Rok 1894 pre šídskych Slovákov sa
môže chápať ako začiatok organizovanej kultúrnej a duchovnej
činnosti. Totiž roku 1894 sa zakladá matkocirkev Slovenskej
evanjelickej a. v. cirkvi v Šíde. Odvtedy väčšina udalostí
súvisiacich s kultúrou a duchovným životom sa
zaznamenáva alebo získava svoje miesto v rozpravách
v cirkevnom zbore.
Prvý šídsky slovenský spolok
v oblasti kultúry bol založený v roku 1913. Bol to Slovenský
čítací spolok. Zakladateľ a prvý predseda spolku bol
vtedajší farár Slovenskej evanjelickej cirkvi v Šíde Ján
Lacko. Pri zakladaní mal 150 kníh. V týchto miestnostiach
spolok pôsobil do roku 1936, keď sa presťahoval do miestností
v dome Juraja Čipkára.
V 20. rokoch minulého storočia
sa založil nový kultúrny spolok – Československá beseda.
Beseda vyvíjala činnosť spolu s čítacím spolkom až do
roku 1936 v spoločných miestnostiach v dome Ondreja
Čániho. Beseda, ako aj čítací spolok, mali svoju knižnicu,
ktorá mala asi 250 kníh. Mala aj divadelnú sekciu a každý
rok sa predstavila s niekoľkými premiérami. Režisérmi v tom
čase boli najčastejšie starší herci, nepočítajúc obdobie
rokov 1928 – 1930, keď režisérom bol učiteľ Michal Thýr.
S predstaveniami sa pohostinsky predstavovali najčastejšie
v Erdevíku, Binguli, v Ľube, ale aj v Báčskej
Palanke, v Starej Pazove a v iných osadách, kde žijú
Slováci.
Prvým predsedom bol Vladimír Boboš.
Československá beseda roku 1929 kúpila dom od Ondreja Čániho
a oba spolky vyvíjali aj naďalej svoju činnosť. Na mieste,
kde bola stará budova, dnes je budova Slovenského národného domu.
V období rokov 1945 až 1948
v Šíde existovali a vyvíjali činnosť tri slovenské
spolky. Slovenský čítací spolok pôsobil v dome Juraja
Čipkára, Československá beseda v bývalom dome Ondreja
Čániho a miestny odbor Matice slovenskej v dome Jána
Stupavského v Ulici Marinci 138.
Ustanovujúce zhromaždenie Matice sa
konalo 25. decembra 1945. Za prvého predsedu zvolili Pavla Kollára
s prezývkou Stalin. V tom období celková činnosť v oblasti
kultúry prebral na seba miestny odbor Matice slovenskej. Veľmi
významná aktivita, ktorú mal na starosti miestny odbor, bolo
organizovanie rôznych prednášok a kurzov s cieľom
zvýšiť všeobecné vzdelávanie a gramotnosť členov.
Kultúrne aktivity, akými bola
činnosť dramatickej a folklórnej sekcie, sa vyvíjali
v miestnostiach starého Slovenského domu v Čániho dome.
30. novembra 1947 spolkom doručili súdne rozhodnutie, ktorým sa
Čaniho dom aj formálne stal majetkom šídskych Slovákov, a tým
aj miestneho odboru Matice slovenskej, ktorý tento postup pred súdom
aj začal.
V oblasti kultúry, v prvom
rade treba vyzdvihnúť úspešnú činnosť knižnice, v ktorej
bolo asi 500 kusov kníh. Činnosť divadelnej sekcie bola taktiež
významná, lebo za rok pripravila aj tri premiérové predstavenia
a riadne sa zúčastňovala na všetkých prehliadkach
dramatickej tvorby, ktoré sa organizovali. Okrem nich sa tu javia aj
začiatky formovania folklórnej sekcie, ktorá v neskoršom období
v práci tohto spolku bola základom všetkých činností.
Slovenský kultúrno-osvetový spolok,
neskôr Slovenský kultúrno-osvetový spolok Jednota Šíd vznikol
integráciou troch slovenských kultúrnych spolkov, ktoré
existovali v období rokov 1945 – 1948. Najprv v decembri
1947 Slovenský čítací spolok a Československá beseda
vyniesli rozhodnutie integrovať sa do Miestneho odboru Matice
slovenskej Šíd a pod tým názvom spoločne pôsobili do 1.
augusta 1948, keď vyniesli rozhodnutie, že miestny odbor zaniká so
svojimi aktivitami pod tým menom a pokračuje v aktivitách
pod novým názvom Slovenský kultúrno-osvetový spolok.
Prvým predsedom nového
Kultúrno-osvetového spolku bol Juraj Denďúr. Kompletný majetok
bývalých spolkov stal sa majetkom novoformovaného
kultúrno-osvetového spolku. Najprv spolok získal vlastníctvo nad
starou budovou Čániho domu, v ktorom spolky vyvíjali činnosť
v predchádzajúcom období, tiež nakladali celkovým fondom
kníh, ktorých bolo vyše 500. Pri tomto spomenieme, že spolok
vlastnil rádioprijímač, ktorý v tom čase malo iba niekoľko
rodín v Šíde, takže ľudia prichádzali do domu počúvať
správy. Že spolok bol vždy pokrokový, svedčí aj ďalší fakt,
že jeden z prvých troch televíznych prijímačov v Šíde
kúpil kultúrno-osvetový spolok.
Aktivity v kultúrno-osvetovom
spolku boli iba pokračovaním predchádzajúcej činnosti subjektov,
z ktorých spolok vznikol. V tých rokoch činnosť čitárne
bola výnimočne ocenená a veľký počet Slovákov využíval
služby tejto knižnice, či bral knihy na čítanie. Žiaľbohu,
netrvalo to dlho. Práca čitárne pomaly upádala, aby v 60.
rokoch 20. storočia celkom zanikla.
Dnes existuje veľký počet kníh
z čitárne v tom období, ale bol doplnený aj knihami
z neskoršieho obdobia. Žiaľbohu, knihy nik nevyužíva
a stoja v priečinkoch spolku. Je to iste väčší počet
aj veľmi hodnotných exemplárov kníh, ktoré sú vytlačené ešte
v 19. storočí.
Divadelné aktivity pokračujú aj
v 50. rokoch 20. storočia. Režisérmi predstavení sú
učitelia Anna Havranová, Jozef Farkaš, Božena Škuľcová, Jozef
Vanek, Zuzana Chrčková a Katarína Šuleková. Aktivity
divadelnej sekcie zanikajú roku 1963. Po krátkom období rokov 1967
až 1971 divadelný život nakrátko ožil a režisérmi boli
Stanislav Stupavský a Samuel Zorian.
Slovenské národné slávnosti sa
konali v Šíde v Slovenskom parku v auguste rokov
1946 až 1960. Organizátor týchto slávností najprv bol Miestny
odbor Matice slovenskej v Šíde, neskôr SKOS Jednota Šíd.
Tieto slávnosti boli prehliadkou folklóru. Na slávnosti sa
folklórne spolky pripravovali počas celého roku, aby sa v tom
najlepšom svetle mohli predstaviť obyvateľom Šídu v ten
deň. Pravé začiatky folklórneho organizovania Slovákov v Šíde
sa spájajú s organizovaním Slovenských národných
slávností. Odvtedy je pri spolku aktívna folklórna odbočka,
v ktorej sa najprv javí len jedna skupina, aby sa neskôr
formovala detská folklórna skupina, ako aj folklórna skupina
starších. S prácou folklórnej skupiny sa spája meno
učiteľky Zuzany Chrčkovej. Táto začala pracovať ako choreograf
a ako člen jedného z prvých súborov, ktoré sa
predstavili šídskemu publiku.
Folklórna sekcia tohto spolku sa
zúčastnila na programe prvého festivalu slovenského folklóru
v Hložanoch, ktorý neskôr prerástol vo festival Tancuj,
tancuj... Ináč, s festivalom spája Šíďanov ešte niečo.
Na festivale v Šíde festival pomenovali Tancuj, tancuj...
a SKOS Jednota festivalu daroval zástavu, ktorá aj dnes veje
na stožiari počas konania každého festivalu.
Roku 1979 sa zakončila rekonštrukcia
budovy Slovenského domu a založil sa nový správny výbor na
výročnej konferencii, ktorá sa konala v apríli 1979. Za
predsedu zvolili Stanislava Stupavského. Prvá s činnosťou
začala folklórna sekcia, ktorá mala rýchlo formované tri súbory.
Detský, mládežnícky a súbor dospelých. Choreografie
zostavovala Zuzana Stupavská.
Divadelná sekcia začína svoje
aktivity trochu neskôr a réžiu preberá Stanislav Stupavský
a Samuel Zorian.
Založila sa aj recitačná sekcia,
v ktorej boli činné aj deti, aj dospelí.
Výtvarná sekcia, do ktorej sa
zapojilo asi 10 výtvarníkov, väčšinou insitných, ale aj
akademických maliarov, roku 1980 usporiadala výstavu výtvarných
prác a ručných prác. Táto výstava sa tešila veľkej
pozitívnej odozve nielen v Šíde, ale aj v celej obci.
Výtvarná sekcia bola činná iba niekoľko rokov a potom sa
výtvarní umelci presťahovali do novozaloženého výtvarného
klubu Savu Šumanovića a časťou pokračovali tvoriť pre
seba. Mnohí z týchto maliarov sú aj dnes veľmi aktívni,
pričom treba vyzdvihnúť dvoch maliarov Jána Kukučku a Ondreja
Holuba, ktorí vystavujú na mnohých výstavách s výnimočnými
exponátmi.
Divadelná odbočka už roku 1980
zastavila činnosť a v tom istom roku zaniká aj recitačná
sekcia. Folklórna sekcia od roku 1980 sa stala najdôležitejšou
sekciou spolku a aktívna je aj dodnes.
Slovenský kultúrno-umelecký spolok
Jednota prebral na seba úlohu byť nositeľom všetkých akcií
súvisiacich s kultúrnymi aktivitami a pestovaním
tradícií kultúry šídskych Slovákov. Spolok spolu s matičiarmi
a evanjelickou cirkvou v Šíde v roku 2002 úspešne
zorganizovali festival Rozospievaný Sriem ako aj v roku 2002
festival Tancuj, tancuj.
Medzi všetkými zložkami sa
folklórnej skupine zatiaľ s darí najlepšie. O aktívnej
činnosti svedčí aj účasť na FF Tancuj, tancuj v roku 2010 v
Hložanoch, keď šidskí folkloristi predviedli tanec Ruženy
Červenskej pod názvom Už dozreli červené jahody. Ešte do
polovice roka 2010 boli aktívne tri tanečné skupiny, ale v druhej
časti roka sa pomaličky členovia začali rozchádzať. Títo
tanečníci patrili do vekovej skupiny nad sedemnásť rokov a mnohí
z nich boli študenti a iní sa napríklad práve oženili. Či
už bol dôvod na ukončenie škola, alebo iné v princípe išlo
hlavne o nedostatok voľného času na túto aktivitu, alebo to bola
iba zmena generácií. V každom prípade sa šíďania
nevzdávajú a podľa slov vedenia súboru, žezlo vystupujúcej
skupiny prevezme mladšia generácia. Od roku 2008 je predsedom
spolku Vladimír Čáni a tanečné skupiny nacvičuje jeho
manželka Helena Uram Čániová. Nácviky sú zvyčajne iba raz
týždenne a to prevažne počas víkendu.
Orchester je zložený z muzikantov
rôzneho veku. Zvyčajne hudobne sprevádzajú tanečníkov
a spevákov počas vystúpení a niekedy aj pri
nacvičovaní.
Už dlhšiu dobu v šídskom SKOSe
nefunguje žiadna spevácka skupina. Domáci uvádzajú ako dôvod
hlavne nedostatok odborníkov v tejto oblasti, korí by sa
venovali spevu a nacvičovaniu. Zatiaľ sa samostatne nacvičujú
iba niekoľko speváčok a to individuálnym tréningom.
V snahe udržať akúsi formu
divadelníctva v rámci SKOS Jednota pretrváva aj v súčasnosti.
Väčšinou sa nacvičujú krátke divadelné formy, hlavne pri
príležitosti vianočných programov. V princípe za posledných
tridsať rokov sa zatiaľ nepodarilo zorganizovať a založiť
konkrétny divadelný krúžok. Ako jeden z problémov je aj
nedostatok kádrov v danej oblasti, ale aj jazyková bariéra.
Ochotníci sa jednoduchšie prejavujú napríklad pri tanci, kde sa
slovenský jazyk nemusí toľko prejavovať ako pri divadle.
V poslednom období sa pri väčšine udalostí často používa,
v rámci organizácie a dorozumievania srbský jazyk, ako
jazyk komunikačný.
SKOS Jednota pravidelne organizuje
kultúrno-umelecké programy na konci školského roku a podobne
aj okolo Vianoc. V priestoroch spolku taktiež pravidelne
organizujú predstavenia aj ekumenické spolky a to v období
Vianoc a Veľkej noci. Tieto miestnosti sa využívajú i pre
rôzne iné príležitosti slovenskej menšiny. Posledne to boli
vystúpenia rôznych súborov, výstavy, návštevy zahraničných
hostí, stretnutia a pod. Okrem tohto spolku v Šíde
existuje aj rusínsky kultúrno – umelecký spolok Ďura Kiš,
a najväčší a najaktívnejší je srbský spolok Sveti
Sava.
Stanislav Stupavski i Marijan Pavlov
