Slovaci u Srbiji sa aspekta kulture

Knižné dielo Slováci v Srbsku z aspektu kultúry vydal v januári 2012 Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov ako výsledok svojej trojročnej vedecko-výskumnej, informačnej, dokumentačnej a prezentačnej činnosti. Zostavovateľky publikácie sú Milina Sklabinská a Katarína Mosnáková, recenzenti Vladimír Valentík a Ladislav Čáni, odborný konzultant Samuel Čelovský, pokým sa o moderný dizajn postaral dizajnér Đula Šanta, ktorý spoločne s Michalom Madackým a Igorom Bovdišom zhotovili aj profesionálne fotografie pre toto dielo. Jazykovú úpravu mal na starosti lektor slovenského jazyka Juraj Glovňa.

S ohľadom na mimoriadny záujem o knihu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov pripravil aj jej druhé, doplnené vydanie, ktoré svetlo sveta uzrelo v júni roku 2013. Doplnené vydanie je vzhľadom na prvé bohatšie o dva prostredia, v ktorých žijú Slováci vo Vojvodine.

V publikácii sa predstavuje tridsaťšesť lokalít v textovej podobe a prostredníctvom bohatých fotografických a archívnych dokumentov a súčasne originálne vypracovaných ilustrácií. Sú to prostredia, v ktorých Slováci v Srbsku mali alebo majú organizovaný kultúrny život: Aradáč, Ašaňa, Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, Bajša, Begeč, Belehrad, Binguľa, Boľovce, Čelarevo, Dobanovce, Erdevík, Hajdušica, Hložany, Jánošík, Kovačica, Kulpín, Kysáč, Laliť, Lug, Ľuba, Nový Sad, Ostojićevo, Padina, Pivnica, Selenča, Silbaš, Slankamenské Vinohrady, Stará Pazova, Šíd, Višnićevo, Vojlovica a Zreňanin.

Autormi textov, ktoré boli pôvodne zostavované pre portál www.slovackizavod.org.rs sú Katarína Mosnáková, Marijan Pavlov, Milina Sklabinská, Marína Kováčová, Anna Snidová, Adam Jonáš, Andrea Berédiová, Jasmina Pániková, Anna Kišová, Katarína Pucovská, Michal Babiak, Edita Kmeťková, Anna Brtková, Boris Bílek, Gabriela Gubová, Jaruška Ferková, Anna Dingová, Katarína Verešová, Stanislav Stupavský a Anna Struhárová. Postupne prešli tieto texty podstatnými jazykovými a štylistickými úpravami, aby tvorili  jeden kompaktný obsahový celok. Navyše dvojica editorov texty dopĺňala o tzv. medailóny slovenských osobností spätých s určitou lokalitou alebo o iné typické charakteristiky. Podobne sa texty dopĺňali o príspevky týkajúce sa špecifík pôvodného odevu tunajších Slovákov, ktorých autormi sú etnológovia Anna Séčová Pintírová a Marijan Pavlov. Práve tieto texty ilustruje vzácny archívny materiál z Múzea Vojvodiny. Pod ďalšie krátke texty späté s architektúrou sa okrem zostavovateliek podpisujú aj Tatjana Medveďová a Mariena Martišová.

Editorská dvojica zároveň pripravila články na podporu kultúrneho turizmu podľa špecifík jednotlivých oblastí a zároveň v závere každej kapitoly uviedla, prečo a kedy by mal čitateľ dané prostredie navštíviť. Kultúrna minulosť a rôznorodosť aktuálnej kultúrnej ponuky v jednotlivých oblastiach bola základným obsahovým meradlom. Texty – až na niektoré výnimky – poskytujú geografické a demografické údaje, historické fakty a súčasnosť danej lokality, ako aj jej kultúrny rozvoj a súčasné podoby kultúrneho života. Každé prostredie má aj svoj podtitul, ktorý má za cieľ zaujať čitateľa a podnietiť ho, aby sa dozvedel viac o reáliách spracovaných v samom texte.

Okrem toho kniha obsahuje i príhovory predsedu vlády AP Vojvodiny Bojana Pajtića, predsedníčky Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anny Tomanovej Makanovej a veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade Jána Varšu. Úvod riaditeľky ústavu Miliny Sklabinskej je publikovaný v slovenskom, srbskom a anglickom jazyku. Pre čitateľov publikácie na Slovensku pripravil lektor Juraj Glovňa praktickú poznámku. Záverečné state tejto 400-stranovej publikácie tvoria príhovor k čitateľom, použitá literatúra, menný register a poďakovanie.