Ján Sirácky

Historik, kultúrny dejateľ, prekladateľ

Narodil sa 29. mája 1925 v Báčskom Petrovci v chudobnej roľníckej rodine. Tu vychodil štyri triedy ľudovej školy a päť tried slovenského gymnázia. Pokračoval v štúdiu na Gymnáziu so slovenskou vyučovacou rečou v Šuranoch, ale zmaturoval roku 1944 ako súkromný žiak rovnakého gymnázia v Košiciach. V lete roku 1944 sa podobne ako väčšina žiakov slovenského gymnázia v Petrovci zapojil do protifašistického hnutia a od jesene roku 1944 bol príslušníkom slovenskej XIV. vojvodinskej brigády. Po jej rozformovaní koncom marca 1945 pri Štábe 51. divízie vykonával viaceré vojenské a politické funkcie až do februára 1946, keď bol demobilizovaný. Potom bol redaktorom slovenského týždenníka Hlas ľudu a v novembri 1946 začal študovať na FF UK v Bratislave.

Už počas štúdií bol redaktorom Pravdy a Kultúrneho života. Štúdium zakončil roku 1950 doktorátom filozofie. Až do roku 1955 bol však vo väzení, lebo ho neprávom odsúdili v stalinistickom protititovskom procese na 20 rokov. Rehabilitovali ho až roku 1964. Po návrate z väzenia bol 11 mesiacov nezamestnaný, od roku 1956 pôsobil v Ústave dejín KSS ako redaktor, od roku 1957 bol vedeckým tajomníkom a redaktorom v Historickom ústave SAV, v rokoch 1961-1964 bol šéfredaktorom Vydavateľstva SAV (dnes Veda).

Po návrate do Historického ústavu SAV roku 1965 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí , ktorá vyšla knižne v dvoch vydaniach (1966, 1971). Roku 1968 začal pracovať v Matici slovenskej a stal sa riaditeľom novozaloženého Ústavu pre zahraničných Slovákov, kde pôsobil až do roku 1990, keď šiel do dôchodku. Zomrel 28. 10. 1998.

Od roku 1973 sa venoval výlučne vedeckovýskumnej činnosti. Ako prvý profesionálny historik pri výskume slovenského vysťahovalectva priniesol nielen nové faktografické, ale aj teoreticko-metodologické poznatky, vyjadrené nielen v monografiách, ale aj v syntézach. S autorským kolektívom vydal knihu Slováci vo svete I. (1981) a roku 1985 samostatne Dlhé hľadanie domova . Napísal aj texty do obrazových kníh Juhoslávia (1965, 1980) a Jadran (1966) a napísal a vydal aj vyše 100 štúdií a statí publikovaných na Slovensku aj v zahraničí (najmä v Juhoslávii a Maďarsku).

Je priekopníkom pri organizovaní kultúrnych stykov so zahraničnými Slovákmi. Z juhoslovanských literatúr preložil najmä srbské romány Dobricu Ćosicca, Antonija Isakovića, Branka V. Radičevića, Jary Ribnikarovej, Ivana Ivanjiho, Bogdana Šeklera, pre deti Branka Ćopića, z historickej literatúry Vladimira Ddijera, Ristu Kovijanića a Ivana Božića. Z chorvátskej literatúry preložil romány Vjekoslava Kaleba, Ranka Marinkovića, zo slovinskej literatúry romány Cirila Kosmača a Ivana Potrča, z macedónskej Božina Pavlovského a Jovana Pavlovského. Prekladal aj z češtiny, ruštiny a maďarčiny odborné a politické práce.

You need Flash player to see this content.

Ján Sirácky (životopis)

Zakorenení v stopách predkov predchádzajúce

Ján Kmeť

Akademik, doktor vied, literárny vedec, kultúrny historik, redaktor a všestranný kultúrny dejateľ

Prvý akademik Srbskej akadémie vied z radov vojvodinských Slovákov, Dr.

Zuzana Chalupová

Najznámejšia insitná maliarka z Kovačice

Maliarsky opus Zuzany Chalupovej najčastejsie tvorili figurálne kompozície žánrových scén z nášho každodenného dedinského života a práce. Zuzana Chalupová maľovala chov hydiny, pranie, dojenie kravy, okopávanie kukurice, žatvu a iné práce dedinčanov. Maľovala ich často v bohato dekorovaných interiéroch sedliackej izby pri rodinnej večeri, pytačkách, modlitbe, odobierke a pod. Jej maliarsky prejav je výrazne naratívny.

Zuzka Medveďová

Prvá akademická maliarka vojvodinských Slovákov

Jedna z prvých slovenských maliarok Zuzka Medveďová sa narodila 5. októbra 1897 v Báčskom Petrovci v roľníckej rodine, čo v podstatnej miere ovplyvnilo jej tvorbu nielen tematicky, ale i vo výtvarnom názore. Zuzka Medveďová svoje výtvarné nadanie prejavila ešte v ľudovej škole, ktorú navštevovala v rodisku, v triede učiteľa Michala Kellembergera. Širšia verejnosť si ju ako nádejnú výtvarníčku prvýkrát všimla počas Národného zhromaždenia, čiže prvých Slovenských národných slávností v Petovci 28.

Ján Čajak ml.

Prozaik, novinár, publicista, prekladateľ, redaktor

Ján Čajak mladší (pseud. Ján Blatňanský, Ján Svätojánsky, Junior) bol známy slovenský prozaik, novinár, publicista, prekladateľ, redaktor, syn prozaika Jána Čajaka a vnuk básnika Janka Čajaka.

Narodil sa 18. júla 1897 v Selenči. Na školy chodil v Báčskom Petrovci, Sarvaši, Novom Vrbase a Novom Sade. Evanjelickú teológiu skončil v Bratislave a Prešove. Vzdelanie ukončil v Belehrade na Vysokej škole pedagogickej.

Ján Sirácky

Historik, kultúrny dejateľ, prekladateľ

Narodil sa 29. mája 1925 v Báčskom Petrovci v chudobnej roľníckej rodine. Tu vychodil štyri triedy ľudovej školy a päť tried slovenského gymnázia. Pokračoval v štúdiu na Gymnáziu so slovenskou vyučovacou rečou v Šuranoch, ale zmaturoval roku 1944 ako súkromný žiak rovnakého gymnázia v Košiciach. V lete roku 1944 sa podobne ako väčšina žiakov slovenského gymnázia v Petrovci zapojil do protifašistického hnutia a od jesene roku 1944 bol príslušníkom slovenskej XIV. vojvodinskej brigády.

Vladimír Hurban Vladimírov

Dramatik, prozaik, evanjelický farár

Vladimír Hurban Vladimírov vlastným menom Vladimír Konštantín Hurban narodil sa 4. augusta 1884 v Starej Pazove. Bol vnukom J. M. Hurbana a synovec S. H. Vajanskeho. Časť gymnaziálnych štúdií absolvoval v Záhrebe, evanjelickú teológiu vo Viedni a Bratislave. Celý život posobil ako farár v rodisku. V roku 1913 časopisecky publikoval úryvky z trojdejstvovej drámy z dedinského prostredia Záveje (kn. 1922, insc. 1923).

Adam Vereš

Evanjelický farár, prvý biskup slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii

Evanjelický farár a prvý biskup slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii, Adam Vereš, sa narodil 15. Novembra 1883 v Starej Pazove z otca Adama, notára a matky Márii, rod. Kiršnerovej.

Mikuláš Schneider Trnavský

Hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg, národný umelec

Mikuláš Schneider - Trnavský sa narodil 24. mája v roku 1881 v Trnave. Bol hudobným skladateľom, dirigentom, pedagógom a národným umelcom. Počas celého života sa venoval ľudovej hudbe. Ako mladý spieval v chlapčenskom zbore u jezuitov, neskoršie bol organistom a regenschorom.

Viliam Figuš Bystrý

Hudobný skladateľ, pedagóg, autor prvej slovenskej opery

Viliam Figuš-Bystrý sa narodil 28. februára roku 1875 v Banskej Bystrici. Bol známym hudobným skladateľom a priekopníkom slovenskej národnej hudby. Je autorom prvej slovenskej opery Detvan. Hudobní odborníci ho považujú za reprezentanta novej vývinovej cesty slovenského hudobného umenia. V rokoch 1903 – 1907 pôsobil ako učiteľ v Padine.

Ján Kvačala

Evanjelický teológ, historik

Ján Kvačala sa narodil v Báčskom Petrovci v učiteľskej rodine. Rodičia pochádzali však zo Slovenska; otec z Beckova a matka z rodiny Godrovcov. Terézia Godrová bola dcéra Jozefa Godru, rodáka z Bohuníc, ktorý od roku 1830 pôsobil 42 rokov ako učiteľ a kantor – levita v slovenskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Laliti.