Kulturni život u Staroj Pazovi

Súčasné podoby kultúrneho života v Starej Pazove

Dnes sa môže Stará Pazova popýšiť veľkým počtom kultúrnych ustanovizní a združení, ako aj silnými osobnosťami - reprezentantmi súčasnej literárnej, výtvarnej, hudobnej a divadelnej tvorby. K literárnym tvorcom patrí predovšetkým Miroslav Demák (1948), básnik, prozaik, spisovateľ pre deti, redaktor vo vydavateľstve Obzor a redaktor časopisov Nový život a Pionieri. Je autorom básnických zbierok Z otvorenej dlane (1974), Zverokruh (1977), zbierok poviedok Švédske domky (1980), próz pre deti O troch umelcoch (1977), Trojhlavý drak Štefan (1979), Husle (1993) a i. Miroslav Demák je súčasne riaditeľom Vydavateľstva ESA v Bratislave, ktoré sa zameriava na vydávanie diel slovenských autorov žijúcich mimo Slovenska, predovšetkým autorov z Dolnej zeme.

Patrí sem aj jeden z najproduktívnejších slovenských vojvodinských básnikov dneška Martin Prebudila (1960), zároveň spisovateľ pre deti, známy novinár a publicista. Z jeho obsiahlehodiela uvedieme iba básnické zbierky Dážď do tváre (1983), Život na plejbek (1987), Horeznačky (1992), Namiesto kodicilu (2001), Takmer o ničom (2010), Nezamkýnaj prázdny dom (2010) a i.

K predstaviteľom mladšej generácie slovenského literárneho života vo Vojvodine patrí Staropazovčanka Katarína Hricová (1967). Vydala zbierky básní Terapia (1992), Voľným pádom (1997), Motýľ v klietke (2004), Dýchať pod vodou (2007) a zastúpená je v niekoľkých antológiách.

Literárne činný je aj Jozef Klátik (1949), akademický maliar, básnik a univerzitný pedagóg. Jozef Klátik súčasné umenie vojvodinských Slovákov obohacuje najmä svojím maliarskym prejavom, ale aj početnými bibliofíliami a vizuálnou poéziou, ktorá je zastúpená v zbierkach Nemé oko (2003) a Koniec jazyka (2009).

Súčasné výtvarné umenie v Pazove veľmi plodne reprezentuje všestranná umelkyňa a kozmopolitná osobnosť Mira Brtková (1930). Z Pazovy pochádza aj akademický grafik a maliar Pavel Pop (1948), ktorý vo svojej výtvarnej tvorbe rozvíja koncepciu imaginatívneho realizmu. Postmoderný prízvuk a neustála korešpondencia jeho diela s atmosférou dneška zaraďujú Pavla Popa medzi súčasných výtvarných umelcov Srbska.

Prvý akademický sochár z radov vojvodinských Slovákov Ján Stupavský (1947) žije a tvorí v Starej Pazove. Jeho sochárske dielo vyznačuje materiálna stálosť a pevnosť, ako aj jednoduchý, elegantný a čistý tvar. Monumentálne diela Jána Stupavského, pomníky a skulptúry, sú postavené na niekoľkých verejných miestach v Starej Pazove a okolí, ale aj na Slovensku (kompozícia Pučanie v Záhrade umenia v Prešove (1992) a súsošie Cyrila a Metoda v Terchovej (2006)).

Divadelné inscenácie sú dnes na vynikajúcej úrovni, najmä vďaka medzinárodne uznávanému režisérovi Miroslavovi Benkovi, ktorý od roku 2007 v rámci Art centra Chlieb a hry realizuje špičkové divadelné a umelecké projekty. Predstavenia tohto telesa sa hrajú na najznámejších divadelných festivaloch doma a v zahraničí: BITEF, Belehrad (Srbsko), MESS, Sarajevo (BiH), EX PONTO, Ľubľana (Slovinsko), Divadelná Nitra, Nitra (Slovensko), International Theatre Fadjr Festival 2006, Teherán (Irán - GRAND PRIX za najlepšie predstavenie), Cairo International Festival for Experimental Theatre 2007 (najlepšia scénografia a nominácie na najlepšie predstavenie a najlepšieho režiséra), ďalej v Rakúsku, Chorvátsku, Maďarsku, Rumunsku, Nórsku, Fínsku…

Aj oblasť hudby má v Starej Pazove svoje osobitné miesto. Jej dobré meno reprezentuje najmä operný spevák Boris Babík, tiež virtuóz Janko Brtka, úspešný akordeonista, ktorý získal veľa cien na medzinárodných súťažiach. V Pazove pôsobí aj zmiešaný spevácky zbor Tília, ktorý vo svojom repertoári má skladby cirkevnej a umeleckej hudby, ako aj prednes slovenských ľudových piesní v autentickej alebo upravenej podobe. Pazova sa právom pýši aj svojimi sólovými rozhlasovými spevákmi: Jurajom Kubečkom, ktorý sa venuje prednesu slovenských ľudových piesní, ako aj Janou Kubečkovou – Vukovićovou, interpretkou džezovej hudby.

Vzácne knižné vydania dnes uchováva Knižnica Dositeja Obradovića v Starej Pazove, ktorá vyrástla z niekdajšej Čitárne a neskôr z Čitárne Srbov remeselníkov a Slovenskej pospolitej čitárne. Dnes má päťdesiattisíc kníh, z nich takmer osemtisíc je v slovenskej reči. Má značný fond príručnej literatúry, tzv. referenčnú zbierku, vyše tisíc vzácnych encyklopédií, lexikónov, slovníkov a iných titulov.

Táto a mnohé iné knižnice a súkromníci dnes vlastnia aj vzácne vydania, ktoré sa zaoberajú určitými fenoménmi staropazovskej kultúry. Patrí sem bezpochyby monografické dielo z roku 1970, keď si tunajší Slováci pripomenuli dvestoročnicu prisťahovania do Starej Pazovy. Ide o zborník štúdií a článkov pod názvom Stará Pazova 1770 – 1970, ktorý na takmer päťsto stranách zhŕňa historické fakty a kultúrne dejiny Slovákov na tomto území. Odborné príspevky sú rozdelené do siedmich ucelených častí (Poloha, Obyvateľstvo a hospodárstvo, Dejiny, Kultúra, Národopis, Literárna história, Ukážky z literárnej tvorby domácich autorov a Dve jubileá) a sú ilustrované fotografiami, náčrtmi a reprodukciami diel výtvarných umelcov zo Starej Pazovy.

Ďalším monumentálnym dielom je aj zbierka staropazovských piesní, ktoré zozbieral jazykovedec a pedagóg Michal Filip a ktorá čakala na vydanie štyridsať rokov. Zásluhou Juraja Miškovica, Martina Kmeťa a etnomuzikológov zo Slovenska vyšla táto zbierka v roku 1996 pod názvom Slovenské ľudové piesne zo Starej Pazovy. Obsahuje 524 piesní, tiež odborné príspevky s analýzami melódií a jej autormi sú Michal Filip, Juraj Miškovic, Martin Kmeť a kolektív. Etnomuzikológ Martin Kmeť publikoval odborné články, v ktorých analyzoval osobitosti staropazovskej piesne a fenomén tzv. staropazovského spievania.

Staropazovská rodáčka, jazykovedkyňa a vysokoškolská profesorka Anna Marićová (1951) knižne publikovala odborné práce Slovenské nárečie Starej Pazovy (2006), Slovenské predpony v slovenčine a srbčine (2008) a Slovník pazovského nárečia (2011). Autorka sa zaoberá vedeckovýskumnou činnosťou v oblasti konfrontačnéhovýskumu slovenčiny a srbčiny, lexikológie, tvaroslovia a dialektológie, tiež vysokoškolskoupedagogickou prácou.

Staropazovskí Slováci si dnes v impozantnej budove starej fary budujú cirkevný archív, aby systematicky uchovávali archívne dokumenty z cirkevných a národných dejín tunajších Slovákov. Celocirkevný archív slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku bude archivovať doklady, fotografie a knihy veľkého významu, ktorých je tu okolo sedemsto. Najstaršia z nich je zo 16. storočia a sú tu aj knihy s vlastnoručným podpisom Jozefa Miloslava Hurbana, listy Svetozára Hurbana Vajanského, Vladimíra Roya, Ľudmily Podjavorinskej a iných. Nachádza sa tu aj bohatý archív o činnosti Hurbanovcov a všeobecne o dejinách kultúry staropazovských Slovákov. Zatiaľ je spracovaných vyše dvetisíc dokladov, teda asi polovica z celkového počtu.

Po slovensky sa dnes v Starej Pazove vyučuje na základných a stredných školách. Z troch základných škôl je slovenčina vyučovacím jazykom vo všetkých ročníkoch na Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka. Škola spolupracuje aj s kultúrnymi zariadeniami a výsledkom tej spolupráce je každoročná premiéra aspoň jedného divadelného predstavenia pre deti. Po slovensky sa vyučuje aj na Gymnáziu Branka Radičevića, ktoré vzniklo ešte v roku 1919 ako Súkromné reálne gymnázium v chorvátskej, srbskej a slovenskej reči. V Strednej ekonomickoobchodnej škole Vuka Karadžića a v Technickej škole sa slovenský jazyk učí fakultatívne.

Kultúrny život Slovákov v Starej Pazove je dnes pestrý vďaka činnosti SKUS-u Hrdinu Janka Čmelíka, ako aj vďaka všestranným aktivitám Kultúrneho strediska.

Okrem divadelného súboru v SKUS-e dnes pôsobia aj iné odbočky. Slovenské pazovské folklórne tradície úspešne predstavuje verejnosti Folklórny súbor Klasy, zatiaľ čo svoje prvé „folklórne kroky“ robia deti v detskom folklórnom súbore Pukance. V deväťdesiatych rokoch sa tu utvorila silná skupina hudobníkov, ich počet a kvalita ich prednesu sa zvyšovali po vzniku hudobnej školy. Dnes úspešne pôsobí Slovenský ľudový orchester, ktorý sprevádza FS Klasy a početných spevákov na rôznych podujatiach a vydáva tiež vlastné cédečka či nahráva piesne v Staropazovskom rozhlase.

Ručnými prácami, výrobou kostýmov pre divadelné predstavenia či výrobou panťušiek (malých krpcov) ako suvenírov, ako aj prípravou chutných pazovských špecialít sazaoberá Združenie pazovských žien. Do tretice má spolok aj odbočku, ktorá sa zaoberáfotodokumentáciou a propagáciou činnosti všetkých foriem spolkovej práce (FODAP). Tátoodbočka má bohatú dokumentáciu.

Stredisko pre kultúru obce Stará Pazova sa systematicky stará o prípravu umeleckých programov, divadelných predstavení, projekcie filmov atď. Je organizátorom kultúrnych podujatí ako Pazovské kultúrne leto, Ekologický karneval a hudobné podujatie mladých Mini-tini fest. V kompetencii strediska je aj organizovanie tradičného divadelného festival Stretnutia ochotníckych divadiel Vojvodiny, ktorý sa každoročne v spolupráci so Zväzom ochotníckych divadiel Vojvodiny a Zväzom ochotníckych spolkov Starej Pazovy koná v Starej Pazove. Vo všetkých aktivitách sú spravidla zastúpení aj tunajší Slováci. V rámci Strediska pre kultúru pôsobí aj Galéria výtvarného umenia. V nej grafiky, olejomaľby, skulptúry a plagáty vystavujú domáci akademickí umelci, ako aj umelci zo Srbska a zo zahraničia.