Ďalší krok k zachovaniu kultúrneho dedičstva - digitalizácia

Seminár na tému Záchrana kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí a databáza informácií o tejto problematike II. odštartoval príhovormi usporiadateľov - predsedníčky Úradu Vilmy Prívarovej a riaditeľa Slovenského národného múzea Petra Marákyho. Svoje príspevky predniesli predstavitelia dokumentačných stredísk, múzeí a iných ustanovizní, ktoré sa zaoberajú ochranou slovenského kultúrneho dedičstva z Poľska, Česka, Srbska, Maďarska, Kanady, Nemecka a Švajčiarska, tiež predstavitelia múzeí zo Slovenskej republiky, ktoré vo svojich zbierkach zachovávajú aj dedičstvo zahraničných Slovákov. Aktuálna a nanajvýš úžitočná téma zaujala aj vojvodinských Slovákov, ktorých dedičstvo predstavili Vladimír Valentík (NRSNM), Pavel Čáni (Galéria Zuzky Medeveďovej), Miroslava Blažićová (Národné múzeum), Jarmila Stojmirovićová (Knižnica Štefana Homolu), Milina Sklabinská (Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov) a Katarína Vereská (Farský úrad v Starej Pazove).

Seminár sa od konferencie, ktorá sa s totožným názvom konala v roku 2007 odlišoval v časti, v ktorej bol prezentovaný katalogizačný systém ESEZ (elektronické spracovanie evidencie zbierok) vytvorený v rámci celoslovenského projektu CEMUZ (Centrálna evidencia muzeálnych zbierok) a digitalizácie kultúrneho dedičstva v Slovenskej republike. Odborný výklad o programe ako aj možnosti zapojenia zahraničných Slovákov do katalogizačného systému podala lektorka Slovenského národného múzea Viera Majchrovičová, ktorá sa aj sama podieľala na jeho vypracovaní. Zdôraznila, že predpoklady na digitalizáciu kultúrneho dedičstva spočívajú v legislatíve a jej implementácii ako aj to, že Slovenská republika Zákon o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty vyniesla ešte v roku 1998. Slovenský tím sa pri vypracovaní systému viedol najvyššími štandardmi a kompatibilnosťou s inými európskymi programami a tak informačný systém Slovenského národného múzea umožňuje jeho účastníkom už 4 roky prístup k odborným a organizačno-riadiacim informáciám múzea a sprístupňuje a archivuje informácie, dokumenty a dáta. Vzhľadom na náročnosť problematiky zdôraznené bolo, že prípadní záujemci o program budú musieť absolvovať odborné školenie ale aj vynajsť riešenie na dlhodobé obsluhovnie systému – angažovať zamestnanca, ktorí by sa aktívne podieľal na ažurovaní údajov. Jedným slovom, nestačí iba mať určitý predmet alebo fotografiu z minulosti, potrebné je mať aj sprievodné údaje a správne ich vnášať do katalógu či programu. Týmto sa zaistí vytváranie kvalitnej bázy údajov, ktorá svojim spôsobom chráni a sprístupňuje vzácny materiál z minulosti.

O tom či majú zahraniční Slováci kapacity na podobnú činnosť bude slovo už o mesiac, koľko trvá lehota na podávanie žiadosti o účasť v programe. Keď ide o vojvodinských Slovákov, zvažovať ponuku budú Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Galéria Zuzky Medveďovej, Národné múzeum, Knižnica Štefana Homolu a Farský úrad zo Starej Pazovy. Akákoľvek nech je odpoveď – zúčastniť sa v spomínanom programe alebo vytvoriť vlastný, podstatné je, že sa podobnými akciami pozdvyhuje povedomie o nevyhnutnosti adekvátnej ochrany kultúrneho hmotného a nehmotného dedičstva, jeho sprístupnenia prostredníctvom digitalizácie a jeho promovania širšej verejnosti v záujme zveľadenia a rozvoja slovenskej kultúry.