Kulturni život Bačkog Petrovca

Dôležité kultúrne body Petrovca a vojvodinských Slovákov v súčasnosti

Knižnica Štefana Homolu

Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci je dnes najväčšou knižnicou vo Vojvodine a v Srbsku s väčšinovým fondom v slovenskom jazyku. Je najstaršou knižnicou založenou vojvodinskými Slovákmi a jednou z najstarších na území Srbska. Zaujímavosťou je, že táto knižnica je dokonca staršia ako novosadská knižnica a vo Vojvodine je od nej staršia iba knižnica v Irigu.

Knižný fond sa postupne rozširoval vďaka darom jednotlivcov a ustanovizní, vďaka viacerým spolkom a združeniam, ktoré po prerušení činnosti darovali knižnici svoje fondy. Tak sa napríklad do ústrednej knižnice dostali knihy z knižníc Hospodárskej školy, Slovenského roľníckeho združenia, Priemyselného čítacieho kruhu a mnohých iných združení. Knižné dary prišli aj zo Slovenska.

V súčasnosti vlastní Knižnica Štefana Homolu výpožičný knižný fond, pozostávajúci z vyše päťdesiat tisíc kníh z odbornej literatúry, beletrie, kníh pre deti a mládež, ako aj z množstva rozličných periodík. V ňom je aj veľa cenných kníh staršieho dáta a raritných kníh, akými sú napríklad knihy zo 17. a 18. storočia písané v latinčine, nemčine, maďarčine, francúzštine, angličtine, češtine, slovenčine a srbčine. Tieto knihy sú zaradené do fondu starej a zriedkavej literatúry a sú chránené v tzv. vzácnej knižnici.

Knižnica má aj bohatú ponuku detských kníh a mnoho leporel a videokaziet s hranými a kreslenými filmami v slovenčine pre najmladších, ktorí si ich s radosťou pozerajú v detskom kútiku. V rámci modernizácie zariadili aj informačný kútik - elektronickú čitáreň. Riaditeľkou knižnice je Jarmila Stojmirovićová.

Knižnica Štefana Homolu organizuje aj príležitostné výstavy pri rozličných jubileách básnikov, spisovateľov a iných významných osobností, pri udalostiach z kultúrno-historického života, literárne večierky, výstavy kníh a materiálov. Knižnica vydáva kvartálne od roku 1997 časopis Knižničný informátor, neskoršie pomenovaný Liber, v ktorom informuje verejnosť o svojej činnosti.

Gymnázium Jána Kollára v Petrovci

Gymnázium Jána Kollára v Petrovci je dnes vyspelou a modernou vzdelávacou ustanovizňou, ktorá počas vyše deväťdesiatych rokov pôsobenia vyškolila takmer štyritisíc žiakov, z ktorých vysoké percento ukončilo ďalšie vysokoškolské a postgraduálne štúdiá. Vlastní knižnicu s vyše dvadsaťšesťtisícovým knižničným fondom, slávnostnú sieň s koncertným klavírom a jeho súčasťou je aj kolekcia obrazov, ktorá patrí do Galérie Karola Miloslava Lehotského. Táto vzdelávacia ustanovizeň je od založenia až do dnešných dní žriedlom slovenskej inteligencie a zdrojom slovenského národného povedomia. Svedčí o tom rad pamätníc a odborných vydaní, v ktorých je podrobne zdokumentované pôsobenie tohto gymnázia. Na gymnáziu vznikla v roku 2001 Asociácia slovenských pedagógov, ktorá sleduje problematiku slovenského školstva a pracuje na jeho skvalitnení. Na Gymnáziu pôsobí rad krúžkov, ktoré sa venujú umeleckým disciplínam. Literárne žánre pestuje už roky krúžok Sládkovič, ktorý vydáva rovnomenný časopis, pôsobia tu aj krúžky venované fotografii, jazzovému baletu, prednesu hovoreného slova, divadlu a úspešne tu pestujú aj ľudové tradície a slovenské folklórne prvky. Pôsobí tu aj Dievčenský spevácky zbor, ktorého tradícia s prerušovaním trvá vyše sedemdesiat rokov. Gymnázium malo svojich zástupcov na festivale V pivnickom poli, odkiaľ si prvú cenu odniesli Petrovčania Jarmila Zimová (1976 a 1977) a Miroslav Hemela (1997 a 1999). Rad žiakov sa však zúčastnil početným súťaží doma a v zahraničí a škole priniesol mnohé vzácne ocenenia.

Súčasťou Gymnázia Jána Kollára v Petrovci je aj Žiacky domov, vystavaný v rokoch 1995 - 1997. Práve internát v najväčšej miere prispel škole, aby si udržala stabilitu v zmysle počtu žiakov a aby sa zlepšili podmienky práce tejto strednej školy so slovenským vyučovacím jazykom vo Vojvodine. Gymnázium sa tak stalo dostupné všetkým žiakom slovenskej komunity, ktorí stredoškolské vzdelanie nadobúdajú po slovensky. V súčasnosti je riaditeľom Gymnázia Jána Kollára a Žiackeho domova Pavel Belička.

Matica slovenská v Srbsku

Veľkolepé a masové obnovovacie zhromaždenie Matice slovenskej v Juhoslávii bolo 5. augusta 1990 v Petrovci, keď sa začala budovať nová matičná tradícia a kontinuita. Ako celonárodnostná inštitúcia, ktorá zachováva, rozvíja a upevňuje národné povedomie, zohrala dôležitú úlohu najmä v neľahkých deväťdesiatych rokoch 20. storočia. V tom čase bola oporným bodom mnohých kultúrnych aktivít ako aj sprostredkovateľom medzi tunajšími Slovákmi a ich materskou krajinou.

Odvtedy Matica slovenská do svojich dejín zapísala veľa úspešne zorganizovaných akcií, prednášok, večierkov, výstav, ale i vydaných kníh a publikácii. K jej najväčším projektom za ostatné roky patria vydania kníh Desať rokov činnosti obnovenej MSJ, Atlas ľudovej kultúry Slovákov v Juhoslávii, Keď zlietol sokol petrovský, Odkaz predkov, Kovačica pamätá, Dr. Janko Bulík, vlastenec, demokrat a martýr, Café Sayonara, Srbi a Slováci, Kulpínčania na krídlach Tálie, SNS I. a monografiío Slovákoch v Hložanoch, Lugu, Višnjićeve, Padine, Binguli, Šíde, ďalej antológie Rodiskom oprstenkovaní, pamätnice k výročiu Spolku filatelistov, knihy humoresiek Begejovec na dereši alebo Kocúrkovčiny z veľkej dediny. V minulosti aj dnes sa Matica slovenská podpisuje pod organizáciu najväčšieho podujatia celomenšinového významu – Slovenských národných slávností. Predsedami obnovenej Matice slovenskej boli doteraz Michal Spevák, Juraj Šefčík, Rastislav Surový, Ján Babiak, Branislav Slivka a v súčasnosti je predsedníčkou Katarína Melegová-Melichová.

Od marca 2010 nesie meno Matica slovenská v Srbsku. Svoju činnosť realizuje v telovýchovnej, legislatívnej komisii, v komisii pre vzdelávanie a výchovu, pre marketing, sponzorstvo a darcovstvo, v komisii pre spracovanie projektov, v historicko-národopisnej, zdravotnícko-vzdelávacej komisii, v komisii pre kultúru a vo vydavateľsko-informačnej komisii. Matica slovenská má tridsať miestnych odborov (posledný založili na jar roku 2011 v Sriemskej Mitrovici), ktoré rozprúdili bohatú kultúrnu a národnostnú činnosť.

Medzi nimi je Miestny odbor MS v Báčskom Petrovci (1991), ktorý sa v rozhodujúcej miere podieľa na samostatnom alebo spoločnom realizovaní rôznych významných podujatí v Báčskom Petrovci, akým je napríklad festival mladých hudobných talentov Jarné nôty alebo prehliadka interpretov slovenských ľudových piesní Spievajže si, spievaj. Zúčastňuje sa aj na Matičnom svetovom festivale slovenskej mládeže na Slovensku.

Matica ako aj miestny odbor sídlia v Dome Matice slovenskej Ľudovíta Mišíka. Je to prvá poschodová budova vojvodinských Slovákov, ktorej stavba sa začala ešte pred prvou svetovou vojnou a skončila sa tesne po nej (1919). Budovu si Matica kúpila z dobrovoľných príspevkov svojich členov a z financií podporovateľa Ľudovíta Mišíka z Ružomberka.

Národné múzeum v Báčskom Petrovci

V Národnom múzeu existujú dve základné zbierky – etnografická a kultúrno-historická a tiež zbierka nezaradených muzeálnych exponátov. V zbierkach dominujú predmety z Báčky, ale sú tu aj exponáty z celej Vojvodiny. Etnografická zbierka obsahuje veľa predmetov materiálnej a duchovnej ľudovej kultúry – najmä starých predmetov a ľudového odevu. Z ľudových odevných predmetov sú najcennejšie čepce z rokov 1840 až 1880. Múzeum však má aj staršie výstavné exponáty, najčastejšie predmety domácej výroby patriace do domácnosti. Kultúrno-historická zbierka obsahuje 1194 predmetov, medzi ktoré patrí množstvo písaných dokumentov, dokladov, letákov, plagátov, pohľadníc najmä z obdobia druhej svetovej vojny a po nej, ale má aj omnoho staršie a vzácnejšie dokumenty. Múzeum vlastní 1041 fotografií. V zbierke fotografií sú takmer všetky dediny a mestá vo Vojvodine, v ktorých žijú Slováci, ale aj slovenské mestá a dediny v Rumunsku a v Bulharsku. Väčšina zbierkových predmetov v Národnom múzeu pochádza z druhej polovice 19. a zo začiatku 20. storočia. Muzeálna zbierka obsahuje množstvo raritných predmetov.

Najstarším exponátom múzea je nebožiec s dreveným držadlom, ktorý je datovaný rokom 1783. Predmet je pôvodom z Báčskeho Petrovca a do múzea bol prinesený zo Slovenska ako dar v roku 1954.

V roku 1970 získalo Národné múzeum dom v Báčskom Petrovci z roku 1799. Objekt predstavuje ukážku ľudovej architektúry zo začiatkov osídľovania Slovákov v Báčskom Petrovci. Jeho pôvodným majiteľom bol chudobný sedliak Paľo Kočiš a vystavaný bol ako nabíjanica z hliny (tzv. „nabíjaný“ dom, vystavaný z „nabíjanej“ hliny), ktorá bola čiastočne vkopaná do zeme a mala strechu pokrytú trstinou. Objekt je od roku 1965 štátom chránenou pamiatkou. Dnes je zariadený ako etnodom, okrem pôvodnej stavby obsahuje aj predmety a náčinia patriace do domácnosti a je známy pod menom Najstarší dom v Báčskom Petrovci.

Národné múzeum sa zaoberá aj výstavnou činnosťou. V priestoroch múzea je ako stála expozícia zariadená Slovenská izba 19. storočia, v ktorej sa nachádzajú dobové predmety – posteľ s „duchnami“, detská kolíska (bevčov), maľovaná skriňa, stôl, lavica, kolovrat, „láda“ s odevami, rám s navešanými sukňami. Izba obsahuje aj murovanú, tzv. sedliacku pec, ktorá slúžila nielen na vykurovanie a varenie, ale aj na spanie. Táto expozícia je v múzeu vyše päťdesiat rokov a je umiestnená na prvom poschodí Domu MSS Ľudovíta Mišíka.

Národné múzeum si pripomenulo šesťdesiate výročie svojho založenia medzinárodnou vedeckou konferenciou, ktorá sa uskutočnila v Báčskom Petrovci v roku 2009 a z tejto konferencie vyšiel v roku 2010 zborník.

Slovenské vojvodinské divadlo

Slovenské vojvodinské divadlo (SVD) vzniklo ako špičková inštitúcia vojvodinských Slovákov, ktorej poslaním a náplňou je rozvíjanie divadelnej kultúry na profesionálnej úrovni. SVD bolo založené na základe uznesenia Výkonnej rady Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny – zakladateľské práva a povinnosti potom prebralo na seba Zhromaždenie Báčskopetrovskej obce uznesením zo dňa 14. apríla 2003. Repertoárové a umelecké smerovanie riadi Umelecká rada SVD. Divadlo vedie riaditeľ, ktorý je – rovnako ako manažment divadla – interným zamestnancom. Na riaditeľskom poste sa doteraz vystriedali Vladimír Valentík, Ján Čáni, Pavel Čáni a v súčasnosti funkciu riaditeľky vykonáva Jaňa Urbančeková Fejzulahi. Toto divadlo zatiaľ nemá stály interný herecký súbor, ale sa opiera o hosťujúcich profesionálnych hercov zo Slovenska (Kristína Turjanová, Miroslava Dudková, Lucia Jašková, Martin Hronský, Judita Hansmanová), zo Srbska (Miroslav Fábry) a o najlepších amatérskych hercov z vojvodinského prostredia, ako aj o hercov, ktorí absolvovali herecké vzdelanie v Štúdiu hereckej tvorby.

SVD naštudovalo a predviedlo pätnásť divadelných predlôh domácich a zahraničných autorov v réžii profesionálnych režisérov z radov vojvodinských Slovákov, ako sú Andrej Privratský, Ľuboslav Majera, Miroslav Benka, Ján Čáni, Ján Makan, Michal Babiak, Vladislava Fekete a Dušan Bajin.

Ročne pripraví dve až tri premiéry. Za jeho najväčší úspech možno pokladať významné ocenenia, ktoré dostal Miroslav Benka ako autor a režisér a jeho hra Chlieb a hry (Panem et circenses) na prestížnych svetových divadelných festivaloch v Teheráne a Káhire.

Divadlo VHV

Divadlo VHV a jeho tri scény (Báčsky Petrovec, Stará Pazova a Kovačica) po utvorení profesionálneho Slovenského vojvodinského divadla stratili v roku 2003 funkciu poloprofesionálneho divadla Slovákov vo Vojvodine. Napriek tomu ochotnícke divadlo VHV ďalej úspešne pôsobí, získava najvyššie divadelné ocenenia v Srbsku a úspešne účinkuje aj na zahraničných festivaloch.

Je zakladateľom Prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby (1970), dnes známejšej ako Divadelný vavrín a Petrovských dní divadelných (1996). Do jeho repertoára patria predstavenia Balada o škodlivosti tabaku (autora Antona Pavloviča Čechova), Štyri svadby na jednom pohrebe (autor: Ján Chalupka, réžia: Ivan Hansman), Červený kríž (autor: Sam Shepard, réžia: Ľuboslav Majera), Tip Top Biotop (autor: Karol Horák, réžia: Ľuboslav Majera) a mnohé iné. Divadlo nadviazalo aj úspešnú spoluprácu so zahraničím, o čom svedčia aj divadelné predstavenia režiséra a producenta Petra S. Butka – Slováka žijúceho v Prahe.

Galéria Zuzky Medveďovej

Galéria Zuzky Medveďovej, ktorá v roku 2009 oslávila dvadsať rokov od svojho založenia, má za sebou bohatú výstavnú činnosť – viac než sedemdesiat samostatných, kolektívnych, spomienkových a retrospektívnych výstav, na ktorých vystavovali profesionálni, akademickí a insitní umelci, ako aj maliari – amatéri z domova a zo zahraničia. Od založenia vedie galériu výtvarný kritik Vladimír Valentík, ktorý je hybnou silou všetkých jej aktivít. Galéria Zuzky Medveďovej je významným medzníkom vo vývine výtvarnej kultúry v petrovskom a vojvodinskom prostredí.

Galéria má 828 výtvarných prác Zuzky Medveďovej a 174 výtvarných diel ďalších tridsaťjeden autorov, z toho asi dvadsať diel insitnej maliarky Márie Máľachovej (1908 – 1996) z Petrovca, úplnú pozostalosť po Oľge Garayovej-Babylonovej (1905 – 1988), t. j. vyše tridsať obrazov, ďalej desať obrazov (hlavne portrétov) prvého akademického maliara z radov vojvodinských Slovákov Karola Miloslava Lehotského (1879 – 1929), jeden obraz významného insitného umelca Martina Jonáša (1924 – 1996), ale aj veľa výtvarných diel iných slovenských vojvodinských autorov z obdobia od konca druhej svetovej vojny po súčasnosť a okrem toho aj jeden obraz srbského maliara Milana Keraca. Galéria Zuzky Medveďovej vlastní aj najstaršiu zachovanú olejomaľbu namaľovanú dolnozemskými Slovákmi vôbec, a to autora Benjamína Reisa (1841 – 1873), talentovaného výtvarníka pôvodom z Báčskeho Petrovca, ktorý pracoval ako evanjelický farár v Starej Pazove. Ide o krajinku menších rozmerov bez časového údaju. Predpokladá sa, že bola namaľovaná v šesťdesiatych rokoch 19. storočia.

V galérii sa každoročne uskutoční niekoľko spoločných aj samostatných výstav profesionálnych a amatérskych výtvarníkov. Svoje jubileum – dvadsať rokov činnosti – oslávila Galéria Zuzky Medveďovej 1. júla 2009 na pôde Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade, a to výstavou desiatich reštaurovaných olejomalieb Zuzky Medveďovej. Reštaurovanie sa zabezpečilo z finančných prostriedkov ústavu. Potom sa výstava presťahovala do Báčskeho Petrovca ako v poradí 75. expozícia galérie. Ústav reštauráciu diel z tejto galérie zaraďuje do programu svojej každoročnej činnosti.

Galéria Karola Miloslava Lehotského

Výtvarné a sochárske diela v Galérii Karola Miloslava Lehotského predstavujú významný prierez súčasnej tvorby slovenskej menšiny v Srbsku. Diela sú rôznorodé v každom aspekte, či ide o výtvarno-poetickú stránku, techniku, výraz, tému, ale aj o samých autorov – maliarov, grafikov a sochárov, ktorí patria do vekovo rôznych generácií. Diela vypracované rozličnými technikami predstavujú zlomok z tvorby jednotlivých autorov, zachytávajú prípadne určité vývinové obdobie v ich tvorbe, preto je expozícia ideálna nielen na reprezentačné, ale aj na didakticko-vzdelávacie účely. Vystavené diela spája moderné a postmoderné ladenie prác, profesionálne pôsobenie, resp. akademické výtvarné školenie autorov, ich slovenský vojvodinský pôvod a mnohých aj ich štúdium na Gymnáziu Jána Kollára, v ktorom Galéria Karola Miloslava Lehotského sídli, prípadne ich pôsobenie v pedagogickej sfére tohto gymnázia. Výstavná expozícia súčasnej tvorby vojvodinských Slovákov predstavuje jedinú stálu expozíciu tohto druhu, čím predstavuje významnú hodnotu vo vojvodinskom prostredí.

Galériu pomenovali v roku 1994 – v rámci osláv 75. výročia založenia gymnázia – po významnom umelcovi Karolovi Miloslavovi Lehotskom (1879 – 1929), prvom akademicky vzdelanom maliarovi z radov vojvodinských Slovákov. V tom istom roku pribudli diela ďalších siedmich autorov, ktorí zatiaľ tu dovtedy neboli zastúpení (Jána Agárskeho, Miry Brtkovej, Ingrid Cickovej, Anny Pixiadesovej, Jaroslava Supka, Đulu Šantu a Rastislava Škulca) a galéria sa obohatila aj o ďalšie výtvarné diela Pavla Čániho a Pavla Popa.

V roku 2004 zbierku tejto galérie obohatili novými prácami autorov, ako sú: Mira Brtková, Viera Fajndovićová- Súdiová, Jozef Klátik, Ivan Križan, Pavel Pop, Milan Súdi, Đula Šanta, Vladimír Labát-Rovnev, Daniela Marková, Miloslav Pavelka, Katica Pavelková-Vukajlovićová, Ján Triaška a Michal Ďurovka. Zároveň sa do zbierky dostali aj práce z pozostalosti Michala Kiráľa a Anny Pixiadesovej. Súhrne bolo teda vystavených vyše štyridsať výtvarných a sochárskych prác od dvadsiatich šiestich autorov.

V súčasnom období sa aktívne pracuje na ďalšom obohatení zbierky. Najnovšie pribudli dvaja noví autori – akademický sochár Ján Stupavský, ktorý galérii daroval jednu zo svojich známejších sôch, a svoje grafiky daroval aj školený grafik Radovan Jandrić z Maglića ako prvý neslovenský autor. Pri príležitosti osláv deväťdesiateho výročia založenia gymnázia v roku 2009 sa zároveň oslávilo dvadsať rokov pôsobenia Galérie K. M. Lehotského.

Slovenské vydavateľské centrum

Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci je najväčším vydavateľom slovenských kníh a časopisov v Srbsku. Vzniklo 31. augusta 2007 vyčlenením vydavateľskej činnosti z kníhtlačiarne Kultúra a osamostatnením sa. Sídli na hornom poschodí petrovskej tlačiarne a takmer všetky svoje knižné a časopisecké vydania tu aj tlačí.

Slovenské vydavateľské centrum vydáva pätnásť až dvadsať slovenských kníh ročne v edíciách Živý prúd, Korene, pre deti Máj a Včielka, Vedecké zošity, Spectator, Ateliér, Mosty, Bratislava.

Slovenské vydavateľské centrum vydáva aj periodickú tlač. Sú to tri slovenské mesačníky a jedna ročenka Národný kalendár, najstaršie periodikum vojvodinských Slovákov, ktoré vychádza od roku 1919 a na sklonku roka 2010 vyšiel jeho 90. ročník. Z mesačníkov je najstarší časopis pre deti Zornička, ktorý začal vychádzať v Báčskom Petrovci roku 1939 ako Naše slniečko. Neskoršie bol pomenovaný Naši pionieri a Pionieri a od roku 1990 ako jediný časopis pre deti vojvodinských Slovákov sa volá Zornička. Distribuuje sa po všetkých školách v Srbsku, kde sa vyučuje slovenčina. V súčasnosti Slovenské vydavateľské centrum vydáva aj časopis pre literatúru a kultúru Nový život. Je to základné médium pestovania slovenskej literárnej tvorby vo Vojvodine. Vychádza od roku 1949 ako mesačník - v súčasnosti v dvojčíslach. Najmladší zo slovenských časopisov, ktoré vydáva Slovenské vydavateľské centrum, je slovenský magazín Rovina, ktorý vychádza od roku 1994 a snaží sa byť časopisom pre celú rodinu.

Slovenské vydavateľské centrum patrí medzi najvýznamnejšie a najdôležitejšie národnostné kultúrne inštitúcie Slovákov v Srbsku. Svoju činnosť zameriava na zachovanie národnostnej identity a podporu vzdelanosti. Vychádza mu v ústrety predovšetkým Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, respektíve jej Fond pre vydavateľskú činnosť Slovenské tlačené slovo, ktorý zabezpečuje prostriedky z vojvodinského rozpočtu a tiež Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý v rámci svojho grantového systému pravidelne vyčleňuje prostriedky na tlač slovenských kníh a časopisov v Srbsku.

Slovenské vydavateľské centrum úspešne vedie všestranný kultúrny dejateľ Vladimír Valentík, ktorý je zároveň činný aj ako publicista. Je autorom a spoluautorom niekoľkých kníh z oblasti výtvarného umenia: Výtvarné dielo Zuzky Medveďovej, s Jánom Kišgecim (1997), Svet kovačického insitného umenia (2003), Karol Miloslav Lehotský, výtvarná monografia, s Ladislavom Čánim, (2004), Z dejín výtvarného umenia vojvodinských Slovákov (2007), Kulturologické etudy (2009) a iné.

Komorný zbor Musica viva

Komorný zbor Musica viva bol založený v roku 2000 pri Miestnom odbore Matice slovenskej v Báčskom Petrovci a od roku 2010 pôsobí ako samostatné občianske združenie. Dirigentkou tohto úspešného zboru je Mariena Stankovićová Kriváková, hudobná pedagogička na Základnej škole v Petrovci. Zbor sa vyznačuje vysokou kvalitou umeleckého prednesu a je nositeľom početných ocenení. Jeho repertoár pozostáva zo slovenských ľudových piesní, zborovej hudby slovenských, srbských a svetových skladateľov, chrámových piesní, ale aj z evergreenov, ktoré obecenstvo tiež rado počúva. Vydali dva nosiče CD (2003 a 2007) a už desať rokov úspešne organizujú svoj každoročný koncert. Zúčastňujú sa na festivale Tancuj, tancuj..., na Slovenských národných slávnostiach a iných kultúrnych podujatiach. V roku 2008 založili Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny, na ktorom sa pestuje zborová hudba a podporuje činnosť slovenských vojvodinských zborov.

Kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina

Kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina existuje v Báčskom Petrovci od roku 1984, keď začal pôsobiť pod menom Braňova družina a v rokoch 1993 – 2001 sa premenoval na Slovenská sporiteľňa. Dnešné meno spolok získal v roku 2001.

Súčasne pri Kultúrno-umeleckom spolku Petrovská družina pôsobia tanečné, spevácke a divadelné skupiny. Členovia spolku sa predstavili na mnohých festivaloch doma a v zahraničí a zaznamenali pozoruhodné úspechy. Od roku 1996 spolok organizuje podujatie s názvom Dni chmeľu a piva.

Dlhodobou predsedníčkou spolku Petrovská družina je Kvetoslava Benková (1951), hudobná redaktorka v Rádiu Nový Sad, speváčka a autorka štyroch národopisných kníh pod názvom Od Petrovca do Málinca.

V roku 2008 sa pri Petrovskej družine utvoril kvalitný detský súbor, ktorý má folklórnu, hudobnú, spevácku a hereckú zložku. V tom istom roku súbor prezentoval slovenskú detskú a kultúrnu tvorbu vojvodinských Slovákov na celoštátnom festivale v Kraljeve a roku 2009 sa stal laureátom festivalu Zlatá brána v Kysáči.

Celomenšinové a miestne kultúrne podujatia v Petrovci

Slovenské národné slávnosti (SNS) sa organizujú každoročne v Báčskom Petrovci v prvý augustový víkend a sú najväčším kultúrnym a národným podujatím slovenskej komunity v Srbsku. Prvýkrát boli organizované roku 1919. Program slávností tvoria kultúrno-umelecké vystúpenia, mládežnícke stretnutia, výstavy v galériách, rôzne športové súťaže, stretnutia a zasadnutia spolkov. V ostatných rokoch prekračujú slovenský vojvodinský rámec a pozývajú aj Slovákov z Maďarska, Rumunska, ako aj hostí zo Slovenska. Hlavnými organizátormi slávností sú Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku a obec Báčsky Petrovec. Slovenské národné slávnosti sa začínajú otváracím programom, ktorého umelecký multimediálny charakter má za cieľ invenčne a pútavo predstaviť najhodnotnejšie výsledky slovenskej kultúrnej tvorby v Srbsku.

V Petrovci sa každý nepárny rok koncom roka v Galérii Zuzky Medveďovej koná Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. Bienále sa koná od roku 1991 a pravidelne na ňom vystavuje zo dvadsať umelcov z radov vojvodinských Slovákov. Na Bienále sa udeľujú dve ceny: galéria Cenu K. M. Lehotského za najlepšiu samostatnú výstavu a Cenu Cyrila Kutlíka za životné dielo. Na tomto podujatí výkupnú cenu udeľuje aj NRSNM. Bienále v druhom desaťročí svojho pôsobenia má aj teoretickú stránku vďaka výtvarníckym snemovaniam.

Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby - Divadelný vavrín sa organizuje každý rok a jeho zámerom je prezentovať a konfrontovať umelecké výsledky dosiahnuté v divadelnej sezóne. Je to najvýznamnejší festival ochotníckeho divadla Slovákov v Srbsku, má pokrajinský ráz. Prvýkrát bola prehliadka zorganizovaná v Báčskom Petrovci v Divadle VHV v roku 1970 a prvé štyri ročníky spolu s detskou prehliadkou sa konali v tomto meste. V súčasnosti má cyklický charakter, uskutočňuje sa striedavo v Báčskom Petrovci, Starej Pazove a v Kovačici alebo podľa dohody aj v niektorom inom prostredí. Od roku 2010 prehliadka má názov Divadelný vavrín.

Petrovské divadelné dni je medzinárodný divadelný festival dvoch krajín – Srbska a Slovenska, ktorý sa uskutočňuje od roku 1996. Má za cieľ prezentovať niektoré z najlepších slovenských a srbských divadelných predstavení a porovnať tieto dve divadelné tradície. Na festivale účinkujú iba profesionálne súbory. Organizátorom je Slovenské vojvodinské divadlo a festival sa najnovšie koná pod záštitou ministrov kultúry Srbska a Slovenska.

Dni Petrovca je tradičné podujatie venované Petrovcu a Petrovčanom. Je to oslava, ktorou sa slávnostne pripomína deň podpísania osadníckej zmluvy z 25. mája 1747. Podujatie je známe aj vďaka festivalu klobás, na ktorý prichádzajú mnohí cezpoľní hostia ochutnať petrovskú špecialitu. Vtedy sa usporadúva súťaž v príprave čerstvých klobás, súťaž v rýchlom jedení a výber najchutnejšej údenej klobásy. Pri stánkoch hostia ochutnávajú klobásy a môžu si ich aj kúpiť. Okrem klobásy sa hodnotí aj domáca pálenka a uskutočňuje sa predajná výstava petrovských tort. Organizátorom podujatia je Miestne spoločenstvo Báčsky Petrovec.

Festival vážnej hudby Jarné nôty vznikol v roku 1997 v organizácii Miestneho odboru Matice slovenskej v Petrovci s cieľom umožniť mladým hudobným talentom z radov vojvodinských Slovákov predstaviť svoje zručnosti. Mnohí z jeho účastníkov sú dnes renomovanými hudobníkmi alebo spevákmi, ale i nositeľmi významných štátnych a medzinárodných ocenení za prednes vážnej hudby. Medzi nimi sú Marína Kaňová, Margaréta Benková, Slovenka Benková Martinková, Ivana Nováková, Ivana Jašová, Janko Brtka a i.

Dni chmeľu a piva je podujatie venované chmeľu, rastline, ktorá zohrala významnú úlohu v živote Petrovčanov, a pivu – výrobku z tejto plodiny. Vtedy sa organizujú kultúrno-umelecké podujatia a do Petrovca prichádzajú domáce a zahraničné folklórne súbory. Organizátorom je Kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina.

Roku 2009 v Petrovci vzniklo podujatie Zima s knihou, ktoré predstavuje a popularizuje najnovšiu knižnú produkciu Slovenského vydavateľského centra.

Okrem toho v Báčskom Petrovci sa organizuje aj Festival slovenských ľudových piesní Spievajže si, spievaj na ktorom si Petrovčania vyberú dvoch spevákov na festival V pivnickom poli. Ďalej sa tu organizujú obecné prehliadky folklóru pre dospelých a deti, obecná súťaž recitátorov a iné kultúrne podujatia.