Viliam Figuš Bystrý

Hudobný skladateľ, pedagóg, autor prvej slovenskej opery

Viliam Figuš-Bystrý sa narodil 28. februára roku 1875 v Banskej Bystrici. Bol známym hudobným skladateľom a priekopníkom slovenskej národnej hudby. Je autorom prvej slovenskej opery Detvan. Hudobní odborníci ho považujú za reprezentanta novej vývinovej cesty slovenského hudobného umenia. V rokoch 1903 – 1907 pôsobil ako učiteľ v Padine.

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1885-1889), na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici (1889-1893) a v roku 1914 absolvoval štátnu skúšku na Hudobnej akadémii v Budapešti. Už počas štúdia v Banskej Štiavnici vystupoval na verejných koncertoch, dirigoval študentský spevácky zbor. Po maturite sa venoval salónnej hudobnej tvorbe, upravoval maďarské ľudové piesne pre spev a klavír, kurucké piesne a balady pre sóla a zbor so sprievodom klavíra.

Pôsobil ako učiteľ v Piliši (Maďarsko), v Ostrej Lúke (1893-1895), vo Zvolenskej Slatine (1895-1902), v Padine (1903-1907) a od roku 1907 pracoval v Banskej Bystrici, kde oživil hudobnú kultúru v meste, založil evanjelický spevokol, pôsobil ako dirigent, korepetítor, komponoval komornú hudbu.. Od roku 1921 sa stal profesorom hudby na Učiteľskom ústave a na Hudobnej škole vo Zvolene. V prostrediach, v ktorých pôsobil zbieral slovenské ľudové piesne, ktoré upravoval a vydával (Slovenské ľudové piesne z Veľkej Slatiny, Pochodové slovenské ľudové piesne, Tisíc slovenských ľudových piesní, Púchovské piesne, Zbojnícke piesne, Ľudové balady...). Jeho skladateľský prínos je hlavne v objavnom spracovaní ľudových piesní, najmä stredoslovenských.

Jeho vlastnú skladateľskú tvorbu ovplyvnila tak ľudová hudba, ako i klasická a ranoromantická hudba. Napísal veľa diel, väčšinou malé hudobné formy: pre klavír rôzne cykly, napr. Lístky do pamätníka (1916-22), Pestré lístky (1921-33), Hudobné miniatúry (1932-33), Slovenská sonáta pre klavír (1935), ďalej tri sonatíny pre husle a klavír, dve sláčikové triá, klavírne triá, klavírne kvarteto, dve orchestrálne suity, umelé piesne, z ktorých vyniká najmä cyklus Sny (1903-20, 1925, 1928, 1933), Mati moja (1929-32), Po poliach a lúkach (1920, 1929-35), Túžby (1926), Žiale a radosti (1934-37). Tiež prísal aj zborové skladby pre mužské a miešané zbory na verše slovenských básnikov. Podobne vznikla aj kantáta Slovenská pieseň (1913) na slová P. O. Hviezdoslava. V rokoch 1922-1924 pracoval na opere Detvan podľa textu A. Sládkoviča, ktorej premiéra sa uskutočnila roku 1928 v SND v Bratislave. Je to prvá slovenská opera.

Viliam Figuš-Bystrý je autorom aj viacerých diel sakrálnej hudby. Svojou prácou rozvíjanl slovenskú piesňovú tvorbu a znáročňoval kompozičnú úroveň organovej tvorby. Bol jedným zo zakladajúcich členov Spolku slovenských umelcov a v roku 1925 aj jeho predsedom.

Zomrel 11. mája 1937 v Banskej Bystrici.

Broadcast date: 
Máj 2014

You need Flash player to see this content.

Zakorenení v stopách predkov predchádzajúce

Ján Kmeť

Akademik, doktor vied, literárny vedec, kultúrny historik, redaktor a všestranný kultúrny dejateľ

Prvý akademik Srbskej akadémie vied z radov vojvodinských Slovákov, Dr.

Zuzana Chalupová

Najznámejšia insitná maliarka z Kovačice

Maliarsky opus Zuzany Chalupovej najčastejsie tvorili figurálne kompozície žánrových scén z nášho každodenného dedinského života a práce. Zuzana Chalupová maľovala chov hydiny, pranie, dojenie kravy, okopávanie kukurice, žatvu a iné práce dedinčanov. Maľovala ich často v bohato dekorovaných interiéroch sedliackej izby pri rodinnej večeri, pytačkách, modlitbe, odobierke a pod. Jej maliarsky prejav je výrazne naratívny.

Zuzka Medveďová

Prvá akademická maliarka vojvodinských Slovákov

Jedna z prvých slovenských maliarok Zuzka Medveďová sa narodila 5. októbra 1897 v Báčskom Petrovci v roľníckej rodine, čo v podstatnej miere ovplyvnilo jej tvorbu nielen tematicky, ale i vo výtvarnom názore. Zuzka Medveďová svoje výtvarné nadanie prejavila ešte v ľudovej škole, ktorú navštevovala v rodisku, v triede učiteľa Michala Kellembergera. Širšia verejnosť si ju ako nádejnú výtvarníčku prvýkrát všimla počas Národného zhromaždenia, čiže prvých Slovenských národných slávností v Petovci 28.

Ján Čajak ml.

Prozaik, novinár, publicista, prekladateľ, redaktor

Ján Čajak mladší (pseud. Ján Blatňanský, Ján Svätojánsky, Junior) bol známy slovenský prozaik, novinár, publicista, prekladateľ, redaktor, syn prozaika Jána Čajaka a vnuk básnika Janka Čajaka.

Narodil sa 18. júla 1897 v Selenči. Na školy chodil v Báčskom Petrovci, Sarvaši, Novom Vrbase a Novom Sade. Evanjelickú teológiu skončil v Bratislave a Prešove. Vzdelanie ukončil v Belehrade na Vysokej škole pedagogickej.

Ján Sirácky

Historik, kultúrny dejateľ, prekladateľ

Narodil sa 29. mája 1925 v Báčskom Petrovci v chudobnej roľníckej rodine. Tu vychodil štyri triedy ľudovej školy a päť tried slovenského gymnázia. Pokračoval v štúdiu na Gymnáziu so slovenskou vyučovacou rečou v Šuranoch, ale zmaturoval roku 1944 ako súkromný žiak rovnakého gymnázia v Košiciach. V lete roku 1944 sa podobne ako väčšina žiakov slovenského gymnázia v Petrovci zapojil do protifašistického hnutia a od jesene roku 1944 bol príslušníkom slovenskej XIV. vojvodinskej brigády.

Vladimír Hurban Vladimírov

Dramatik, prozaik, evanjelický farár

Vladimír Hurban Vladimírov vlastným menom Vladimír Konštantín Hurban narodil sa 4. augusta 1884 v Starej Pazove. Bol vnukom J. M. Hurbana a synovec S. H. Vajanskeho. Časť gymnaziálnych štúdií absolvoval v Záhrebe, evanjelickú teológiu vo Viedni a Bratislave. Celý život posobil ako farár v rodisku. V roku 1913 časopisecky publikoval úryvky z trojdejstvovej drámy z dedinského prostredia Záveje (kn. 1922, insc. 1923).

Adam Vereš

Evanjelický farár, prvý biskup slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii

Evanjelický farár a prvý biskup slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii, Adam Vereš, sa narodil 15. Novembra 1883 v Starej Pazove z otca Adama, notára a matky Márii, rod. Kiršnerovej.

Mikuláš Schneider Trnavský

Hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg, národný umelec

Mikuláš Schneider - Trnavský sa narodil 24. mája v roku 1881 v Trnave. Bol hudobným skladateľom, dirigentom, pedagógom a národným umelcom. Počas celého života sa venoval ľudovej hudbe. Ako mladý spieval v chlapčenskom zbore u jezuitov, neskoršie bol organistom a regenschorom.

Viliam Figuš Bystrý

Hudobný skladateľ, pedagóg, autor prvej slovenskej opery

Viliam Figuš-Bystrý sa narodil 28. februára roku 1875 v Banskej Bystrici. Bol známym hudobným skladateľom a priekopníkom slovenskej národnej hudby. Je autorom prvej slovenskej opery Detvan. Hudobní odborníci ho považujú za reprezentanta novej vývinovej cesty slovenského hudobného umenia. V rokoch 1903 – 1907 pôsobil ako učiteľ v Padine.

Ján Kvačala

Evanjelický teológ, historik

Ján Kvačala sa narodil v Báčskom Petrovci v učiteľskej rodine. Rodičia pochádzali však zo Slovenska; otec z Beckova a matka z rodiny Godrovcov. Terézia Godrová bola dcéra Jozefa Godru, rodáka z Bohuníc, ktorý od roku 1830 pôsobil 42 rokov ako učiteľ a kantor – levita v slovenskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Laliti.