Božić

Pre kresťanov je to predovšetkým narodenie Ježiša Krista, ktorý spasil a vykúpil celý svet, pre iných zasa rodinný sviatok plný pokoja, radosti a úprimnosti. Neodeliteľnou súčasťou Vianoc je ozdobený stromček, štedrovečerná rodinná večera, darčeky, ale aj koledovanie, vianočné vinšovanie a mnohé obradné zvyky, ktoré sa medzi Slovákmi v Srbsku ešte dodnes naplno zachovávajú.

Koledy a koledníci

Koleda je pesnička, ktorou vinšovníci a koledníci chodievali ľuďom popriať zdravie, šťastie a hojnosť niekoľko dní pred Vianocami, na Štedrý deň, na Božie narodenie a na Nový rok. Na Vianoce sa spievali vianočné koledy. Ľudia spievali doma, vo dvore, alebo vonku pred domami rodákov, susedovcov a blízkych príbuzných. Spievali o narodení Ježiška, o svojej chudobe, ale i o krásnej prírode, v ktorej žili.

Keď už vo všetkých chalupách voňali Vianoce aj malí koledníci s prútenými košíkmi chodili „na koledu“. Chodili od domu k domu a všade zaspievali. A odmenou im boli jablká, hrušky, orechy, cukríky a koláčiky.

Jedna z kolied znie: “Pásli ovce valasi, pri Betlehemskom salaši. Anjel sa im ukázal, do Betlehema ísť kázal. Staňte hore a choďte, dieťatko tam nájdete. Nájdete ho v jasličkách, povitého v plienočkách.”

Pranostiky

• Biele Vianoce – zelená Veľká noc.

• Keď je na Štedrý večer veľa hviezd bude veľa zemiakov.

• Lahodný a teplý večer na Vianoce je znamením, že zima bude dlho trvať.

• Štedrý večer jasný každému je milý, dá vraj pánboh vína, požehná v obilí.

• Keď na Narodenie Krista pršať začne, za štyri týždne počasie bude mračné.

• Keď je na starý rok jasno, bude v maštaliach prázdno.

• Na Vianoce blato, na Veľkú noc sneh.

• Pekná chvíľa na Štefana kráľa sľubuje radostné oberačky

Stromček - symbol Vianoc

Dnešným symbolom Vianoc, na ktorý sa azda najviac tešíme, je ozdobený stromček. Prvé ozdobené stromčeky sa objavili asi pred štyristo rokmi a to najmä v Nemecku, kde predstavovali určitý blahobyt nemeckých mešťanov. Ozdobovali ho jabĺčkami, perníkmi, orechmi. Stromček ako taký nebol zo začiatku ihličnatý, najprv používali tis a krušpán. Okrem toho využívali na účel dekorovania aj cezmíny a neskôr sa začali ozdobovať jedličky, smreky a borovice. Tradícia zdobenia uvedených drevín pretrváva aj dodnes.

Prvá zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádza už z roku 1570 z brémskej kroniky. Vo svete koluje legenda o vianočnom stromčeku z roku 573. Vo Francúzsku v tom čase vraj pôsobil írsky mních Kolumbán, ktorý sa pokúšal prilákať ľudí na svoje kázne. Pri oslavách slnovratu si všimol, že ľudia majú v úcte jedľu. Ozdobil ju horiacimi fakľami v tvare kríža, čím prilákal celý dav poslucháčov. Jedľu, o ktorej sa píše v brémskej kronike, vraj zdobili cukrovinky, ďatle a kvetiny z papiera.

Do remeselníckych domácností sa jedľa dostala koncom 16. storočia. Ale zadovážiť si ju mohli iba bohatšie rodiny. Chudobní si ju nahradili vázou s vetvičkami, ktoré po domoch rozdávali aj vinšovníci. Tradícia sa však pôvodne odlišovala v tom, že stromčeky si ľudia vešali špičkou dole nad štedrovečerný stôl. Predtým sa na tomto mieste vznášala holubička, ktorá ako symbol Ducha svätého prinášala do príbytku požehnanie. Čokoládové figúrky na trh priniesla česká „čokoládová hviezda“ Orión už pred viac ako sto rokmi. Stromčeky si však ľudia zdobili aj sušeným a čerstvým ovocím, perníkmi a papierovými ozdobami.

Zdobenie vianočného stromčeka sa ujalo najskôr u protestantov, pretože katolícka cirkev to považovala za pohanský zvyk. Ozdobené stromčeky totiž spájali s germánskymi kmeňmi, ktoré týmto spôsobom uctievali boha Wotana. Kelti vraj podobne oslavovali boha Slnka a jeho večný život.