Leptir Gaško

Motýľ. Mária Gašková svojimi kolorovanými krídlami pristála na obálke knihy. Aká je ona sama, taká jej aj publikácia o jej výtvarnej ceste na lúkach slovenského výtvarného umenia. Kniha o Márii Gaškovej vstúpila do života na mieste, kde sú knihy doma. Vydavatelia ju uviedli v apríli 2015 na Knižnom veľtrhu v Novom Sade. Veľké dielo už na pohľad vyzerá veľkolepo aj vďaka olejomaľbe, ktorá determinuje celú knihu o „motýľovi“ Gaškovej. Na obálke je reprodukcia jej obrazu z roku 2005 s názvom Motýľ.

Kniha s titulom „Mária Gašková, maliarstvo tichej vášne“ vyšla vo vydavateľskom pláne Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v náklade 500 kusov v prvej polovici roka 2015 v rámci edície Umenie Slovákov. Obrovský význam a hodnotu aj za hranicami Vojvodiny a Srbska má kniha vďaka tomu, že je trojjazyčná. Vedľa seba čitateľ nájde text v slovenčine, preklad v srbčine a angličtine. Publikácia svojím spracovaním presahuje klasickú tvorbu a je zrejmé, že na 162 stranách čitateľovi ponúkne presné informácie o významnej výtvarníčke a zároveň i odborný pohľad na jej tvorbu.

Dielo o slovenskej vojvodinskej výtvarníčke Márii Gaškovej prináša pohľad na jej celoživotnú tvorbu očami troch autorov. Štvrtá časť knihy systematicky datuje najdôležitejšie životopisné udalosti výtvarníčky - od prvých momentov, keď sa narodila 17. apríla 1948 v Kysáči. Približuje jej prvé maliarske kroky pod vedením profesora Branislava Vulekovića, cez štúdium maliarstva na Akadémii úžitkového umenia v Belehrade, kde študovala u profesora Rajka Nikolića. Kniha približuje aj jej prvú prezentáciu na výstave účastníkov výtvarného tábora Kopašnica v Leskovci v roku 1971. Dotýka sa aj jej pedagogického pôsobenia. Neopomína ani to, že Mária Gašková sa stala v roku 1981 členkou Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny.

Čitateľ si azda aj sám pri pozeraní fotografií Michala Madackého, ktorý zachytil objektívom fotoaparátu výtvarné diela Márie Gaškovej, uvedomí to isté, čo sama umelkyňa tvrdí: „Cesty lietadlom ovplyvnili jej výtvarné videnie, rozmýšľanie a interpretáciu priestoru na obraze, ktorý na jej dielach vytvára dojem pozorovania vecí zhora.“ Tieto slová nesvedčia len o spektre v jej tvorbe, ale aj o širokom spektre v jej osobnom živote. Mária Gašková poznáva svet zblízka, cez ľudí, ktorých miluje v ich jedinečnosti, a cez cesty, ktoré ju viedli neznámou prírodou i spoločnosťou cudzích krajín. Kniha je svedkom jej rozhľadenosti nielen v kultúre, ale v každodennosti vôbec. Tolerancia, s akou pristupuje k farbám, nech sama odhalí čitateľovi charakter tvorby autorky.

Významnou pomocou pre priateľov umenia, bez ohľadu na to, či sa venujú viac alebo menej výtvarnému umeniu, bez ohľadu na to, či vedia plávať vo farebných vodách maliarstva, alebo sa radšej dotýkajú umenia ako laici, bez ohľadu na to všetko knihou prechádzame s ľahkosťou, pretože v nej nájdeme troch sprievodcov. Traja znalci výtvarného umenia, ale aj znalci tvorby Márie Gaškovej, sa pozerajú na jej dielo svojimi očami a tak nám dovoľujú vziať si ich poznámky za svoje alebo sa s nimi konfrontovať. Vedú nás akousi pomyselnou nitkou pomedzi maliarkine obrazy. Z toho pohľadu dielo je plné nielen priateľských postrehov zo života ľudí, ktorí Máriu Gaškovú poznajú, ale aj odborných termínov a fundovaného pohľadu na jej výtvarnú tvorbu v kontexte slovensko-srbskej výtvarníckej elity.

V prvej časti knihy sa pod riadky podpisuje historik umenia a výtvarný kritik Sava Stepanov, nositeľ Ceny Lazara Trifunovića za výtvarnú kritiku (Belehrad, 2009). Stepanov akcentuje už od začiatku monumentálnosť autorkinej tvorby.Vymenúva najdôležitejšie okamihy z jej študentských čias a prelína ich s prvkami jej tvorby. Časť knihy, ktorá vzišla spod pera Savu Stepanova, pod príznačným podtitulom „Maliarstvo tichej vášne“, významne ovplyvňuje celú knihu a svedčí o vzťahu výtvarníčky k jej celoživotnému poslaniu. Časť približuje sedemdesiate, osemdesiate, deväťdesiate roky a obdobie maliarkinej tvorby po roku 2000. Sava Stepanov reflektuje Gaškovú aj v „prúdoch kultúry a umenia druhej polovice 20. storočia a na začiatku 21. storočia.“

Druhá časť knihy pod titulom „Maliarske prieniky Márie Gaškovej do Univerza“ prináša pohľad ďalšieho významného výtvarného kritika Vladimíra Valentíka, autora mnohých výtvarníckych štúdií a textov z dejín ale aj súčasného výtvarného umenia vojvodinských Slovákov v Srbsku. Vladimír Valentík poukazuje čitateľovi na to, aby na maliarkinom diele postrehol upokojenie dramatických kontrastov z prvého obdobia jej tvorby. Takmer štyridsaťročná tvorivá cesta Márie Gaškovej totiž vyústila v poslednom desaťročí do nehy a vyrovnanosti. Autor tejto časti v závere konštatuje, kde všade sa môžeme s obrazmi Márie Gaškovej stretnúť a považuje ju za nezastupiteľnú osobnosť slovenského vojvodinského umenia.

Ako tretí sa k slovu v publikácii dostáva umelecký historik zo Slovenska Bohumír Bachratý v stati „Maliarka Mária Gašková“. Tak ako predošlí dvaja autori aj on najprv klasifikuje osobnosť výtvarníčky v štruktúre výtvarnej kultúry. V ďalších riadkoch sa však dozvedáme o ich prvom stretnutí v roku 2011, kedy Spoločnosť slobodných výtvarných umelcov pri Slovenskej výtvarnej únii v Bratislave usporiadala v Kysáči výstavu a hostia zo Slovenska bývali u Gaškovcov. Autor tejto časti zvýrazňuje hlavne maliarkine výstavy na Slovensku, pričom prechádza aj opismi jednotlivých obrazov. Pomenúva ich konkrétnymi názvami a analyzuje reč autorkinho štetca a kolorit jej palety.

Veľkým obrazovým bohatstvom knižného vydania je obrazová príloha. Počnúc olejomaľbou „Príchod“ z rokov tvorby 1972 – 1980, cez rôzne iné kompozície a štruktúry až po olejomaľbu „Tyrkys 2“ z roku 2015 na osemdesiatich stranách ponúka knižné dielo reprodukcie viac ako stovky obrazov. Kým knihu zavrieme, dotkneme sa ešte výtvarníčkinej „motýlej“ duše prostredníctvom dokumentárnych fotografií z jej života.

Komplexnosť diela deklaruje snahu autorov a vydavateľa vzdať hold zásluhám Mária Gaškovej, ale aj tvoriť literárne diela o výtvarnom umení a tak klásť do mozaiky slovenskej vojvodinskej literatúry ďalšie hodnotné knihy.