Samuel Boldocký získal Cenu Odreja Štefanka

24. marca 2015
V dňoch 19.-21. marca 2015 v Nadlaku sa konala medzinárodná konferencia pod názvom „V tvorivej symbióze medzi Dolnou zemou a Slovenskom“, kde udelili Cenu Ondreja Štefanka.

Cena Ondreja Štefanka bola udelená dvom laureátom – Anne Divičanovej (za spolkovú a organizačnú činnosť) z Maďarska a Samuelovi Boldockému zo Srbska (za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry).

Samuel Boldocký profesor, literárny kritik, jazykovedec, zostavovateľ učebníc a prekladateľ sa narodil 25. apríla 1943 v Báčskom Petrovci. Základnú a učiteľskú školu skončil roku 1963 v rodisku a Filozofickú fakultu (skupina pre južnoslovanské jazyky a juhoslovanskú literatúru) v Novom Sade. Od roku 1967 po odchod do výslužby r. 2006 bol profesorom Gymnázia Jána Kollára v Petrovci, kde prednášal najprv ruštinu a následne srbský jazyk a literatúru. Po otvorení vysunutého slovenského oddelenia Učiteľskej fakulty zo Somboru v Petrovci bol asistentom a jeden rok i prednášateľom srbčiny.

Foto: Anna Rau-Lehotská

Jazykovedné a literárnokritické texty uverejňoval v rôznych slovenských a srbských časopisoch, ako aj v zborníkoch zo sympózií doma a na Slovensku. Vydal knihy kritík Prehodnocovanie hodnôt, Podnetnosť literatúry, Podnety a úskalia slovenskej literatúry v Juhoslávii a Literárne reflexie. Autorom je štyroch učebníc slovenského jazyka pre základnú školu pod spoločným názvom Hovoríme po slovensky. Bol šéfredaktorom zborníka – monografie Petrovec 1745 – 1995. Napísal i desať scenárov pre literárno-hudobné a umelecko-dokumentárne pásma. Vyše desať rokov v petrovskom rozhlase pripravuje reláciu Matičný kútik. Zo srbčiny do slovenčiny preložil knihu básní Ljilje Ilić – Sen a zo slovenčiny do srbčiny román Martina Prebudilu Rezervista bez rezervne kože a prekladá i dramatické texty pre potreby divadiel v Petrovci, Kikinde a Kragujevci. Vedľa toho aktívne sa roky zúčastňuje na literárnych poradách, rôznych sympóziách, konferencách, literárnych večierkoch, temetických rozhovoroch a pod.

V dvoch mandátoch bol členom redakcie časopisu Nový život a v jednom predsedom Redakčnej rady tohto časopisu ako i členom vydavateľskej rady časopisu Dolnozemský Slovák (Nadlak, Rumunsko). V rokoch 1998 – 2002 bol predsedom Spolku vojvodinských slovakistov. Bol tiež členom Iniciatívneho výboru obnovenie MSJ, aby sa v roku 1992 stal predsedom Miestneho odboru MS v Báčskom Petrovci a túto funkciu vykonával do roku 1998. Je tiež čestným členom MSJ a členom Správnej rady Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Nositeľom je i početných cien a uznaní. V roku 1993 získal Cenu časopisu Nový život za rok 1992, v roku 1996 mu udelili Októbrovú cenu Obce Báčsky Petrovec za vynikajúci prínos k literárnej tvorbe a osvetovej práci Slovákov v Juhoslávi atď.

 

Podujatie Na jarmoku, na ktorom Slováci z Maďarska, Rumunska, Srbska a zo Slovenska predstavili tradičné remeslá, dolnozemské špeciality, hudbu, spevy a tance sa uskutočnilo v Báčskom Petrovci.
premiéra
Básnik, prozaik, prekladateľ, eseista, literárny historik a kritik Víťazoslav Hronec sa do dejín slov. literatúry zapísal aj ako bibliograf o čom svedčí aj jeho najnovšie vydanie.
Udelovanie ceny
Tohtoročné 53. Literárne snemovanie s ústrednou témou Literatúra pre deti prebiehalo v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Moja Kanada
Otvorená je výstava exkluzívnych fotografií kanadského umelca Ondreja Miháľa.
Príhovor Viery Benkovej
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vo svojích miestnostiach v Novom Sade usporiadal večierok venovaný sedemdesiatinám poprednej slovenskej vojvodinskej spisovateľky Viery Benkovej.
Na Baby exite sa bežného roku zúčastnil aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý prezentoval a podporoval slovenské kultúrne manifestácie a časopisy venované deťom.
Seminar v BA
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Slovenské národné múzeum usporiadali odborný seminár venovaný ochrane kultúrneho dedičstva zahraničných Slovákov. Aktuálna téma zaujala aj vojvod. Slovákov.
otvorenie
S cieľom zachovávať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny založili Ústav pre kultúru.