Ján Sirácky

Historik, kultúrny dejateľ, prekladateľ

Narodil sa 29. mája 1925 v Báčskom Petrovci v chudobnej roľníckej rodine. Tu vychodil štyri triedy ľudovej školy a päť tried slovenského gymnázia. Pokračoval v štúdiu na Gymnáziu so slovenskou vyučovacou rečou v Šuranoch, ale zmaturoval roku 1944 ako súkromný žiak rovnakého gymnázia v Košiciach. V lete roku 1944 sa podobne ako väčšina žiakov slovenského gymnázia v Petrovci zapojil do protifašistického hnutia a od jesene roku 1944 bol príslušníkom slovenskej XIV. vojvodinskej brigády. Po jej rozformovaní koncom marca 1945 pri Štábe 51. divízie vykonával viaceré vojenské a politické funkcie až do februára 1946, keď bol demobilizovaný. Potom bol redaktorom slovenského týždenníka Hlas ľudu a v novembri 1946 začal študovať na FF UK v Bratislave.

Už počas štúdií bol redaktorom Pravdy a Kultúrneho života. Štúdium zakončil roku 1950 doktorátom filozofie. Až do roku 1955 bol však vo väzení, lebo ho neprávom odsúdili v stalinistickom protititovskom procese na 20 rokov. Rehabilitovali ho až roku 1964. Po návrate z väzenia bol 11 mesiacov nezamestnaný, od roku 1956 pôsobil v Ústave dejín KSS ako redaktor, od roku 1957 bol vedeckým tajomníkom a redaktorom v Historickom ústave SAV, v rokoch 1961-1964 bol šéfredaktorom Vydavateľstva SAV (dnes Veda).

Po návrate do Historického ústavu SAV roku 1965 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí , ktorá vyšla knižne v dvoch vydaniach (1966, 1971). Roku 1968 začal pracovať v Matici slovenskej a stal sa riaditeľom novozaloženého Ústavu pre zahraničných Slovákov, kde pôsobil až do roku 1990, keď šiel do dôchodku. Zomrel 28. 10. 1998.

Od roku 1973 sa venoval výlučne vedeckovýskumnej činnosti. Ako prvý profesionálny historik pri výskume slovenského vysťahovalectva priniesol nielen nové faktografické, ale aj teoreticko-metodologické poznatky, vyjadrené nielen v monografiách, ale aj v syntézach. S autorským kolektívom vydal knihu Slováci vo svete I. (1981) a roku 1985 samostatne Dlhé hľadanie domova . Napísal aj texty do obrazových kníh Juhoslávia (1965, 1980) a Jadran (1966) a napísal a vydal aj vyše 100 štúdií a statí publikovaných na Slovensku aj v zahraničí (najmä v Juhoslávii a Maďarsku).

Je priekopníkom pri organizovaní kultúrnych stykov so zahraničnými Slovákmi. Z juhoslovanských literatúr preložil najmä srbské romány Dobricu Ćosicca, Antonija Isakovića, Branka V. Radičevića, Jary Ribnikarovej, Ivana Ivanjiho, Bogdana Šeklera, pre deti Branka Ćopića, z historickej literatúry Vladimira Ddijera, Ristu Kovijanića a Ivana Božića. Z chorvátskej literatúry preložil romány Vjekoslava Kaleba, Ranka Marinkovića, zo slovinskej literatúry romány Cirila Kosmača a Ivana Potrča, z macedónskej Božina Pavlovského a Jovana Pavlovského. Prekladal aj z češtiny, ruštiny a maďarčiny odborné a politické práce.

You need Flash player to see this content.

Jan Siracki (biografija)

Zakorenení v stopách predkov predchádzajúce

Ján Kmeť

Akademik, doktor vied, literárny vedec, kultúrny historik, redaktor a všestranný kultúrny dejateľ

Prvý akademik Srbskej akadémie vied z radov vojvodinských Slovákov, Dr.

Zuzana Chalupová

Najznámejšia insitná maliarka z Kovačice

Maliarsky opus Zuzany Chalupovej najčastejsie tvorili figurálne kompozície žánrových scén z nášho každodenného dedinského života a práce. Zuzana Chalupová maľovala chov hydiny, pranie, dojenie kravy, okopávanie kukurice, žatvu a iné práce dedinčanov. Maľovala ich často v bohato dekorovaných interiéroch sedliackej izby pri rodinnej večeri, pytačkách, modlitbe, odobierke a pod. Jej maliarsky prejav je výrazne naratívny.

Zuzka Medveďová

Prvá akademická maliarka vojvodinských Slovákov

Jedna z prvých slovenských maliarok Zuzka Medveďová sa narodila 5. októbra 1897 v Báčskom Petrovci v roľníckej rodine, čo v podstatnej miere ovplyvnilo jej tvorbu nielen tematicky, ale i vo výtvarnom názore. Zuzka Medveďová svoje výtvarné nadanie prejavila ešte v ľudovej škole, ktorú navštevovala v rodisku, v triede učiteľa Michala Kellembergera. Širšia verejnosť si ju ako nádejnú výtvarníčku prvýkrát všimla počas Národného zhromaždenia, čiže prvých Slovenských národných slávností v Petovci 28.

Ján Čajak ml.

Prozaik, novinár, publicista, prekladateľ, redaktor

Ján Čajak mladší (pseud. Ján Blatňanský, Ján Svätojánsky, Junior) bol známy slovenský prozaik, novinár, publicista, prekladateľ, redaktor, syn prozaika Jána Čajaka a vnuk básnika Janka Čajaka.

Narodil sa 18. júla 1897 v Selenči. Na školy chodil v Báčskom Petrovci, Sarvaši, Novom Vrbase a Novom Sade. Evanjelickú teológiu skončil v Bratislave a Prešove. Vzdelanie ukončil v Belehrade na Vysokej škole pedagogickej.

Ján Sirácky

Historik, kultúrny dejateľ, prekladateľ

Narodil sa 29. mája 1925 v Báčskom Petrovci v chudobnej roľníckej rodine. Tu vychodil štyri triedy ľudovej školy a päť tried slovenského gymnázia. Pokračoval v štúdiu na Gymnáziu so slovenskou vyučovacou rečou v Šuranoch, ale zmaturoval roku 1944 ako súkromný žiak rovnakého gymnázia v Košiciach. V lete roku 1944 sa podobne ako väčšina žiakov slovenského gymnázia v Petrovci zapojil do protifašistického hnutia a od jesene roku 1944 bol príslušníkom slovenskej XIV. vojvodinskej brigády.

Vladimir Hurban Vladimirov

Pisac i evangelički sveštenik

Vladimir Hurban Vladimirov (pravo ime Vladimir Konstantin Hurban) rođen je 4. avgusta 1884. godine u Staroj Pazovi. Bio je unuk J. M. Hurbana i sinovac S. H. Vajanskog. Deo gimnazijskog školovanja završio je u Zagrebu, evangelističku teologiju u Beču i Bratislavi. Ceo život radio je kao sveštenik u rodnom mestu. 1913.

Adam Vereš

Evangelički sveštenik, prvi episkop slovačke evangličke a. v. crkve u Jugoslaviji

Evangelički sveštenik i prvi episkop slovačke evangeličke a. v. crkve u Jugoslaviji, Adam Vereš je rođen 15. novembra 1883 u Staroj Pazovi od oca Adama, notara i majke Marije, rođ. Kiršnerove.

Mikulaš Šnajder Trnavski

Kompozitor, dirigent i pedagog, narodni umetnik

Mikulaš Šnajder - Trnavski je rođen 24. maja 1881 u Trnavi. Bio je muzički kompozitor, dirigent, pedagog i narodni umetnik. Celi svoj život je posvetio narodnoj muzici. Kao mlad je pevao u dečačkom horu kod jezuita, kasnije je bio organista i regenšor.

Vilijam Figuš Bistri

Kompozitor, pedagog, autor prve slovačke opere

Vilijam Figuš Bistri je rođen 1875. godine u Banskoj Bistrici. Bio je poznat muzički kompozitor i jedan od prvih stručnjaka u oblasti slovačke narodne muzike. Autor je prve slovačke opere Đetvan. Muzički stručnjaci ga smatraju za predstavnika nove slovačke muzičke umetnosti. Od 1903. do 1907. godine radio je kao učitelj u Padini.

Jan Kvačala

Evangelički teolog, istoričar

Jan Kvačala je rođen u Bačkom Petrovcu u učiteljskoj porodici. Njegovi roditelji su bili poreklom iz Slovačke, otac iz Beckova a majka iz porodice Godra. Terezija Godra je bila ćerka Jozefa Godre iz Bohunjica, koji je od 1830. god. punih 42. godine radio kao učitelj i kantor – levita u slovačkoj evangelističkoj a.v. crkvenoj opštini u Laliću.