Ján Kmeť

Akademik, doktor vied, literárny vedec, kultúrny historik, redaktor a všestranný kultúrny dejateľ

Prvý akademik Srbskej akadémie vied z radov vojvodinských Slovákov, Dr. Ján Kmeť bol doktor vied, profesor slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade, akademik Vojvodinskej a Srbskej akadémie vied a umení, doctor honoris causa Univerzity Komenského v Bratislave, nestor slovakistiky v Juhoslávii, významný literárny vedec, literárny historik, kritik, komparatista a kultúrny historik, redaktor a všestranný kultúrny dejateľ v Juhoslávii.

Narodil sa 18. októbra 1927 v Aradáči. Jeho rodičia Martin Kmeť a matka Emília Demčíková pôsobili ako učitelia pochádzajúci takisto z intelektuálnych kruhov. Jeho bratia Martin a Vladimír si zvolili učiteľské povolanie a sestra Emília bola inžinierka agronómie.

Na miesto školenia Jána Kmeťa vplývali pracoviská jeho rodičov. Do základnej školy chodil v Silbaši (1933 – 1935) a v Petrovci (1935 – 1937). Vtedajšie nižšie ročníky gymnázia absolvoval v Petrovci (1937 – 1941), rok sa školil na vyšších ročníkoch v Novom Sade (1941 – 1942) a potom sa zasa vrátil do Petrovca, kde prerušil školenie roku 1944. Mladý 17-ročný gymnazista vtedy vstúpil do bojových šíkov XIV. vojvodinskej údernej slovenskej brigády, v ktorej úspešne zastával vedúce funkcie. Po ukončení vojny sa vrátil do gymnaziálnych petrovských lavíc a potvrdil svoje mimoriadne nadanie úspešnou finalizáciou stredoškolského vzdelania.

Vysokoškolské štúdia slovakistiky chcel ukončiť v Bratislave, kde sa školil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, ale po rezolúcii Informbyra sa vrátil do Juhoslávie, zamestnal sa na petrovskom gymnáziu a učiteľskej škole; vysokoškolský diplom získal v Belehrade (roku 1952) ako externý študent.

Prakticky nechal hlboké stopy v petrovskom školstve (ale aj v celonárodnom slovenskom školstve) v rokoch 1949 – 1960. Keď došlo k reorganizácii škôl utvorením štvorročného gymnázia a pripojením progymnázia k štyrom ročníkom ľudovej školy, stal sa prvým riaditeľom novozaloženej Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci.

Od roku 1960 bol Ján Kmeť Novosadčan. Rok pôsobil ako profesor na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade (odbor slovenský jazyk a litertúra) a od roku 1961 až po dôchodok neúnavne prenášal svoje bohaté poznatky zo slovenskej lietratúry (ale aj jazyka) študentom slovakistiky na Filozofickej fakulte.

Pričinil sa o inštitualizovanie odboru, o osamostatnenie Katedry slovenského jazyka a literatúry, neskôr jej prerastanie na Slovakistický ústav či Oddelenie slovakistiky. Ján Kmeť v novosadskom prostredí odborne postupoval: pokiaľ ide o pedagogickú činnosť, od roku 1977 bol riadnym profesorom a v oblasti vedy sa roku 1981 dopracoval za člena Vojvodinskej akadémie vied a umení. Ako vedúci na slovakistike prihliadal na jej kádrový rast a na špecializáciu každého pracovníka. Počet zamestnancov na slovakistike dosiahol maximum v polovici 80. rokov 20. st. V tejto súvislosti možno spomenúť, že sa Dr. Ján Kmeť vedel zastať aj iných odborníkov na Filozofickej fakulte ako dekan v rokoch 1975 – 1977, ak ich niekto neprávom brzdil v odbornom postupovaní. A povzbudzoval najmä mladých ľudí.

So školskou praxou je spätá učebnicová tvorba Jána Kmeťa, najmä keď ide o vyššie ročníky základnej školy a o gymnázium. Je autor gramatík, čítaniek, učebníc literatúry. Aj v tejto činnosti dodržiaval termíny. V Spolku vojvodinských slovakistov usmerňoval a intenzifikoval celkovú činnosť. Osobitnou kapitolou je redigovanie kníh, lebo Ján Kmeť pomohol nejednému spisovateľovi.

Na všetkých poliach, na ktorých pôsobil, sa dostali do popredia jeho organizačné a inšpiratívne schopnosti. Aj za zaťažených okolností vynakladal obrovské úsilie, aby sa na konkrétnom úseku rozvíjala a podnecovala slovenskosť, pričom nepopieral inosť.

Zomrel 16. októbra 2003 v Novom Sade a pochovaný bol 17. októbra na petrovskom cintoríne.

Michal Týr

You need Flash player to see this content.

Jan Kmeć (biografija)

Zakorenení v stopách predkov predchádzajúce

Ján Kmeť

Akademik, doktor vied, literárny vedec, kultúrny historik, redaktor a všestranný kultúrny dejateľ

Prvý akademik Srbskej akadémie vied z radov vojvodinských Slovákov, Dr.

Zuzana Chalupová

Najznámejšia insitná maliarka z Kovačice

Maliarsky opus Zuzany Chalupovej najčastejsie tvorili figurálne kompozície žánrových scén z nášho každodenného dedinského života a práce. Zuzana Chalupová maľovala chov hydiny, pranie, dojenie kravy, okopávanie kukurice, žatvu a iné práce dedinčanov. Maľovala ich často v bohato dekorovaných interiéroch sedliackej izby pri rodinnej večeri, pytačkách, modlitbe, odobierke a pod. Jej maliarsky prejav je výrazne naratívny.

Zuzka Medveďová

Prvá akademická maliarka vojvodinských Slovákov

Jedna z prvých slovenských maliarok Zuzka Medveďová sa narodila 5. októbra 1897 v Báčskom Petrovci v roľníckej rodine, čo v podstatnej miere ovplyvnilo jej tvorbu nielen tematicky, ale i vo výtvarnom názore. Zuzka Medveďová svoje výtvarné nadanie prejavila ešte v ľudovej škole, ktorú navštevovala v rodisku, v triede učiteľa Michala Kellembergera. Širšia verejnosť si ju ako nádejnú výtvarníčku prvýkrát všimla počas Národného zhromaždenia, čiže prvých Slovenských národných slávností v Petovci 28.

Ján Čajak ml.

Prozaik, novinár, publicista, prekladateľ, redaktor

Ján Čajak mladší (pseud. Ján Blatňanský, Ján Svätojánsky, Junior) bol známy slovenský prozaik, novinár, publicista, prekladateľ, redaktor, syn prozaika Jána Čajaka a vnuk básnika Janka Čajaka.

Narodil sa 18. júla 1897 v Selenči. Na školy chodil v Báčskom Petrovci, Sarvaši, Novom Vrbase a Novom Sade. Evanjelickú teológiu skončil v Bratislave a Prešove. Vzdelanie ukončil v Belehrade na Vysokej škole pedagogickej.

Ján Sirácky

Historik, kultúrny dejateľ, prekladateľ

Narodil sa 29. mája 1925 v Báčskom Petrovci v chudobnej roľníckej rodine. Tu vychodil štyri triedy ľudovej školy a päť tried slovenského gymnázia. Pokračoval v štúdiu na Gymnáziu so slovenskou vyučovacou rečou v Šuranoch, ale zmaturoval roku 1944 ako súkromný žiak rovnakého gymnázia v Košiciach. V lete roku 1944 sa podobne ako väčšina žiakov slovenského gymnázia v Petrovci zapojil do protifašistického hnutia a od jesene roku 1944 bol príslušníkom slovenskej XIV. vojvodinskej brigády.

Vladimir Hurban Vladimirov

Pisac i evangelički sveštenik

Vladimir Hurban Vladimirov (pravo ime Vladimir Konstantin Hurban) rođen je 4. avgusta 1884. godine u Staroj Pazovi. Bio je unuk J. M. Hurbana i sinovac S. H. Vajanskog. Deo gimnazijskog školovanja završio je u Zagrebu, evangelističku teologiju u Beču i Bratislavi. Ceo život radio je kao sveštenik u rodnom mestu. 1913.

Adam Vereš

Evangelički sveštenik, prvi episkop slovačke evangličke a. v. crkve u Jugoslaviji

Evangelički sveštenik i prvi episkop slovačke evangeličke a. v. crkve u Jugoslaviji, Adam Vereš je rođen 15. novembra 1883 u Staroj Pazovi od oca Adama, notara i majke Marije, rođ. Kiršnerove.

Mikulaš Šnajder Trnavski

Kompozitor, dirigent i pedagog, narodni umetnik

Mikulaš Šnajder - Trnavski je rođen 24. maja 1881 u Trnavi. Bio je muzički kompozitor, dirigent, pedagog i narodni umetnik. Celi svoj život je posvetio narodnoj muzici. Kao mlad je pevao u dečačkom horu kod jezuita, kasnije je bio organista i regenšor.

Vilijam Figuš Bistri

Kompozitor, pedagog, autor prve slovačke opere

Vilijam Figuš Bistri je rođen 1875. godine u Banskoj Bistrici. Bio je poznat muzički kompozitor i jedan od prvih stručnjaka u oblasti slovačke narodne muzike. Autor je prve slovačke opere Đetvan. Muzički stručnjaci ga smatraju za predstavnika nove slovačke muzičke umetnosti. Od 1903. do 1907. godine radio je kao učitelj u Padini.

Jan Kvačala

Evangelički teolog, istoričar

Jan Kvačala je rođen u Bačkom Petrovcu u učiteljskoj porodici. Njegovi roditelji su bili poreklom iz Slovačke, otac iz Beckova a majka iz porodice Godra. Terezija Godra je bila ćerka Jozefa Godre iz Bohunjica, koji je od 1830. god. punih 42. godine radio kao učitelj i kantor – levita u slovačkoj evangelističkoj a.v. crkvenoj opštini u Laliću.