Prvým ústredným informátorom
o národnom, spoločenskom, politickom a kultúrnom živote
Slovákov vo Vojvodine je časopis pod názvom Dolnozemský Slovák.
Ako čo aj sám názov svedčí o jeho podstate, bol to časopis
pre Slovákov žijúcich na Dolnej zemi, ktorý pretrváva až
dodnes. K jeho vzniku došlo v neľahkej dobe, kedy sa
čoraz viac manifestovala opozícia imperialistickej epochy
kapitalizmu. Prvé číslo vyšlo v Novom Sade 15. októbra 1902
a posledné 15. januára 1920, s prestávkou medzi 15. júlom 1914 a
1. decembrom 1918, pričom bol tlačený v kníhtlačiarni
Šimona Roháčeka v Modre na Slovensku. Prvé číslo vyšlo
s nasledovnými slovami:
„Začali sme vydávať noviny
Dolnozemského Slováka, aby sme v nich jeden druhého poučovali a
oboznamovali sa. Veď nás je na Dolnej zemi keľavná hŕstka, avšak
čo z toho, keď ani len to nevieme, kde všade bývame, koľko nás
je, nepoznáme sa.“
Dolnozemský Slovák bol prvý časopis,
ktorý vychádzal rovno v našom prostredí. Majiteľom,
vydavateľom a zodpovedným redaktorom od roku 1902 bol vtedy
známy novosadský právnik Dr. Miloš Krno, pričom nie menej
významnú rolu mal aj ďalší novosadský právnik Ľudovít
Mičátek, ktorý bol do roku 1909 jeho zodpovedným redaktorom
a neskoršie sa stal hlavným vydavateľom a hlavným
redaktorom časopisu. Tieto dve mená sú do histórie zapísane
vďaka tomu, že splnili svoj prvotný cieľ, a to politicky
zjednotiť dolnozemských Slovákov v čase silnej maďarizácii.
|
Od samotného vzniku časopisu
Dolnozemský Slovák vychádzal ako politicko - spoločenský
mesačník, kým neskoršie od roku 1918 až 1920 sa periodicitou
zmenil na dvojtýždenník. Časopis od jeho vzniku hájil záujmy
Slovákov žijúcich mimo materskej krajiny. Práve od roku 1918 keď
Dolnozemský Slovák začal znovu vychádzať tento raz vo vydaní
Ľudovíta Mičátka. Prvé čísla sa tlačili v kníhtlačiarni
Natošević v Novom Sade. Neskoršie po založení kníhtlačiarne
v Petrovci, sa tam tlačil až do jeho zániku, presnejšie do
15. januára 1920.
Časopis Dolnozemský Slovák sa
venoval témam, ktoré sa týkali spoločenského života Slovákov.
Tiež príznačnou črtou bola takzvaná protipánska orientácia.
Často aktuálnou témou boli články, ktoré sa dotýkali
problematike zaoberajúcej sa postavenia slovenského pracujúceho
ľudu. Jednou z ďalších príznačností časopisu je
formovanie, udržanie a rozvoj nacionálnej svojráznosti
slovenskej národnosti v našej krajine. V tom období
maďarizácie sa zápasilo o práva nacionálnych menšín, aj
keď na stranách časopisu Dolnozemský Slovák sa najväčšia
pozornosť venovala slovenskej národnosti predsa šlo o širší
pojem – nacionálnu rovnoprávnosť. Predvojnové číslo, ktoré
uzaviera to obdobie vyšlo 15. júla 1914. Na rýchlo po oslobodení
nášho územia od rakúsko-uhorských a nemeckých vojsk,
časopis Dolnozemský Slovák znovu uzrel svetlo dňa 1. decembra
v roku 1918, ktoré sa považuje za prvé povojnové dvojčíslo.
Pokrokové názory sa i po vojne nie menej zastupovali. Keď ide
o obsahové zmeny, ktoré nastali v povojnovom období
začali sa javiť čoraz viac príspevky týkajúce sa svetových
udalostí. Časopis Dolnozemský Slovák sa snažil objektívne
informovať a vždy byť na strane slovenského národa, ktorý
sa v tom období často nachádzal v ťažkostiach. Podľa
slov Samuela Čemana „ Svojím objektívnym informovaním
prispieval k tomu, aby sa spoločenské protirečenia a triedne
protiklady videli, ale to nebolo cieľavedomé pôsobenie na triednu
uvedomelosť a triedny boj.“
Keď ide o cieľovú skupinu,
ktorej obsahy Dolnozemského Slováka boli adresované, tá siaha
naširoko za hranice dnešného Srbska. Napriek tomu, že bol
považovaný za časopis Slovákov z Banátu, Báčke a zo
Sriemu, ambície zakladateľov boli trochu iné. Ako aj sám názov
hovorí mal to byť časopis pre všetkých dolnozemských Slovákov.
V čase silnej maďarizácie keď i na iných územiach
Slováci sa silne borili o zachovanie materinského jazyka
najviac dopisovateľov bolo z čanádskeho Nadlaku
a z bekéšskeho Totkomlóša.
|
Časopis Dolnozemský Slovák s nedlhou
tradíciou, ale tým pre Slovákov významnejším obsahom prestal
vychádzať v roku 1920. Mnohé roky sa o časopise
hovorilo, ale k jeho obnoveniu došlo až v roku 1996. Záujem
o obnovenie časopisu sa prejavil o šesť rokov skôr než
sa uskutočnila sama realizácia. V Bekéšskej Čabe, keď sa
konalo prvé stretnutie takpovediac dolnozemských Slovákov
respektíve Slovákov z Maďarska, Rumunska a vtedajšej
Juhoslávie s návrhom obnovenia časopisu vystúpil básnik
Miroslav Demák. O rok neskôr v Petrovci predstavitelia
Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, Matice
slovenskej v Juhoslávii a Zväzu Slovákov v Maďarsku
podpísali dohovor o súčinnosti, kedy sa aj idea o obnovení
Dolnozemského Slováka potvrdila. Literárny spolok Ivana Krasku v
Nadlaku, Slovenský výskumný ústav v Békešskej Čabe a slovenskí
spisovatelia v Maďarsku a Spolok vojvodinských slovakistov
projektom sa obrátila Nadácii pre pomoc krajanom pri Ministerstve
zahraničných vecí Slovenskej republiky. Národné literárne
centrum v Bratislave sa stalo vydavateľom časopisu. Zloženie
redakcie a redakčnej rady časopisu bolo spomenutými spolkami
schválené 24. a 25. novembra 1995. Od druhého ročníka sa časopis
tlačí v Nadlaku, ktoré je aj redakčným sídlom.
Prvým šéfredaktorom po obnovení bol
Ondrej Štefanko a do roku 2007 vyšlo dvanásť ročníkov pod jeho
vedením. Súčasná situácia časopisu je pomerné iná od
pôvodnej. Dolnozemský Slovák sa stal nepredajným, ale bezplatným
časopisom Slovákov žijúcich na Dolnej zemi. Samotná obsahová
štruktúra, ktorá bola sprvoti s podtitulom politicko –
spoločenský časopis, dnes vychádza štyrikrát ročne vo forme
časopisu. Po rokovaní, ktoré sa uskutočnilo v roku 2008,
bolo schválené zloženie redakčnej rady. Šéfredaktorom sa stal
Ivan Miroslav Ambruš z Rmunska kým predsedom redakčnej rady
zostal Michal Harpáň, ktorý s Vladimírom
Valentíkom reprezentuje Srbsko. Maďarsko zastupuje Ján Fuzik a
Anna Ištvánová , kým Rumunsko zastupujú Pavel Hlásnik
a Dagmar Mária Anoca. Členmi redakčnej rady sa stali Miroslav
Demák a Mária Katarína Hrkľová. Keď ide o členov
redakcie zvolení boli nasledovne Alžbeta Uhrinová-Hornoková z
Maďarska a Martin Prebudila zo Srbska. Vydavateľmi sú
Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku,
Slovenská sekcia Spolku vojvodinských spisovateľov, Slovenské
vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci, Celoštátna slovenská
samospráva, Čabianska organizácia Slovákov, Výskumný ústav
Slovákov v Maďarsku, Demokratický zväz Slovákov a Čechov v
Rumunsku a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v
Rumunsku.
V súčasnosti časopis
Dolnozemský Slovák pokračuje vychádzať štyrikrát ročne spolu
s knižnými vydaniami.