Hlas ľudu, nedeljnik

Sedište: Novi Sad, Bulevar oslobođenja 81/V

Osnivač: Nacionalni savet slovačke nacionalne manjine

Delatnost: Izdavanje novina, knjiga, brošura, multimedijalnih i drugih publikacija, izdavanje časopisa i drugih periodičnih izdanja, ostala izdavačka delatnost, ostale službe reklamiranja i propagande, sekretarske i prevodilačke aktivnosti, prodaja knjiga, novina i kancelarijskog materijala i dr.

Ustanova ima pečat na slovačkom i srpskom jeziku.

NIU Hlas ľudu finansirana je iz budžeta APV, kao i od sredstava stečenih prodajom svojih izdanja i službi, propagande, od sponzorstva i ostalih primanja, koje stiče svojom celokupnom delatnošću.

Organi ustanove su: Upravni odbor, direktor i Nadzorni odbor.

Delatnost izdavanja novina: Izdavanje nedeljnika Hlas ľudu i omladinskog mesečnika Vzlet, oba na slovačkom jeziku.

Novine imaju glavnog i odgovornog urednika i novinski savet.

Izdavačka delatnost: Izdavanje dela koja doprinose kulturnom, obrazovnom, naučnom i celokupnom duhovnom razvoju Slovaka u Srbiji i očuvanju njihovog nacionalnog identiteta.

Zaposleni: 28 (14 novinara, 7 u redakciji, 7 u ostalim službama).

O HIU Hlas ľudu izašle su dve publikacije: 40 godina nedeljnika Hlas ľudu (1984) i Naš Hlas ľudu star pola veka (1994).

Direktor NIU Hlas ľudu: Samuel Žiak

Glavni i odgovorni urednik: Vladimira Dorčova - Valtner

Redakcija: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Mihal Ďuga, Oto Filip, Ana Francisti, Katarina Gaža, Pavel Hansman, Vladimir Hudec, Ana Lazarević,  Ana Lešćan, Juraj Pucovski, Ljubica Sikora, Elena Šranka.

Novinski savet: predsednik Vladimir Valenćk, prof. dr Mihal Đurovka, Jozef Klaćik, Jarmila Cinkotski i Jan Černi.

Tehnički urednik: Miroslav Dobronjovski

Jezički urednik: Ana Horvat

Lektor-korektor: Marija Domonji

Iz istorije nedeljnika Hlas ľudu

Geneza nastanka nedeljnika Hlas ľudu, kao novinarsko-izdavačke ustanove i novina, datira iz 1944. godine u oslobođenom Petrovcu. Primarna ćelija današnje Novinarsko-izdavačke ustanove Hlas ľudu jeste petočlana redakcija u sastavu: Ivan Majera, dr Andrej Siracki, Pavel Sabo-Bohuš, Andrej Kopčok i Štefan Ferko. Redakcija se razvila najpre u izdavačko, a kasnije u novinarsko-izdavačko preduzeće, koje se 1952. godine spojilo sa Štamparijom Kultura. Tako je nastalo Novinarsko-izdavačko preduzeće Hlas ľudu.

Novine Hlas ľudu osnovane su na inicijativu Novosadskog partizanskog odreda. Prvi broj Hlas ľudu izašao je u Bačkom Petrovcu 19. oktobra 1944. godine. Međutim, sa njim nije počela i istorija slovačke štampe na teritoriji Vojvodine. Začetke slovačke štampe nalazimo u 1864. godini izdanjem časopisa Slavik i Zenica. Osim njih, izlazile su i druge novine i časopisi.

Prvi broj nedeljnika Hlas ľudu izašao je u tiražu od 800 komada i bio je besplatan. Na drugoj strani novina čitaoce je obavezivala deviza „Nakon što pročitate, prosledite dalje!“ U slovačkim mestima novine je raznosio posebni kurir.

Redakcija je počela sa delatnošću u bivšoj Altmanovoj kući, a kasnije je imala sedište u zgradi Štamparije Kultura u Bačkom Petrovcu (sada ulica XIV. VUSB 4-6).

U svojoj istoriji NIŠP Hlas ľudu prošao je kroz nekoliko organizacionih promena. U tom procesu se promenio naziv najpre u Novinarsko-izdavačko preduzeće Obzor, sa sedištem u Bačkom Petrovcu, a kasnije u skladu sa važećim zakonima u Novinarsko-izdavačku radnu organizaciju Obzor, koja je imala tri radna odeljenja: Hlas ľudu – izdavanje novina i časopisa, Tvorba – izdavanje štampe i knjiga za decu na slovačkom jeziku i Kultura – štampa svojih i drugih izdanja. Više o istoriji nedeljnika napisano je u publikaciji 40 godina Hlas ľudu i Naš Hlas ľudu star pola veka.

Novinarsko-izdavački deo Obzora, u okviru kojeg su izlazile novine Hlas ľudu, preselio se u Novi Sad, u zgradu Dnevnika 1967. godine, gde mu je sedište i danas.

Kao samostalni subjekat sa statusom pravnog lica, Hlas ľudu postoji od 1989. godine, kada se od radnog sastava Obzor najpre odvojila izdavačka delatnost (Tvorba), a kasnije i novinarska (Hlas ľudu).

Od prvog broja do sada na čelu redakcije duže ili kraće bili su Ivan Majera, Paljo Sabo-Bohuš, dr Mihal Topoljski, Zlatko Klaćik, Pavel Ruman, Juraj Spevak, Martin Toman Banatski, Tibor Kenig, Andrej Fekete, Andrej Čelovski, Samuel Čeman, Adam Rago, Jan Garaj, Oto Filip, Juraj Bartoš i Mihal Đuga.

Na početku je taj nedeljnik imao funkciju dnevnika. Kako se informisanje na slovačkom jeziku širilo i u drugim medijima, Hlas ľudu je svoj put našao u klasičnom nedeljniku. Do 1994. godine izlazio je u velikom formatu, sa naslovom u koloru, od tada je izlazio u malom formatu, a od 1998. godine i sa naslovnom stranom u koloru.

Od samog početka Hlas ľudu je imao ambicije da izdaje i druge naslove. Odmah nakon oslobođenja bili su to Zvesti, od 1952. do 1969. kod čitalaca veoma omiljen mesečnik Rozhľady, a od 1970. godine i Poľnohospodárske rozhľady, koji je i dan-danas dodatak nedeljnika Hlas ľudu. Godine 1970. počeo je da izlazi i omladinski časopis Vzlet, koji i danas postoji kao poseban naslov. Prvi urednik časopisa Vzlet bio je Jan Kopčok.

O novinama Hlas ľudu izašle su dve knjige: 40 godina nedeljnika Hlas ľudu (izašla je povodom obeležavanja četrdesetogodišnjice nedeljnika) i Naš Hlas ľudu star pola veka (izašla je povodom njegove pedesetogodišnjice).

Sa književnom produkcijom se počelo 1995. godine. Osnovane su tri edicije: Z novinárskej kuchyne, Prameň i Zvonec.

Osim toga, izašla je i zbirka laureata Susreta pod lipama pod naslovom 30 rokov Stretnutia pod lipami (30 godina Susreta pod lipama).

Zamisao redakcije bila je usmerena ka tome, da u svakom mestu gde žive vojvođanski Slovaci budu prisutni i novinari, ali se novine nikada nisu zatvarale u nacionalne okvire niti su aludirale na nacionalizam, versku ili bilo koju drugu netrpeljivost.

Povodom pedesetogodišnjce nedeljnika Hlas ľudu, jedan od prvih njegovih urednika i jedan od najpoznatijih slovačkih pesnika i pisaca, Paljo Bohuš, napisao je: „On, Hlas ľudu, ovaj naš konkretan, traje i istrajava, prevazilazi vreme, i samim tim svedoči o tome šta je jedna mala enklava preživela za pedeset godina. Hlas ľudu je mogao davati prednost boljoj budućnosti nad podnošljivom sadašnjicom, što je i radio; mogao je propovedati javne istine tačne kao sat, jer drugih nije bilo – a isto tako je mogao i da ne izlazi, ako bi im se suprotstavio ili ih zaobilazio. Ali on je izlazio i svedočio, i istrajava u tome sve do danas. On predstavlja direktan pismeni dokaz o tome, da ovde na dnu Panonskog mora, čak vrtoglavo ravnom, žive potomci planinara, kojima je Fruška gora jednako visoka kao Himalaji, a koji i posle dvestapedeset godina nisu zaboravili jezik svog naroda“.

Prebraté z webovej stránky NVU Hlas ľudu.

Nebojme sa Hlasľudovcov

Odznelo na slávnostnej Akadémii venovanej 65. výročiu týždenníka Hlas ľudu v Štúdiu M novosadského rozhlasu.

To nič , že sme neustále pod ich drobnohľadom a že si na nás brúsia svoje novinárske ostrie. Nie je to o  recesii. Tak si to vyžaduje stredoeurópske analytické novinárstvo a informačno-politického týždenníka, ktorý si nárokuje byť v trende. Jednoducho, je to o remesle.

Takým bol Hlas ľudu vždy. Na jeho stranách sa vždy zrkadlila doba v ktorej vychádzal. Spoločnosť prechádzala fázami ideologickej výlučnosti, jednomyseľnosti, indoktrinácie. A dopracovala sa po, podmienečne povedané slobodné novinárstvo, ak také vo svete vôbec je. Hlas ľudu vždy tvorili umní a pokrokovo zmýšľajúci ľudia, búrajúci predsudky, režimy a jednomyseľnosť. Tí  a takí vedeli noviny profilovať, keď bolo treba balancovať, dávkovať a podkladať sa znášať i trest, i odmeny.

Foto: Elena Šranková

Slovenské vojvodinské novinárstvo v globalizácii,tranzícii,  recesii a vo víre mediálnych dianí v Srbsku to nemá jednoduché. Menšinová tlač je sama o sebe potroške obmedzená témami a besedníkmi.

Novinár v našich podmienkach musí byť najsamprv v globálnej medzisieti všetkého diania. A potom aj píšuci o menšine a novinár pre menšinu. Afirmatívny do tej miery,  do akej je afirmatívna obdivuhodná snaživosť ochotníkov, a zasa kriticky, ak sa veci dostali za hranicu dobrého vkusu. Musí vedieť dodať  trošku zdravej irónie. Ak už nie Byť prvý a exkluzívny tak aspoň rezónovať. Pravdaže, bohato sa odvolávať na pramene a ilustrovať.

Hlasľudovci informujú. Nič sa skutočne nestalo ak o tom nepísalo Hlas ľudu. A malo by byť objektívne. Ide o to, že ani v demokracii sme nie mimo cenzúry- straníckej. No to je už o  novinárskej poctivosti. Možeme písať, ale musíme si pramene preveriť, dôkladne si naveci študovať a urobiť autocenzúru.

Foto:  Elena Šranková

Foto: Elena Šranková

Hlas ľudu je Žánrovo vyprofilovaný.

Sú to naše noviny ako to v teréne povedia čitatelia.  Hlas ľudu je svojrázna kronika našskosti. Hlasľudovci, všetci dokopy, Sú kronikári nášho života . A v Hlase ľudu si cibríme i tú našu slovenčinu. Ak sa ešte bohato ilustruje, tak sú to potom noviny ako sa patrí.

Je niekoľko pilierov, na ktoré sa opiera naša verejnosť. Jedným z nich je aj Hlas ľudu. Hlasľudovci formujú naše vedomie, povedomie a svedomie.Často nie iba textom, ale aj privolávaním  zdravého rozumu, keď sa to týka stratégie našho života. Vedia to aj hlasľudovskí veritelia.

Hlas ľudu má vzácnu sieť dopisovateľov, ale aj rovnako tak vzácnych polemikov z rubriky REAGOVANIE. A to je dobre. Lebo aký by to bol hlas, keby nemal ozvenu!

Dobrý hlas bez odozvy je nanič.

Kultúrne rubriky Hlasu ľudu

Kultúra

Kultúrnej rubrike Hlasľudovci venujú 4 až 7 strán. Sú to aktuality z kultúry, riporty z literárnych večierkov, komentáre z koncertov, bohato ilustované fotografiami.

Redaktorka Anna Francistyová

Mozaika

Magazínová príloha mesačná.Obsahuje zaujímavosti– z každého ročka troška ale aj zaujímavostio z oblasti kultúry- portréty zaslúžilých umelcov, fragmenty z minulosti, zaujímavosti z dejín,interview

Obzory

Príloha pre vedu, kultúru a umenie.Vychádza raz mesačne. Obsahuje recenzie najnovších knižných vydaní, interview s umelcami všetkkých profilov, tematické bloky týkajúce sa problematiky v kultúre