Hlas ľudu, týždenník

Sídlo: Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V

Zakladateľ: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny

Činnosť: vydávanie novín, kníh, brožúr, hudobných kníh a iných publikácií, vydávanie časopisov a iných podobných periodických vydaní, ostatná vydavateľská činnosť, ostatné služby reklamy a propagandy, sekretárske a prekladateľské aktivity, predaj kníh, novín a kancelárskeho materiálu...

Ustanovizeň má pečať a pečiatku v slovenskom a srbskom jazyku

Finančné prostriedky ustanovizeň nadobúda z rozpočtu APV, z predaj svojich výrobkov a služieb, propagandy, sponzorovania a iných príjmov, ktoré uskutočňuje celkovou svojou činnosťou.

Orgány ustanovizne sú: správna rada, riaditeľ a dozorná rada.

Činnosť vydávania novín: vydávanie týždenníka Hlas ľudu a mládežníckeho mesačníka Vzlet, oboch v slovenskom jazyku.

Noviny majú zodpovedného redaktora a radu novín.

Vydavateľská činnosť: vydávanie diel, ktorými sa prispieva ku kultúrnemu, vzdelávaciemu, vedeckému a inému duchovnému rozvoju Slovákov v Srbsku a k zachovaniu ich nacionálnej identity.

Zamestnanci: 28 (14 novinárov, 7 v redakčných servisoch, 7 v ostatných službách).

O Hlase ľudu sú vydané dve publikácie: 40 rokov Hlasu ľudu, z roku 1984,a Náš Hlas ľudu polstoročný, z roku 1994.

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak

Zodpovedný redaktor: Vladimíra Dorčová - Valtnerová

Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková

Rada novín: Vladimír Valentík – predseda, prof. Dr. Michal Ďurovka, Jozef Klátik, Jarmila Cinkotská a Ján Čérný

Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský

Jazyková redaktorka: Anna Horvátová

Lektorka–korektorka: Mária Domoniová

Z dejín Hlasu ľudu

Genézu vzniku Hlasu ľudu ako novinovo-vydavateľskej ustanovizne a novín nachádzame v roku 1944 v oslobodenom Petrovci. Prvotná bunka dnešnej Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu je päťčlenná redakcia v zložení: Ivan Majera, Dr. Andrej Sirácky, Pavel Sabo-Bohuš, Andrej Kopčok a Štefan Ferko. Redakcia prerástla najprv vo vydavateľstvo a potom v novinovo-vydavateľský podnik, ktorý sa roku 1952 spojil s podnikom Kníhtlačiareň Kultúra. Tak vznikol Novinovo-vydavateľsko-tlačiarenský podnik Hlas ľudu.

Noviny Hlas ľudu boli založené z iniciatívy, ba z príkazu slovenskej roty Novosadského partizánskeho oddielu. Prvé číslo Hlasu ľudu vyšlo v Báčskom Petrovci 19. októbra 1944. S ním sa však nezačali dejiny slovenskej tlače na území Vojvodiny. Začiatky slovenskej tlače nachádzame v roku 1864 vydaním časopisov Slávik a Zornička. Okrem nich vychádzali aj iné slovenské noviny a časopisy.

Prvé číslo Hlasu ľudu vyšlo v náklade 800 kusov a delilo sa zdarma. Na druhej strane novín čitateľov zaväzovalo heslo: PO PREČÍTANÍ DAJ ĎALEJ. Po slovenských osadách roznášali ho osobitní kuriéri.

Redakcia začínala pôsobiť v bývalom Altmanovom dome a neskoršie sídlila v budove kníhtlačiarne Kultúra, v Báčskom Petrovci (teraz Ulica XIV. VÚSB 4 – 6).

Vo svojich dejinách NVTP Hlas ľudu prešiel cez mnohé organizačné zmeny. V tom procese zmenil názov najprv v Novinovo-vydavateľský podnik OBZOR, so sídlom v Petrovci, a potom v súlade s platnými zákonmi v Novinovo-vydavateľskú pracovnú organizáciu Obzor, ktorá mala tri pracovné celky: Hlas ľudu – vydávanie novín a časopisov, Tvorba – vydávanie detskej tlače a kníh v slovenskej reči a Kultúra – tlačenie svojich a iných vydaní. O širších dejinách Hlasu ľudu sa možno dozvedieť z publikácií: 40 rokov Hlasu ľudu a Náš Hlas ľudu polstoročný.

Novinovo-vydavateľská časť Obzoru, v rámci ktorého vychádzali noviny Hlas ľudu, sa roku 1967 presťahovala do Nového Sadu, do budovy Dnevnika, kde pôsobí dodnes.

Ako samostatný subjekt so statusom právnickej osoby Hlas ľudu existuje od roku 1989, keď sa z pracovnej sústave OBZOR najprv vyčlenila vydavateľská činnosť (Tvorba) a potom novinová (Hlas ľudu).

Od prvého čísla doteraz v čele redakcie dlhšiu či kratšiu dobu stáli osobnosti: Ivan Majera, Paľo Sabo-Bohuš, Dr. Michal Topoľský, Zlatko Klátik, Pavel Ruman, Juraj Spevák, Martin Toman Banátsky, Tibor König, Andrej Fekete, Andrej Čelovský, Samuel Čeman, Adam Rago, Ján Garaj, Oto Filip, Juraj Bartoš a Michal Ďuga.

Na začiatku to bol týždenník vo funkcii denníka. S rozmachom informovania v slovenskej reči aj v iných médiách si však Hlas ľudu hľadá cestu ku klasickému týždenníku. Do roku 1994 vychádzal na veľkom formáte, s farebnou hlavičkou, odvtedy na malom formáte a od roku 1998 s farebnou obálkou.

Od začiatku Hlas ľudu mal ambície vydávať aj iné tituly. Hneď po oslobodení to boli Zvesti, od roku 1952 do roku 1969 u čitateľov mimoriadne obľúbený mesačník Rozhľady a od roku 1970 Poľnohospodárske rozhľady, ktoré sú dnes prílohou Hlasu ľudu. Roku 1970 sa štartovalo aj s vydávaním mládežníckeho časopisu Vzlet, ktorý dodnes žije ako osobitný titul. Prvým šéfredaktorom Vzletu bol Ján Kopčok.

O novinách Hlas ľudu vyšli dve knihy: 40 rokov Hlasu ľudu (vydaná pri príležitosti 40. výročia vychádzania Hlasu ľudu) a Náš Hlas ľudu polstoročný (vydaná pri príležitosti 50. výročia novín Hlas ľudu).

S knižnou produkciou sa začalo od roku 1995. Založené sú tri edície: Z novinárskej kuchyne ,Prameň a Zvonec.

Okrem toho mimo edícií vyšiel aj výber laureátov Stretnutí pod lipami s titulom 30 rokov Stretnutia pod lipami.

Snahy redakcie vždy smerovali k tomu, aby všade tam, kde žijú Slováci, zavítali aj novinári Hlasu ľudu, ale noviny sa nikdy neuzatvárali iba do vlastných nacionálnych rámcov a nikdy v nich neuzreli svetlo sveta slová, ktoré by nabádali k nacionalizmu, náboženskej či akejkoľvek neznášanlivosti.

Pri príležitosti 50. výročia Hlasu ľudu jeden z prvých šéfredaktorov Hlasu ľudu a jeden z najznámejších slovenských básnikov a spisovateľov Paľo Sabo Bohuš o Hlase ľudu napísal: „On, Hlas ľudu tento náš konkrétny, trvá a pretrváva, prekonáva čas a vrtochy, a už aj samým tým svedčí o tom, čo jedna malá rečová enkláva prežila a prekonala za päťdesiat rokov. Mohol Hlas ľudu dosť uvzato dávať prednosť krajšej budúcnosti pred znesiteľnejšou prítomnosťou, čo aj robil, mohol hlásať presné ako hodinky úradné pravdy, lebo iných nebolo – a rovnako tak mohol aj nevychádzať, keby sa im bol sprotivil, alebo vyhýbal.

Ale on vychádzal a svedčil, a zotrváva pri tom až dodnes.

Je priamym písomným dokladom o tom, že tu, na dne Panónskeho mora, až závratne rovného, žijú potomkovia vrchárov, ktorým je Frušká hora rovnako vysoká ako Himaláje, a ktorí ani po dvesto päťdesiatich rokoch nezabudli reč svojho ľudu, reč dedovskú”.

Deň Hlasu ľudu je 19. októbra.

Prebraté z webovej stránky www.hl.rs.

Hlas ľudu on-line

On-line vydanie týždenníka Hlas ľudu bolo založené v novembri 2014. Webový Hlas ľudu prostredníctvom prehľadnej štruktúry návštevníkom umožňuje čítanie najnovších správ zo spoločenstva vojvodinských Slovákov, ale aj z iných udalostí z Vojvodiny, Srbska, Slovenska a regiónu – od príspevkov, ktoré boli zaradené do printového vydania týždenníka, po tie, ktoré boli napísané iba pre on-line.

Online Hlas ľudu obsahuje rubriky a prílohy, ktoré sú prítomné aj v tlačenej forme (Týždeň, Ľudia a diania, Kultúra, Šport, Detský kútik, Poľnohospodárske rozhľady, Obzory, Mozaika), ale aj niektoré nové, akými sú Dialóg o NRSNM, Žena & zábava, a príležitnostné, akými sú Aktuality o SNS, Aktuality o PDD.

Na ilustráciu, v roku 2014 v on-line vydaní Hlasu ľudu bolo zverejnených viac ako 900 príspevkov, t. j. 75, resp. 3 texty na mesačnej, resp. dennej úrovni, čo predstavuje dobrý výsledok pre jedno menšinové médium, ktoré toho času iba rozvíja systém fungovania v rámci digitálnych platforiem.

On-line Hlas ľudu urobil krok dopredu, keď v roku 2014 bola vypracovaná Android aplikácia pre tzv. smartfóny a tablety, keďže si kolektív Hlasu ľudu, tradične printový, plne uvedomuje nutnosť prispôsobovania sa súčasným mediálnym okolnostiam a prúdom.

Stálou modernizáciou on-line vydania Hlasu ľudu, dennou aktualizáciou, keď ide o témy a príspevky a približovanie sa k čitateľom a užívateľom prostredníctvom Android aplikácií naša komunita získava informácie o aktuálnych dianiach vojvodinských Slovákov a širšie.

Hlas ľudu zintenzívnil aj svoju aktivitu na spoločenských sieťach (Facebook, Twitter, Google plus, Pinterest), keďže súčasné trendy v mediálnom sektore, ale nielen v ňom, nasvedčujú, že digitálne platformy sa čoraz viacej a viacej využívajú na rýchlejšiu a nezávislejšiu výmenu informácií, ako aj rýchlejší a priamejší prístup k súčasným, a potenciálnym čitateľom, resp. užívateľom.

Nebojme sa Hlasľudovcov

Odznelo na slávnostnej Akadémii venovanej 65. výročiu týždenníka Hlas ľudu v Štúdiu M novosadského rozhlasu.

To nič , že sme neustále pod ich drobnohľadom a že si na nás brúsia svoje novinárske ostrie. Nie je to o  recesii. Tak si to vyžaduje stredoeurópske analytické novinárstvo a informačno-politického týždenníka, ktorý si nárokuje byť v trende. Jednoducho, je to o remesle.

Takým bol Hlas ľudu vždy. Na jeho stranách sa vždy zrkadlila doba v ktorej vychádzal. Spoločnosť prechádzala fázami ideologickej výlučnosti, jednomyseľnosti, indoktrinácie. A dopracovala sa po, podmienečne povedané slobodné novinárstvo, ak také vo svete vôbec je. Hlas ľudu vždy tvorili umní a pokrokovo zmýšľajúci ľudia, búrajúci predsudky, režimy a jednomyseľnosť. Tí  a takí vedeli noviny profilovať, keď bolo treba balancovať, dávkovať a podkladať sa znášať i trest, i odmeny.

Foto: Elena Šranková

Slovenské vojvodinské novinárstvo v globalizácii,tranzícii,  recesii a vo víre mediálnych dianí v Srbsku to nemá jednoduché. Menšinová tlač je sama o sebe potroške obmedzená témami a besedníkmi.

Novinár v našich podmienkach musí byť najsamprv v globálnej medzisieti všetkého diania. A potom aj píšuci o menšine a novinár pre menšinu. Afirmatívny do tej miery,  do akej je afirmatívna obdivuhodná snaživosť ochotníkov, a zasa kriticky, ak sa veci dostali za hranicu dobrého vkusu. Musí vedieť dodať  trošku zdravej irónie. Ak už nie Byť prvý a exkluzívny tak aspoň rezónovať. Pravdaže, bohato sa odvolávať na pramene a ilustrovať.

Hlasľudovci informujú. Nič sa skutočne nestalo ak o tom nepísalo Hlas ľudu. A malo by byť objektívne. Ide o to, že ani v demokracii sme nie mimo cenzúry- straníckej. No to je už o  novinárskej poctivosti. Možeme písať, ale musíme si pramene preveriť, dôkladne si naveci študovať a urobiť autocenzúru.

Foto: Foto: Elena Šranková

Foto: Foto: Elena Šranková

Hlas ľudu je Žánrovo vyprofilovaný.

Sú to naše noviny ako to v teréne povedia čitatelia.  Hlas ľudu je svojrázna kronika našskosti. Hlasľudovci, všetci dokopy, Sú kronikári nášho života . A v Hlase ľudu si cibríme i tú našu slovenčinu. Ak sa ešte bohato ilustruje, tak sú to potom noviny ako sa patrí.

Je niekoľko pilierov, na ktoré sa opiera naša verejnosť. Jedným z nich je aj Hlas ľudu. Hlasľudovci formujú naše vedomie, povedomie a svedomie.Často nie iba textom, ale aj privolávaním  zdravého rozumu, keď sa to týka stratégie našho života. Vedia to aj hlasľudovskí veritelia.

Hlas ľudu má vzácnu sieť dopisovateľov, ale aj rovnako tak vzácnych polemikov z rubriky REAGOVANIE. A to je dobre. Lebo aký by to bol hlas, keby nemal ozvenu!

Dobrý hlas bez odozvy je nanič.

Kultúrne rubriky Hlasu ľudu

Kultúra

Kultúrnej rubrike Hlasľudovci venujú 4 až 7 strán. Sú to aktuality z kultúry, riporty z literárnych večierkov, komentáre z koncertov, bohato ilustované fotografiami.

Redaktorka Anna Francistyová

Mozaika

Magazínová príloha mesačná.Obsahuje zaujímavosti– z každého ročka troška ale aj zaujímavostio z oblasti kultúry- portréty zaslúžilých umelcov, fragmenty z minulosti, zaujímavosti z dejín,interview

Obzory

Príloha pre vedu, kultúru a umenie.Vychádza raz mesačne. Obsahuje recenzie najnovších knižných vydaní, interview s umelcami všetkkých profilov, tematické bloky týkajúce sa problematiky v kultúre