POZDRAVNO PISMO PREDSEDNICE SLOVAČKE VLADE POSVEĆENO DANU SLOVAKA IZ DIJASPORE

Vážené dámy, vážení páni, milí priatelia,

dovoľte mi pozdraviť Vás na slávnostnom stretnutí pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva. Pozdravujem vás, organizátorov, nadšencov myšlienky slovenskej vzájomnosti i vás, ktorí ste sem prišli z rôznych kútov sveta. Cíťte sa tu, prosím, ako doma. Želala by som si, aby vaše zväzky s domovinou, domovinou vašich predkov, bolo také ako červený mramor z Tardošovského lomu, z ktorého pochádza základný kameň pamätníka a ktorí darovali naši krajania z Maďarska. To, že ste teraz tu, potvrdzuje, že nezabúdate na svoje korene, že vaše spojenie s našou – vašou krajinou je naozaj pevné.

Opustiť svoj domov je veľmi ťažké rozhodnutie. Možno jedno z najťažších v živote. Aké to musí byť ťažké, keď človek vie, že sa nemôže vrátiť, že niektorých svojich príbuzných, priateľov, známych možno už nikdy v živote neuvidí.

V takejto situácii sa v minulosti ocitli státisíce Slovákov. Neboli sme v tom ako národ sami. Napríklad v 19. storočí odišlo z Európy do Spojených štátov amerických neuveriteľných 32 miliónov ľudí.

Hospodárska kríza vyhnala v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia zo svojich domovov tisícky Slovákov.

Náznaky slobody roku 1968 netrvali dlho a zostali pod pásmi tankov spriatelených armád varšavskej zmluvy. A opäť emigrácia, odchody zväčša mladých ľudí, ktorí sa nechceli zmieriť so životom bez slobody, za ostnatým drôtom.

Počas totalitného komunistického režimu opustili Slovensko tisíce našich krajanov. Totalitný režim neodpúšťal: emigranti sa mohli vrátiť domov len pod hrozbou väzenia, ich príbuzní na Slovensku boli šikanovaní a prenasledovaní, až do roku 1989 mali v kádrových materiáloch nezmazateľnú švrnu.

November 1989 priniesol vysnívanú slobodu a demokraciu. Už 22 rokov sa môžeme takto slobodne stretávať a tešiť sa zo vzájomnej blízkosti. A s vedomím, že cesty za hranice našej krajiny vždy vedú späť do slobodnej, demokratickej vlasti.

Odhadujeme, že v súčasnosti žije a pracuje v zahraničí približne 2,7 milióna slovenských vysťahovalcov a ich potomkov, z toho viac ako 300 tisíc občanov Slovenskej republiky.

Vážení prítomní, milí priatelia! Vláda SR sa zaviazala zvyšovať kvalitu života občanov a meniť Slovensko na lepší domov pre všetkých. A naše sľuby a záväzky plníme. Obnovili sme rast zamestnanosti, pomaly, postupne, ale oveľa vyššie ako to dosahuje priemer krajín EÚ. V prvom štvrťroku 2011 stúpla zamestnanosť v slovenskom hospodárstve medziročne až o 2, 1% - znamená to medziročný nárast počtu pracujúcich až o takmer 49 tisíc osôb. Miera nezamestnanosti za prvý štvrťrok 2011 medziročne výrazne klesla z 15,1 % na 13,9 %. Počet voľných pracovných miest medziročne vzrástol o 11, 3 % a priemerná mzda stúpla o 3, 2 %. Trh práce zareagoval na oživenie ekonomiky a zotavuje sa, a to aj napriek pretrvávajúcim dopadom krízy. Prijali sme opatrenia na účinnejší boj proti korupcii a klientelizmu, na zlepšenie vymáhateľnosti práva pre všetkých, zvyšujeme transparentnosť. Aj vďaka takýmto opatreniam sa zlepšilo podnikateľské prostredie na Slovensku a obnovila sa aj dôvera investorov.

Milí priatelia, na záver dovoľte vyjadriť radosť z toho, že na Slovensku vzniká Pamätník slovenského vysťahovalecta. Že vzniká pamätník, ktorý v tejto - už slobodnej - dobe bude symbolizovať nielen odchody, ale aj návraty, že vzniká stála pripomienka našich dejín i ľudských príbehov, pripomienka dávnych i nie tak dávnych a nie ľahkých zápasov o existenciu.

Želám vám všetkým príjemné leto a silný pocit vzájomnosti.