Ján Čajak ml.

prozaik, novinár, publicista, prekladateľ, redaktor
Ján Čajak ml.
( 18. jul 1897 - 3. jul 1982 )

Ján Čajak mladší (pseud. Ján Blatňanský, Ján Svätojánsky, Junior) bol známy slovenský prozaik, novinár, publicista, prekladateľ, redaktor, syn prozaika Jána Čajaka a vnuk básnika Janka Čajaka.

Narodil sa 18. júla 1897 v Selenči. Na školy chodil v Báčskom Petrovci, Sarvaši, Novom Vrbase a Novom Sade. Evanjelickú teológiu skončil v Bratislave a Prešove. Vzdelanie ukončil v Belehrade na Vysokej škole pedagogickej.

Pracoval ako profesor slovenčiny a dejepisu na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Roku 1942 sa presťahoval do Budapešti, kde pôsobil ako redaktor. Pracoval aj na Ministerstve zahraničia v Budapešti a na Povereníctve informácií. V roku 1949 sa definitívne usadil v Bratislave, kde bol redaktorom, publicistom a prekladal z juhoslovanskej literatúry. V roku 1960 odišiel do dôchodku.

Pri príležitosti osláv stého narodenia svojho otca Jána Čajaka staršieho, v roku 1963 navštívil svoje rodisko a pôsobisko.

Umrel 03. Júla 1982 v Bratislave.

V rámci cyklu Osobnosti náboženského života Slovenská televízia Bratislave v roku 1996 vyrobila Dokumentárny film Ján Čajak.

 

Bibliografia:

Prvé literárne práce začal publikovať v dolnozemských slovenských časopisoch Svit a Náš život.

Pre prvú vývinovú fázu jeho tvorby je príznačná najmä humoristická próza folklórneho typu. V tomto období napísal poviedky Báťa Ondriš Pazúrik, Matej Hronec Bickoš, Mišo, Závody, Posledný seredžan a i.

Pod vplyvom Martina Kukučina, Jána Čajaka st., Jozefa Gregora Tajovského prešiel k socialisticky angažovanej satire. V zbierke poviedok Dumný briežok nastolil závažné socialistické a politické rozpory a dospel k individuálnemu protestu proti konzervatívnej a pokryteckej sedliackej morálke a spoločenskej satire. O tom svedčia romány i jeho Zuzka Turanová a Zypa Cupák.

V druhej fáze sa venoval publicistickej tvorbe. V tomto období písal memoáre na vojnové roky (Mračná nad južným Slovenskom, Omrvinky z pohnutých čias), črty s povstaleckou tematikou (Po stopách generála Viesta). V historickej próze písal črty, drámy, historické eseje, napr. cyklus historických esejí Miscellanea.

Jeho vrcholným dielom je historický román V zajatí na Holíčskom hrade, kde zobrazuje historickú a ideovopolitickú realitu Uhorska na rozhraní 16. a 17. storočia.