Vianoce

Pre kresťanov je to predovšetkým narodenie Ježiša Krista, ktorý spasil a vykúpil celý svet, pre iných zasa rodinný sviatok plný pokoja, radosti a úprimnosti. Neodeliteľnou súčasťou Vianoc je ozdobený stromček, štedrovečerná rodinná večera, darčeky, ale aj koledovanie, vianočné vinšovanie a mnohé obradné zvyky, ktoré sa medzi Slovákmi v Srbsku ešte dodnes naplno zachovávajú.

Koledy a koledníci

Koleda je pesnička, ktorou vinšovníci a koledníci chodievali ľuďom popriať zdravie, šťastie a hojnosť niekoľko dní pred Vianocami, na Štedrý deň, na Božie narodenie a na Nový rok. Na Vianoce sa spievali vianočné koledy. Ľudia spievali doma, vo dvore, alebo vonku pred domami rodákov, susedovcov a blízkych príbuzných. Spievali o narodení Ježiška, o svojej chudobe, ale i o krásnej prírode, v ktorej žili.

Keď už vo všetkých chalupách voňali Vianoce aj malí koledníci s prútenými košíkmi chodili „na koledu“. Chodili od domu k domu a všade zaspievali. A odmenou im boli jablká, hrušky, orechy, cukríky a koláčiky.

Jedna z kolied znie: “Pásli ovce valasi, pri Betlehemskom salaši. Anjel sa im ukázal, do Betlehema ísť kázal. Staňte hore a choďte, dieťatko tam nájdete. Nájdete ho v jasličkách, povitého v plienočkách.”

Pranostiky

• Biele Vianoce – zelená Veľká noc.

• Keď je na Štedrý večer veľa hviezd bude veľa zemiakov.

• Lahodný a teplý večer na Vianoce je znamením, že zima bude dlho trvať.

• Štedrý večer jasný každému je milý, dá vraj pánboh vína, požehná v obilí.

• Keď na Narodenie Krista pršať začne, za štyri týždne počasie bude mračné.

• Keď je na starý rok jasno, bude v maštaliach prázdno.

• Na Vianoce blato, na Veľkú noc sneh.

• Pekná chvíľa na Štefana kráľa sľubuje radostné oberačky

Stromček - symbol Vianoc

Dnešným symbolom Vianoc, na ktorý sa azda najviac tešíme, je ozdobený stromček. Prvé ozdobené stromčeky sa objavili asi pred štyristo rokmi a to najmä v Nemecku, kde predstavovali určitý blahobyt nemeckých mešťanov. Ozdobovali ho jabĺčkami, perníkmi, orechmi. Stromček ako taký nebol zo začiatku ihličnatý, najprv používali tis a krušpán. Okrem toho využívali na účel dekorovania aj cezmíny a neskôr sa začali ozdobovať jedličky, smreky a borovice. Tradícia zdobenia uvedených drevín pretrváva aj dodnes.

Prvá zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádza už z roku 1570 z brémskej kroniky. Vo svete koluje legenda o vianočnom stromčeku z roku 573. Vo Francúzsku v tom čase vraj pôsobil írsky mních Kolumbán, ktorý sa pokúšal prilákať ľudí na svoje kázne. Pri oslavách slnovratu si všimol, že ľudia majú v úcte jedľu. Ozdobil ju horiacimi fakľami v tvare kríža, čím prilákal celý dav poslucháčov. Jedľu, o ktorej sa píše v brémskej kronike, vraj zdobili cukrovinky, ďatle a kvetiny z papiera.

Do remeselníckych domácností sa jedľa dostala koncom 16. storočia. Ale zadovážiť si ju mohli iba bohatšie rodiny. Chudobní si ju nahradili vázou s vetvičkami, ktoré po domoch rozdávali aj vinšovníci. Tradícia sa však pôvodne odlišovala v tom, že stromčeky si ľudia vešali špičkou dole nad štedrovečerný stôl. Predtým sa na tomto mieste vznášala holubička, ktorá ako symbol Ducha svätého prinášala do príbytku požehnanie. Čokoládové figúrky na trh priniesla česká „čokoládová hviezda“ Orión už pred viac ako sto rokmi. Stromčeky si však ľudia zdobili aj sušeným a čerstvým ovocím, perníkmi a papierovými ozdobami.

Zdobenie vianočného stromčeka sa ujalo najskôr u protestantov, pretože katolícka cirkev to považovala za pohanský zvyk. Ozdobené stromčeky totiž spájali s germánskymi kmeňmi, ktoré týmto spôsobom uctievali boha Wotana. Kelti vraj podobne oslavovali boha Slnka a jeho večný život.

Vianoce z aspektu detí

Text: Aneta Lomenová

Vianoce sa vždy poctivo svätili v prostredí vojvodinských Slovákov. Pre deti v minulosti Vianoce boli najkrajšia udalosť v roku. Voľakedy v zime, teda v dobe vianočných sviatkov bývali veľké záveje snehu. Vtedy sa po dedine chodilo na saniach. Chlapci sa radi zavesili na sane, ktoré išli ulicou a vozili šúštie z poľa a pri tom sa zabávali. V dedinských jamách sa deti v zime rady kĺzali. Samy si urobili korčule z latiek a drôtov, motúzom pripevnili o bačkor. Guľovaním, kĺzaním a stavaním snehuliakov deti dočkávali Vianoce.

Vianočná nálada u detí sa začala 6. decembra, v deň svätého Mikuláša. Obyčajne sa vtedy mama alebo niekto z rodiny vyobliekal do starých handier, cez hlavu si položil starú ponožku, cez chrbát prevesil dlhý kožuch, na hlavu položil šubaru a improvizoval sv. Mikuláša. Zvoncom Mikuláš oznamoval svoj príchod. Deti tomu verili a tešili sa z darčekov, ale sa ho aj veľmi báli, lebo bol strašidelne namaskovaný. Mikuláš chodil po dedine s prútom, ktorý dával neposlušným deťom a tým, ktoré sa nevedeli modliť. Dobrým deťom do okien nakládol orechy, jablká a cukríky. V novšej dobe deti na sv. Mikuláša do okien položia vyčistené topánky, kde im Mikuláš v noci položí darčeky. Deťom sa prihováral takto:

Ja som deti Mikuláš,

modlite sa Otče náš,

dobrým deťom nesiem koláče

a zlým deťom korbáče.

Podobný zvyk sa uplatňoval aj 13. decembra na svätú Luciu. Lucka sa predstavovala v dlhej bielej plachte a s metlou v ruke. Hovorilo sa, že Lucia vymetá kúty. Iní tvrdili, že Lucia so sekerou dolámala kúty, keď sa vápnom bielili steny. Preto bola mrzutá a deti sa jej báli. Deťom nosila prúty.   

Okrem zvykov, sviatky sa odjakživa zaznamenávali aj jedlom. Na Štedrý večer sa za stolom pred jedlom otec pomodlil. Na večeru bývala tradične kapustnica. Koláče sa v Kysáči piekli niekoľko dní pred Vianocami a mamy ich vždy odkladali hore na skriňu, aby ich deti do Vianoc nezjedli. Piekli sa zliepkané koláčiky, herouky, orechové koláčiky pováľané v práškovom cukre. Na Štedrý večer bolo zvykom po večery symbolicky zjesť orechy s medom, aby mali bohatý a úrodný rok.

Rodičia svoje deti na vianočné ráno zobúdzali piesňou Čas radosti, veselosti alebo piesňou Narodil sa Kristus Pán. Ráno si deti pri posteli našli lávór s vodou, v ktorom boli nahádzané drobné kovové peniaze a papierové vedľa lávora. Niekedy si deti samy priniesli a naliali vodu do lavóra. V tej vode sa deti mali umyť, aby mali celý rok dosť peňazí. Čakalo ich aj červené jablko, aby boli celý rok pekné ako to jablko. Jablko a kocku cukru dávali aj rožnému statku, aby bolo po celý rok zdravé. Na Božie narodenie sa k obedu varili krumpľe na ťapši.

Deti si pod skromným vianočným stromčekom ozdobeným so slamenými ozdobami, jablkami, salónkami a orechovými škrupinami našli aj skromné vianočné darčeky – ovocie, niečo na oblečenie, obuv alebo hračky. Niektoré deti veľmi rady čítavali slovenské rozprávky: Z čarovnej ríše, O dvanástich mesiačikoch, K Vianociam, Naše dievčatko, Ťuky – ťuk, neskôr Dumný briežok, Detvan a iné, ktoré si našli pod vianočným stromčekom.

Na Vianoce, 25. decembra deti chodili polazuvať, čiže vinšovať vianočné sviatky najbližšej rodine. Keď prichádzali do domu zdravili: Pán Boh daj dobrý večer. Odpoveď znela: Pán Boh daj aj vám. Ako darček dostali orechy, cukríky, jablko alebo iný druh ovocia a vianočné koláče. Za darčeky sa poďakovli slovami Ďakujem Pánu Bohu aj Vám. Staršie dievčatá v menších skupinách chodievali spievať pod okno vianočné koledy. Spievali väčšinou z Tranosciusa.