Zuzana Chalupová

Najznámejšia insitná maliarka z Kovačice

Maliarsky opus Zuzany Chalupovej najčastejsie tvorili figurálne kompozície žánrových scén z nášho každodenného dedinského života a práce. Zuzana Chalupová maľovala chov hydiny, pranie, dojenie kravy, okopávanie kukurice, žatvu a iné práce dedinčanov. Maľovala ich často v bohato dekorovaných interiéroch sedliackej izby pri rodinnej večeri, pytačkách, modlitbe, odobierke a pod. Jej maliarsky prejav je výrazne naratívny. Na každom obraze sa snažila pomocou početných figúr v pohybe vyrozprávať štetcom príhodu alebo udalosť z každodenného života. Individuálnou príznačnosťou jej výtvarnej poetiky a ikonografie je však to, že všetky postavy na jej obrazoch majú takmer uniformné detské, anjelské tváre s okrúhlymi červenými lícami a nevinnými očami. Výtvarným mikrouniverzom Zuzany Chalupovej vládne harmónia, detsky nevinná krása a oslava nášho dedinského života. Jej svet tvoria ľudia a deti uniformných nevinných detských tvárí, ktoré napĺňajú optimizmom. Dospelí muži sa od detí líšia iba väčším vzrastom a fúzami. Na jej obrazoch na biblické motívy i Ježiš i apoštoli, i Abrahám i Mojžiš a ostatné biblické osobnosti sú v podstate deti s bradami. Výtvarné univerzum Zuzany Chalupovej je teda vybájený svet, v ktorom existujú iba deti, iba ľudia detskej tváre. Vsetci sme boli deti, niektorí št'astnejší z nás deťmi i zostali, alebo sa aspoň snažia byť det'mi v našom krutom svete dospelých - nostalgicky túžiac po detskej bezprostrednosti, bezstarostnosti, nevinnosti a naivite. Zuzana Chalupová svoj vytúžený ideálny, anjelský, detský svet materializovala na svojich plátnach. To je jej svet, po akom intímne túžila hlboko v duši. To je jej kozmos, jej umelecké univerzum.

Výtvarný prejav Zuzany Chalupovej z formálno-umeleckého aspektu je úplne v súlade s jej ideovým zámerom, s jej poetikou sveta detskej nevinnosti, bezstarostnosti a hravosti. Farby, ktoré pri jeho zemocionálnení používa, spĺňajú pôvodný poetický zámer. Keď ide o samotnú organizáciu priestoru obrazu, je insitná, naivná, detsky nedokonalá, čo vynikajúco zodpovedá zámeru vytvoriť univerzum, v ktorom v rajskej zhode zijú a pracujú, tešia sa a milujú ľudia-deti.

Maľby Zuzany Chalupovej majú redukovaný priestor obrazu a pôsobia plošne i napriek autorkinej snahe výtvarne zachytiť ilúziu priestorovej hĺbky obrazu. Táto vlastnosť jej malieb - charakteristická pre primitívne (nie v pejoratívnom zmysle) a detské maľby - tiež výborne korešponduje so zámerom umelecky podať a zobrazit' ideálny detský svet. Redukovaný priestor obrazu nie je charakteristický iba pre detské a primítivne umenie, ale aj pre moderné umenie. Jednou z prvých a podstatných vlastností pri vzniku moderného maliarstva v 19. storočí bolo akurát porušenie ilúzie priestorovej hĺbky obrazu, jeho perspektívy, čiže iluzorného tretieho rozmeru, lebo umelci sa od toho času snažili verne nenapodobovať vzhl'ad skutočného sveta, ale ho obohacovat' svojou imagináciou a kreatívnost'ou, ktorá odhaľuje umelcov individuálny vnútorný postoj k zobrazenému svetu.

Práve preto i na prípade umeleckej tvorby Zuzany Chalupovej, ako aj pri tvorbe Jána Kňazovica a Martina Jonáša, môžeme porovnávať a konštatovať už dávno v dejinách umenia 20. storočia známu formálnu blízkosť moderného umenia a insitnej tvorby samoukých umelcov.

Veľkosť a význam umenia Zuzany Chalupovej spočíva teda v schopnosti vytvorit' paralelný autentický výtvarný svet, ktorý má svoju ikonografiu, svoju výtvarnú logiku a ucelenost', čiže má svoj odkaz. Ako Martin Jonáš odhalil a zviditel'nil na svojich obrazoch metafyzickú podstatu a pravdu sedliakovho bytia v týchto končinách, tak Zuzana Chalupová maľovala na svojich obrazoch lepší, krajší, čistejsí a humánnejší svet, v ktorom žijú ľudia s detskými tvárami a s dobrou, nevinnou a veselou detskou dušou.

Vladimír Valentík

You need Flash player to see this content.

Zuzana Chalupová (životopis)
Pozri aj: 
Zuzana Chalupová (galéria obrazov)

Zakorenení v stopách predkov predchádzajúce

Félix Kutlík

Učiteľ, evanjelický farár, publicista, prozaik

Félix Kutlík sa narodil 28. marca roku 1843 vo Veľkom Svätom Mikuláši. Slovenskú ľudovú školu ukončil v Pitvaroši od roku 1855 navštevoval evanjelické gymnázium v Sarvaši. V rokoch 1859-60 bol žiakom evanjelického lýcea v Banskej Štiavnici. Dôvodom jeho nástupu práve na Štiavnické lýceum bolo obnovenie katedry slovenskej reči a kultúry.

Pavol Jozef Šafárik

Učiteľ, jazykovedec, slavista, básnik, historik, etnograf

Pavol Jozef Šafárik sa narodil 13. mája 1795 v Kobeliarove v rodine evanjelického kazateľa a učiteľa. Študoval na nižšom gymnáziu v Rožňave (1805 – 1808), gymnáziu v Dobšinej (1808 – 1810), na lýceu v Kežmarku (1810 – 1814) a na univerzite v Jene (1815 – 1817). Jeho bádateľské plány sa zrodili v Jene. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, ľudovej kultúre.