, ako aj v samotnom texte zakotvuje práva národností a pokladá ich za štátotvorných činiteľov. Podľa ústavy každý občan Maďarska má právo slobodne sa hlásiť k svojej národnosti, používať svoj materinský jazyk, používať svoje meno v národnostnom jazyku, pestovať národnostný kultúrny a spoločenský život. Avizoval aj pripravované kroky vlády, ako napr. zakotvenie práv národností a ich parlamentného zastúpenia v ústavnom zákone, alebo prípravu zákona o občianskych združeniach. Keďže aj tento zákon bude mať priamy vplyv na život národností, vyzval prítomných, aby sledovali jeho prípravu a zapojili sa do nej svojimi návrhmi a pripomienkami. Taktiež vyzdvihol dôležitosť nadchádzajúceho sčítania obyvateľov. Ako povedal, občania nie sú povinní odpovedať na otázky týkajúce sa národnostnej príslušnosti, ale je rovnako záujmom národností i štátu, aby bol počet príslušníkov národnostných občanov čím presnejšie zmapovaný. Na záver svojho príhovoru poprial prítomným príjemnú zábavu a sľúbil, že vláda vždy nájde spôsob na podporu podobných národnostných podujatí.

Ako posledný sa prítomným prihovoril predseda MS M. Tkáč. Začal slovami, že hoci MS je už vyše poldruha storočná inštitúcia, on sám je len krátko jej predsedom. Napriek tomu už stihol spraviť veľa preto, aby sa konflikty medzi Slovákmi a Maďarmi na Slovensku zmiernili. Priznal sa, že s obľubou sa zaoberá históriou a preto vie, že medzi Maďarskom a Slovenskom nikdy nebola vojna. Dokonca dcéra posledného známeho veľkomoravského kniežaťa Mojmíra II. sa vydala za Arpádovho syna Zsolta, čím sa zrodila arpádovsko-mojmírovská dynastia, z ktorej pochádzal aj sv. Štefan, zakladateľ uhorského kráľovstva. Tento štát fungoval tisíc rokov a pokojne mohol aj ďalej, keby jeho vtedajší vodcovia boli dodržali už spomínané slová sv. Štefana. Na záver dodal, že slovenský národ nikdy nevyhlásil, ani nevyvolal žiadnu vojnu a bude šťastný, ak s každým susedom bude žiť aj naďalej v mieri. Poslednú krátku vetu vyslovil v maďarčine a adresoval ju obom národom – „Éljen a haza!“

Po oficiálnych príhovoroch nasledovala kultúrna vložka v podobe kytice piesní Ženského speváckeho zboru Rozmarín z Baňačky. Vzápätí predseda CSS J. Fuzik odovzdal vyznamenanie CSS Za našu národnosť. Poctení ňou boli bývalá učiteľka slovenčiny v Čanádalberti a v Pitvaroši Anna Molnárová, Ženský spevácky zbor Rozmarín z Baňačky a docentka doktorka Mária Žiláková z Budapešti, ktorá prevzala vyznamenanie v tom kostole, v ktorom bola kedysi pokrstená.

Po ďalších piesňach v podaní speváckeho zboru z Baňačky na záver oficiálneho programu predseda sarvašskej slovenskej samosprávy T. Mótyán predniesol chválospev Pozvanie na oslavu Boha (Žalm 95). Na organe ho sprevádzala A. Kmeťková. Po chválospeve sa pohol slávnostný sprievod od kostola k prírodnému javisku, kde pokračoval tematický galaprogram regionálnych kultúrnych stredísk Slovenského osvetového centra CSS Kde bolo tam bolo.

Kultúrny program v značnej miere poznačil dážď, ktorý mnohých divákov odohnal pod okolité stromy. Aj samotní vystupujúci boli nútení prejsť na náhradné „javisko“ k moderátorke, riaditeľke SOC Kataríne Királyovej a tak spievali, recitovali a rozprávali príbehy v stane. Ku koncu podujatia sa vyčasilo, a tak dychový orchester zo Slovenského Komlóša mohol Deň Slovákov v Maďarsku uzavrieť kvalitným promenádnym koncertom na prírodnom javisku.