Kniha s titulom Pivnica, zahŕňajúca kultúrne tradície tejto báčskej osady, bola prezentovaná v nedeľu 1. augusta pri príležitosti osláv 220. výročia založenia Pivnice a pôsobenia cirkevného zboru.

Aj keď s podtitulom Kultúrne tradície Slovákov v Báčke, kniha, ktorú vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci a Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, na svojih 320. stranách identifikuje najpodstatnejšie faktory, ako aj rôzne ďalšie okolnosti formovania kultúry iba jednej báčskej osady obývanej Slovákmi. S presvedčením, že je kniha svojráznou expozíciou série knižných vydaní o Slovákoch v Báčke, konštatujeme, že publikácia nielen mapuje, ale aj podáva presvedčivý obraz o historických, kultúrnych, etnických a iných tradíciach danej lokality. Knihu podpisuje odborný tím autorov v zložení: Ján Botík, Ladislav Lenovský, Boris Michalík, Ján Záhorec, Michal Chrťan, Ján Botík, Peter Chrastina, Martin Boltižiar, Peter Michalovič a Marián Járek na čele s editorom Jaroslavom Čukanom.

V desiatich kapitolách (Z historickej a kultúrnej pamäti Pivničanov, Kultúrne tradície, prostredie a vedomie príslušnosti, Remeslá a remeselníctvo, Spolková činnosť, Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Pivnici, Evanjelická metodická cirkev v Pivnici, Medzilokálne kontakty a iné faktory formovania kultúry, Odchody Pivničanov do Sriemu, zámoria a na Slovensko, Historická a kultúrna geografia a Ľudové piesne z Pivnice) kniha čiteľa oboznamuje so slovenskou kultúrou mimo materkého národa a zároveň ju definuje ako súčasť kultúrneho dedičstva etnického spoločenstva Slovákov. Tiež podáva historickú a geografickú analýzu a kompletizuje kultúrnu mozaiku slovenskej národnostnej menšiny žijúcej v Srbsku. Autori nezabúdajú ani na medzilokálne kontakty obyvateľov Pivnice s dôrazom na slovenské minoritné spoločenstvá vo Vojvodine a v chorvátskej Slavónii.

Kniha, ako to aj samotný editor v uvodnom príspevku nasvedčuje, nie je klasickou národopisnou monografiou. Ona nezahŕňa všetky oblasti tradičnej kultúry ako osobitné javy, ale tie sa objavujú v rôznych súvislostiach spolu s ich tvorcami a nositeľmi. Posledná kapitola zachytáva výskum piesňového repertoára a muzikologickú analýzu tradičných hudobných prejavov. K týmto štúdiam je pridaný aj Spevník ľudových piesní, ako ukážka súčasného piesňového materiálu z Pivnice.

Kniha ako taká môže byť nosným metodologickým východiskom k rôznym témam danej lokality, ako aj významným dokumentom o formovaní kultúry, o jej vývoji a modifikáciach od obdobia osídľovania Pivnice až po súčasnosť.