Opštinska biblioteka u Kovačici

Dňa 16. januára 1921 sa v miestnostiach kovačickej Sedliackej banky konalo zakladajúce zhromaždenie Čítacieho a vzdelávacieho spolku Pokrok. Vznikom Pokroku sa vtedajšej slovenskej inteligencii podarilo uskutočniť svoj cieľ: zoskupovať a kultúrne pozdvihovať ľud. Vtedy sa kultúrny a osvetový život Slovákov v Kovačici začal naplno rozvíjať.

Prvoradou úlohou zakladateľov bolo pripútať k čítaniu najširšie vrstvy ľudu. Miestnosti spolku v sedliackej banke boli po prvé roky svojráznou čitárňou, nahlas sa čítali knihy, noviny a časopisy, ktoré prichádzali zo Slovenska.

V roku 1924 spolok Pokrok zo svojich prostriedkov a na základe dobrovoľných príspevkov občanov Kovačice vystaval pomník Svetozarovi Miletićovi, bojovníkovi za menšinové a samým tým aj slovenské práva v niekdajšom Rakúsko-Uhorsku. Pomník je aj dnes v kovačickom starom parku.

V tridsiatych rokoch vznikajú i početné odbočky (krúžky): spevácka, divadelná, literárna, šachová a iné. Tu organizovane začali pôsobiť aj insitní maliari. V lone spolku vyrástla i Matica slovenská, ako aj Ľudová univerzita pre Kovačický okres (v roku 1937), ktorá organizovala rôzne prednášky zo všetkých oblastí života a prednášateľmi boli vtedajší vzdelanci: učitelia, farári, lekári právnici, poľnohospodárski inžinieri a iní. V kovačickej tlačiarni „u Murtinov“ tlačili sa knihy a časopisy v slovenskom a srbskom jazyku.

S prvými rokmi činnosti Pokroku sú späté mená popredných ľudí z nášho prostredia. To sú predovšetkým pán farár Jozef Janiš, právnici Ján Bulík a Július Ťahúň, učitelia Andrej Miháľ, Ján Gábriš, Jozef Šifel, doktor Jozef Struhárik, potom manželský pár Milica a Sveta Milovanovićovci, učiteľ Radovan Rackov, Ján Botka, poľnohospodárski inžinieri Toma Crnokrak a Mihajlo Gňatenko a iní.

Za okupácie Banátu spolok pracoval za veľmi ťažkých podmienok. Napriek vojne aj ďalej prichádzali knihy a časopisy zo Slovenska.

Po ukončení vojny sa spolok Pokrok transformoval. Na začiatku päťdesiatych rokov prestáva s činnosťou Matica slovenská, ktorá bola nosiťeľkou celkového kultúrno-vzdelávacieho života Slovákov vo Vojvodine.

V roku 1958 v Kovačici založili Dom kultúry 3. októbra. Doň sa dostali všetky odbočky Pokroku, ako aj knižnica s čitárňou.

Knižnica, vedľa svojej základnej činnosti, organizovala literárne večierky, stretnutia so spisovateľmi, premiéry kníh, recitály a iné kultúrne a vzdelávacie podujatia. Pri knižnici pracovala aj literárna sekcia Rozlety, ktorá vydávala časopis Klasy.

V osemdesiatych rokoch v rámci knižnice pracoval i literárny klub, ktorý zoskupoval majstrov pera, milovníkov pekného slova, recitátorov a pod.

Na základe Zákona o knihovníctve v roku 1995 knižnica sa vyčlenila od domu kultúry a stala sa samostatnou ustanovizňou pomenovanou Obecná knižnica Kovačica. Vtedy mala troch zamestnancov a fond počítajúci 19 000 kníh. Zoskupený je aj veľký počet novín a časopisov. V roku 1996 obnovili svoju činnosť literáti zoskupení v Literárnej družine Mateja Ambrózyho a spoločne s knižnicou po druhýkrát sa začali vydávať časopis Klasy.

Neskoršie sa k ústrednej knižnici v Kovačici pripojili oddelenia v Crepaji, Debeľači, Padine a Uzdine a po získaní materijálnych prostriedkov otvoria sa oddelenia aj v Samoši a Idvore, ako aj mobilný knižný fond v Putnikove.

Dnes má knižnica 8 zamestnancov a okolo 50 000 kníh. Okolo 25 000 sa nachádza v ústrednej knižnici v Kovačici, z čoho je asi polovica v slovenskom a polovica v srbskom jazyku. Ostatné knihy sa nachádzajú v oddeleniach (v iných osadách) a sú to knihy vo všetkých štyroch úradne používaných jazykoch na území Kovačickej obce (srbský, slovenský, maďarský a rumunský jazyk). Knižný fond vo všetkých štyroch jazykoch sa neustále zväčšuje.

Foto: Anna Kišová

Posledné štyri roky sa zamestnanci knižnice snažia, aby celý knižný fond bol dôkladne upravený a spracovaný v súlade so súčasnými knihovníckymi predpismi. Knižnica v Kovačici je v súčasnosti vybavená aj počítačmi, čo vo veľkej miere uľahčuje prácu zamestaných. Počítače majú aj v oddeleniach v Padine, Debeľači a v Crepaji. Zamestnanci samostatne urobili aplikáciu v programe Microsoft Access, ktorá im umožňuje inventúru, spracovanie inventúrneho zoznamu a kartotéky, vypožičiavanie kníh a iné. Koncom roku 2005 v elektronickej báze údajov bolo vyše 22 000 jednotiek. Aplikácia je pomerne jednoduchá, ľahko sa používa a umožňuje rýchle vyhľadávanie želaných titulov, ako aj možnosť konvertovania údajov z elektronickej bázy do zodpovedajúceho štandardného knihovníckeho softvéru, ktorý bude v súlade s jednotným knihovníckym informačným systémom na úrovni celej republiky.

Foto: Anna Kišová

Krajanská zbierka Obecnej knižnice Kovačica svedčí o tom, ako sa zachováva kultúra slovenského, srbského, maďarského a rumunského etnika na území Kovačickej obce. Knižnica sa snaží, aby publikácie, ktoré nemá vo svojom fonde mala aspoň v elektronickej podobe a aby viedla evidenciu o existujúcich publikáciách a inštitúciách, respektíve jednotlivcoch, ktorí tie publikácie majú.

Aj napriek tomu, že platný Zákon o knižničnej činnosti z roku 1994 nehovorí o existencii krajanských zbierok, založením Obecnej knižnice Kovačica roku 1995 je táto zbierka oddelená od ostatného fondu a so spracúvaním monografických jednotiek sa začalo roku 2002. V tejto zbierke sa nachádza okolo 600 bibliografických jednotiek. Obecná knižnica Kovačica robí aj bibliografiu krajanskej zbierky.

Okrem spomenutého knižnica organizuje aj kultúrne podujatia, literárne večierky, recitály, promócie kníh a iné. V rámci knižnice pracuje aj recitačná a literárna sekcia, ktorá vydáva aj časopis Klasy.