Deň zahraničných Slovákov vyhlásila vláda Slovenskej republiky v septembri 1993 na podporu prezentácie Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento deň je spätý s cyrilo-metodskou tradíciou, preto sa tento deň oslavuje v ten istý deň ako Sviatok sv. Cyrila a Metoda.
Sviatok státisícov našich krajanov, žijúcich po rôznych historických etapách vysťahovalectva, emigrácie či súčasnej ekonomickej migrácie mimo svojej vlasti či domoviny predkov. Slováci takto splynuvší so svetom však, našťastie v prevažnej miere, nezabúdajú na svoje korene, pôvod, jazyk, reč a kultúru. Zveľaďujú svoju slovenskosť, dbajú o zachovávanie národného povedomia a kultúrnej identity. Deje sa tak prakticky už od začiatku 18. storočia, keď začali osídľovať Dolnú zem a jej oblasti v dnešnom Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku. Deň zahraničných Slovákov ako sviatok všetkých našich krajanov si pripomíname od roku 1993, teda od vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v snahe spájať krajanov nielen za hranicami Slovenska, ale aj priamo vo vlasti ich predkov či v ich niekdajšej domovine, si v tomto roku uctí Deň zahraničných Slovákov pripomienkou, ktorá sa uskutoční už dnes 5. júla 2018 v Bratislave. ÚSŽZ pozýva všetkých krajanov, z ktorých mnohí využívajú už tradične začiatok leta na dovolenkový pobyt či návštevu rodín a priateľov na Slovensku, na stretnutie pri základnom kameni potenciálneho Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v Petržalke o 10.00 h. V rámci symbolickej pripomienky sa prítomným krajanom a hosťom prihovorí Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Deň zahraničných Slovákov a jeho pripomienka v roku 2018 je obzvlášť špecifická, pričom v historických súvislostiach výročí a udalostí s dejinným významom pre Slovensko a Slovákov, doslova jedinečná. Na Slovensku i za hranicami našej vlasti si v roku 25. výročia samostatnej slovenskej štátnosti pripomíname niekoľkonásobne "osmičkový rok" v jeho pre náš národ osudových dopadoch a rozuzleniach 20. storočia. Zakaždým to boli naši krajania v slovenskom svete, ktorí tieto udalosti dotvárali a ovplyvňovali, v rôznej miere ich aj určovali a v dejinných míľnikoch pre Slovensko sa na nich priamo podieľali: 100. výročie vzniku 1. Československej republiky, storočnica Pittsburskej dohody, 100. výročie Martinskej deklarácie, 70. výročie februárových udalostí 1948 a následná vlna emigrácie, ako aj 50. výročie augustových udalostí 1968 a ďalší masívny emigračný pohyb Slovákov za hranice domoviny. Práve z týchto i ďalších dôvodov a pohnútok je tohtoročný 5. júl a Deň zahraničných Slovákov v nadväznosti na pôsobenie a aktivity krajanských spolkov, inštitúcií či jednotlivcov v prostrediach slovenských komunít v zahraničí v kontexte spomínaných výročí ojedinelý.
Základný kameň Pamätníka slovenského vysťahovalectva položili v historickom petržalskom parku v roku 2000, pričom predstavuje 4,5-tonový kus neopracovaného červeného mramoru z Tardošského lomu. Kameň, ktorý v priestore korešponduje so sochou štúrovského básnika Janka Kráľa, darovali Slovensku naši krajania z Maďarska. ÚSŽZ ho vníma aj ako symbolický základ budovania potenciálneho Múzea slovenského vysťahovalectva.
Už v roku 2016 počas Dňa zahraničných Slovákov, ktorý sa vtedy niesol v znamení 10. výročia vzniku a činnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sa krajania prezentovali po prvý raz v hlavnom meste Slovenska na jeho Hlavnom námestí programom v rámci každoročného Kultúrneho leta a hradných slávností Bratislava.
V tomto roku v spolupráci s Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom ÚSŽZ opäť, už po tretí raz, pozýva na večerné vystúpenie folklórnych, tanečných, hudobných, speváckych a ďalších telies, ako aj sólistov z radov našich krajanov, ktorí Bratislavčanom a návštevníkom nášho hlavného mesta, ako aj početným turistom, predstavia v dramaturgicky pôsobivej kompozícii kumšt krajanov zo siedmich štátov: Austrálie, Česka, Francúzska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Srbska.
Od 19.00 h sa vo štvrtok 5. júla v programe na Hlavnom námestí v Bratislave predstavia:
Folklórny súbor Liptár, Melbourne (Austrália), operná speváčka Dana Pěnkava Koklesová, Praha (Česko), Spevácka skupina Dolina, Cannes (Francúzsko), Pílíšska rodinka, Mlynky (Maďarsko), Folklórny súbor s orchestrom Dolina, Krempachy (Poľsko), folkloristka Adriana Fúriková , Bihor (Rumunsko), speváčka Anna Berédiová, Selenča, harmonikár Ondrej Maglovský, Kulpín, pesničkár Samuel Kováč ml., Báčsky Petrovec, harmonikár Vladimír Halaj, Padina, Spevácka skupina zo Starej Pazovy, Stará Pazova (všetci Srbsko).