Zuzka Medveďová

Prvá akademická maliarka vojvodinských Slovákov

Jedna z prvých slovenských maliarok Zuzka Medveďová sa narodila 5. októbra 1897 v Báčskom Petrovci v roľníckej rodine, čo v podstatnej miere ovplyvnilo jej tvorbu nielen tematicky, ale i vo výtvarnom názore. Zuzka Medveďová svoje výtvarné nadanie prejavila ešte v ľudovej škole, ktorú navštevovala v rodisku, v triede učiteľa Michala Kellembergera. Širšia verejnosť si ju ako nádejnú výtvarníčku prvýkrát všimla počas Národného zhromaždenia, čiže prvých Slovenských národných slávností v Petovci 28. augusta 1919 na výstave obrazov a ručných prác, ktorú zorganizoval s petrovskými ženami prvý akademický maliar z radov vojvodinských Slovákov Karol Miloslav Lehotský (1879 1929).

Prvá príležitosť predstaviť svoje práce mimo Petrovca sa vyskytla v lete roku 1920 pri organizovaní Radišovej výstavy národného umenia v Záhrebe. Práce potom prevzala v Novom Sade Štefánia Mičátková a usporiadala z nich výstavu i v Novom Sade.

Zuzka Medveďová odcestovala do Prahy vo februári roku 1921. Pricestovala mimo termínov prijímacích skúšok na akadémiu, a preto sa zapojila do súkromnej školy prof. Ferdinanda Enelmüllera, známeho krajinkára. Po dlhšom pobudnutí na súkromnom školení z finančných dôvodov musela opustiť Prahu a odcestovala do Berlína vyskúšať tam možnosť študovania. Nepoznala však dostatočne nemecký jazyk, takže sa musela vrátiť domov.

V tom období – počas štvrtých Slovenských národných slávností – v Petrovci usporiadala svoju prvú samostatnú výstavu. Totiž 3. – 4. septembra 1922 v budove gymnázia na Širokej ulici – kde sa dnes nachádza jej galéria – zoskupila 95 prác, z čoho 40 olejomalieb.

Zuzka Medveďová začala študovať v Záhrebe na Umelecko-priemyselnej škole. V roku 1923 sa jej podarilo odísť späť do Prahy, zložiť prijímacie skúšky a zapísať sa na Akadémiu výtvarného umenia. V Prahe študovala u portrétistu Maxa Švabinského a u profesora Jakuba Obrovského. Umelecké štúdiá v Prahe absolvovala roku 1929.

Po návrate zo štúdií z dôležitejších výstav doma treba uviesť jej výstavu v Základnej škole v Kysáči 31. mája 1931 na oslave 10. výročia založenia Spolku československých žien v Juhoslávii. Toho istého roku počas Slovenských národných slávností v Petrovci mala tiež výstavu, na ktorej v dvoch miestnostiach vystavila 120 rôznych obrazov. Na výstave boli i obrazy krojovaných figúr, namaľované pre múzeum v Martine. Okrem toho vystavila aj veľký počet už vypredaných portrétov a novinkou boli krajinky z pobrežia Jadranského mora, zo Splitu. Jednu z najvýznamnejších samostatných výstav v tridsiatych rokoch Zuzka Medveďová mala v Trenčíne roku 1934.

V auguste roku 1942 sa Zuzka Medveďová odsťahovala z Petrovca do Bratislavy. Na určitý čas opustila ľudovožánrové témy, venujúc sa historickým kompozíciám a výtvarnému spracovaniu námety z Veľkomoravskej ríše. Roku 1943, v publikácii Emanuela Bôhna Slovenskí výtvarníci v Maďarsku, bola zaradená medzi najlepších menšinových výtvarníkov.

Po druhej svetovej vojne Zuzka Medveďová neopúšťa prvotnú tematickú orientáciu svojej tvorby. Často prichádza do Petrovca vďaka svojej vynaliezavosti a maľuje vo svojom rodičovskom dome.

Pri príležitosti maliarkiných sedemdesiatin, roku 1967, v Petrovci bola usporiadaná výstava jej obrazov pod názvom Výber z prác. Roku 1972 pri príležitosti jej 75. narodenín mala v petrovskom Národnom múzeu retrospektívnu výstavu. K jej 80. narodeninám Slovenská redakcia Televízie Nový Sad nakrútila o nej film a zároveň mala maliarka znovu v Petrovci výstavu. Roku 1982 Zhromaždenie obce Báčsky Petrovec jej udelilo Októbrovú cenu. Vtedy už 85-ročná Zuzka Medveďová sa mienila natrvalo presťahovať do Petrovca. To sa jej však neuskutočnilo. Zdravotný stav sa jej zhoršil a viacej už do Petrovca neprišla.

Zuzka Medveďová zomrela v Pezinku (Bratislava) 1. februára 1985 a urna s jej popolom bola uložená do hrobu jej rodičov a sestier na petrovskom cintoríne 3. marca 1985. Jej umelecké dielo v Petrovci ochraňuje Galéria Zuzky Medveďovej, otvorená 1. júla 1989.

Vladimír Valentík

You need Flash player to see this content.

Pozri aj: 
Zuzka Medveďová (galéria obrazov)
Zuzka Medveďová (životopis)

Zakorenení v stopách predkov predchádzajúce

Ján Kmeť

Akademik, doktor vied, literárny vedec, kultúrny historik, redaktor a všestranný kultúrny dejateľ

Prvý akademik Srbskej akadémie vied z radov vojvodinských Slovákov, Dr.

Zuzana Chalupová

Najznámejšia insitná maliarka z Kovačice

Maliarsky opus Zuzany Chalupovej najčastejsie tvorili figurálne kompozície žánrových scén z nášho každodenného dedinského života a práce. Zuzana Chalupová maľovala chov hydiny, pranie, dojenie kravy, okopávanie kukurice, žatvu a iné práce dedinčanov. Maľovala ich často v bohato dekorovaných interiéroch sedliackej izby pri rodinnej večeri, pytačkách, modlitbe, odobierke a pod. Jej maliarsky prejav je výrazne naratívny.

Zuzka Medveďová

Prvá akademická maliarka vojvodinských Slovákov

Jedna z prvých slovenských maliarok Zuzka Medveďová sa narodila 5. októbra 1897 v Báčskom Petrovci v roľníckej rodine, čo v podstatnej miere ovplyvnilo jej tvorbu nielen tematicky, ale i vo výtvarnom názore. Zuzka Medveďová svoje výtvarné nadanie prejavila ešte v ľudovej škole, ktorú navštevovala v rodisku, v triede učiteľa Michala Kellembergera. Širšia verejnosť si ju ako nádejnú výtvarníčku prvýkrát všimla počas Národného zhromaždenia, čiže prvých Slovenských národných slávností v Petovci 28.

Ján Čajak ml.

Prozaik, novinár, publicista, prekladateľ, redaktor

Ján Čajak mladší (pseud. Ján Blatňanský, Ján Svätojánsky, Junior) bol známy slovenský prozaik, novinár, publicista, prekladateľ, redaktor, syn prozaika Jána Čajaka a vnuk básnika Janka Čajaka.

Narodil sa 18. júla 1897 v Selenči. Na školy chodil v Báčskom Petrovci, Sarvaši, Novom Vrbase a Novom Sade. Evanjelickú teológiu skončil v Bratislave a Prešove. Vzdelanie ukončil v Belehrade na Vysokej škole pedagogickej.

Ján Sirácky

Historik, kultúrny dejateľ, prekladateľ

Narodil sa 29. mája 1925 v Báčskom Petrovci v chudobnej roľníckej rodine. Tu vychodil štyri triedy ľudovej školy a päť tried slovenského gymnázia. Pokračoval v štúdiu na Gymnáziu so slovenskou vyučovacou rečou v Šuranoch, ale zmaturoval roku 1944 ako súkromný žiak rovnakého gymnázia v Košiciach. V lete roku 1944 sa podobne ako väčšina žiakov slovenského gymnázia v Petrovci zapojil do protifašistického hnutia a od jesene roku 1944 bol príslušníkom slovenskej XIV. vojvodinskej brigády.

Vladimír Hurban Vladimírov

Dramatik, prozaik, evanjelický farár

Vladimír Hurban Vladimírov vlastným menom Vladimír Konštantín Hurban narodil sa 4. augusta 1884 v Starej Pazove. Bol vnukom J. M. Hurbana a synovec S. H. Vajanskeho. Časť gymnaziálnych štúdií absolvoval v Záhrebe, evanjelickú teológiu vo Viedni a Bratislave. Celý život posobil ako farár v rodisku. V roku 1913 časopisecky publikoval úryvky z trojdejstvovej drámy z dedinského prostredia Záveje (kn. 1922, insc. 1923).

Adam Vereš

Evanjelický farár, prvý biskup slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii

Evanjelický farár a prvý biskup slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii, Adam Vereš, sa narodil 15. Novembra 1883 v Starej Pazove z otca Adama, notára a matky Márii, rod. Kiršnerovej.

Mikuláš Schneider Trnavský

Hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg, národný umelec

Mikuláš Schneider - Trnavský sa narodil 24. mája v roku 1881 v Trnave. Bol hudobným skladateľom, dirigentom, pedagógom a národným umelcom. Počas celého života sa venoval ľudovej hudbe. Ako mladý spieval v chlapčenskom zbore u jezuitov, neskoršie bol organistom a regenschorom.

Viliam Figuš Bystrý

Hudobný skladateľ, pedagóg, autor prvej slovenskej opery

Viliam Figuš-Bystrý sa narodil 28. februára roku 1875 v Banskej Bystrici. Bol známym hudobným skladateľom a priekopníkom slovenskej národnej hudby. Je autorom prvej slovenskej opery Detvan. Hudobní odborníci ho považujú za reprezentanta novej vývinovej cesty slovenského hudobného umenia. V rokoch 1903 – 1907 pôsobil ako učiteľ v Padine.

Ján Kvačala

Evanjelický teológ, historik

Ján Kvačala sa narodil v Báčskom Petrovci v učiteľskej rodine. Rodičia pochádzali však zo Slovenska; otec z Beckova a matka z rodiny Godrovcov. Terézia Godrová bola dcéra Jozefa Godru, rodáka z Bohuníc, ktorý od roku 1830 pôsobil 42 rokov ako učiteľ a kantor – levita v slovenskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Laliti.