POZDRAVNÝ LIST PREDSEDNÍČKY VLÁDY K PAMÄTNÉMU DŇU ZAHRANIČNÝCH SLOVÁKOV

Vážené dámy, vážení páni, milí priatelia,

dovoľte mi pozdraviť Vás na slávnostnom stretnutí pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva. Pozdravujem vás, organizátorov, nadšencov myšlienky slovenskej vzájomnosti i vás, ktorí ste sem prišli z rôznych kútov sveta. Cíťte sa tu, prosím, ako doma. Želala by som si, aby vaše zväzky s domovinou, domovinou vašich predkov, bolo také ako červený mramor z Tardošovského lomu, z ktorého pochádza základný kameň pamätníka a ktorí darovali naši krajania z Maďarska. To, že ste teraz tu, potvrdzuje, že nezabúdate na svoje korene, že vaše spojenie s našou – vašou krajinou je naozaj pevné.

Opustiť svoj domov je veľmi ťažké rozhodnutie. Možno jedno z najťažších v živote. Aké to musí byť ťažké, keď človek vie, že sa nemôže vrátiť, že niektorých svojich príbuzných, priateľov, známych možno už nikdy v živote neuvidí.

V takejto situácii sa v minulosti ocitli státisíce Slovákov. Neboli sme v tom ako národ sami. Napríklad v 19. storočí odišlo z Európy do Spojených štátov amerických neuveriteľných 32 miliónov ľudí.

Hospodárska kríza vyhnala v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia zo svojich domovov tisícky Slovákov.

Náznaky slobody roku 1968 netrvali dlho a zostali pod pásmi tankov spriatelených armád varšavskej zmluvy. A opäť emigrácia, odchody zväčša mladých ľudí, ktorí sa nechceli zmieriť so životom bez slobody, za ostnatým drôtom.

Počas totalitného komunistického režimu opustili Slovensko tisíce našich krajanov. Totalitný režim neodpúšťal: emigranti sa mohli vrátiť domov len pod hrozbou väzenia, ich príbuzní na Slovensku boli šikanovaní a prenasledovaní, až do roku 1989 mali v kádrových materiáloch nezmazateľnú švrnu.

November 1989 priniesol vysnívanú slobodu a demokraciu. Už 22 rokov sa môžeme takto slobodne stretávať a tešiť sa zo vzájomnej blízkosti. A s vedomím, že cesty za hranice našej krajiny vždy vedú späť do slobodnej, demokratickej vlasti.

Odhadujeme, že v súčasnosti žije a pracuje v zahraničí približne 2,7 milióna slovenských vysťahovalcov a ich potomkov, z toho viac ako 300 tisíc občanov Slovenskej republiky.

Vážení prítomní, milí priatelia! Vláda SR sa zaviazala zvyšovať kvalitu života občanov a meniť Slovensko na lepší domov pre všetkých. A naše sľuby a záväzky plníme. Obnovili sme rast zamestnanosti, pomaly, postupne, ale oveľa vyššie ako to dosahuje priemer krajín EÚ. V prvom štvrťroku 2011 stúpla zamestnanosť v slovenskom hospodárstve medziročne až o 2, 1% - znamená to medziročný nárast počtu pracujúcich až o takmer 49 tisíc osôb. Miera nezamestnanosti za prvý štvrťrok 2011 medziročne výrazne klesla z 15,1 % na 13,9 %. Počet voľných pracovných miest medziročne vzrástol o 11, 3 % a priemerná mzda stúpla o 3, 2 %. Trh práce zareagoval na oživenie ekonomiky a zotavuje sa, a to aj napriek pretrvávajúcim dopadom krízy. Prijali sme opatrenia na účinnejší boj proti korupcii a klientelizmu, na zlepšenie vymáhateľnosti práva pre všetkých, zvyšujeme transparentnosť. Aj vďaka takýmto opatreniam sa zlepšilo podnikateľské prostredie na Slovensku a obnovila sa aj dôvera investorov.

Milí priatelia, na záver dovoľte vyjadriť radosť z toho, že na Slovensku vzniká Pamätník slovenského vysťahovalecta. Že vzniká pamätník, ktorý v tejto - už slobodnej - dobe bude symbolizovať nielen odchody, ale aj návraty, že vzniká stála pripomienka našich dejín i ľudských príbehov, pripomienka dávnych i nie tak dávnych a nie ľahkých zápasov o existenciu.

Želám vám všetkým príjemné leto a silný pocit vzájomnosti.