Pocta krajanom v Sade Janka Kráľa, kultúrny zážitok na Hlavnom námestí v Bratislave

Štvrtok 5. júla sa niesol v slávnostnom ovzduší a šate v celej našej vlasti, veď štátny sviatok na počesť sv. Cyrila a Metoda, jeho význam, dôstojnosť aj posolstvá, najmä v kontexte viery, vzdelanosti a jazyka, sú pre nás trvalou hodnotou. Nielen medzi Tatrami a Dunajom, ale aj vo všetkých slovenských krajanských prostrediach v zahraničí. 

Od roku 1993 si v rovnaký deň, ako našu vďaka vierozvestcom, pripomíname aj Pamätný deň zahraničných Slovákov. Jeho centrom na Slovensku sa stala Bratislava, kde už tretí rok po sebe tradičná pripomienka v Sade Janka Kráľa pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva sa rozšírila aj o hodnotný a obsažný večerný kultúrny program našich krajanov na Hlavnom námestí v rámci Kultúrneho leta a Hradných slávností Bratislavy. Garantom týchto podujatí je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. 

Deň zahraničných Slovákov už tradične začal predpoludním v Sade Janka Kráľa. Už tradične, od roku 2000 na emblematickom mieste pri základnom kameni z tardošského červeného mramoru, daru Slovákov z Maďarska, vzdávame práve tu úctu v spomienke na státisíce našich predkov, ako aj prítomnosť súčasníkov v krajanskom svete. V tomto roku bolo stretnutie obzvlášť špecifické. Na Slovensku i za hranicami našej vlasti si v roku 25. výročia samostatnej slovenskej štátnosti pripomíname niekoľkonásobne "osmičkový rok" v jeho pre náš národ osudových dopadoch a rozuzleniach 20. storočia.

Zakaždým to boli naši krajania v slovenskom svete, ktorí tieto udalosti dotvárali a ovplyvňovali, v rôznej miere ich aj určovali a v dejinných míľnikoch pre Slovensko sa na nich priamo podieľali. A tak aj preto si možno emotívnejšie v krajanskom súzvuku pripomíname 100. výročie vzniku 1. Československej republiky, storočnicu Pittsburskej dohody, 100. výročie Martinskej deklarácie, 70. výročie februárových udalostí 1948 a následnú vlnu emigrácie, ako aj 50. výročie augustových udalostí 1968 a ďalší masívny emigračný pohyb Slovákov za hranice domoviny. 

Práve z týchto i ďalších dôvodov a pohnútok je tohtoročný 5. júl a Deň zahraničných Slovákov v nadväznosti na pôsobenie krajanských spolkov, inštitúcií či jednotlivcov v prostrediach slovenských komunít v zahraničí v kontexte spomínaných výročí ojedinelý. Aby sme boli v osmičkovej symbolike dôslední, pri pohľade na sochu štúrovského básnického rebela a nespútaného objaviteľa slovenských prostredí až na Dolnej zemi – Janka Kráľa, sme vzdali úctu aj všetkým, ktorí za slovenskú národnú svojbytnosť, najmä však za našu slovenčinu horlili už v 19. storočí, vrátane pamätného revolučného roku 1848.

Aj v týchto kontúrach a súvislostiach sa niesli príhovory, prívety a myšlienky troch rečníkov v parku zaliatom horúcim letným slnkom. Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ocenil úsilie predchádzajúcich generácií krajanov v 20. storočí, ktorí sa zaslúžili až v ďalekom zámorí, Spojených štátoch amerických, o našu historickú česko-slovenskú štátnosť, pričom neobišiel ani hrdosť na kliesniteľov a obhajcov slovenskosti v dobách sťahovania Slovákov na priestranstvá Dolnej zeme, kde práve v týchto júlových dňoch sa Békešská Čaba a Slováci v Maďarsku hrdia 300. výročím znovu osídlenia šírych rovinatých území, v mestách a obciach ktorých dodnes zveľaďujú potomkovia slovenských rodov svoju materinskú reč.

Obdiv za krásnu slovenčinu, ktorú si zachovali naši krajania - či už v Maďarsku, Vojvodine v Srbsku, ale aj v ďalších štátoch Európy a zámorí, vyjadrila aj Oľga Nachtmannová, štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Akcentovala podporu Slovenskej republiky v oblasti zachovávania a rozvíjania slovenského jazyka v školských a vzdelávacích zariadeniach v prostrediach krajanov, pričom podčiarkla význam pripomínania si podobných výročí v nadväznosti na aktivity Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj podnecovanie ich záujmu o bývalú vlasť či domovinu ich predkov. 

Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí, upriamil vo svojej reči pozornosť na význam slovensko-slovenského dialógu, prostredníctvom ktorého chce Slovensko vyslať krajanom signál o záujme šíriť ich kultúru, najmä však lepšie využiť možnosť posilnenia vzájomných väzieb, kontaktov vo viacerých oblastiach. K tomu by už v krátkom čase mohol slúžiť projekt Centra slovenského zahraničia v srdci Bratislavy.

Predpoludňajšiu slávnostnú pripomienku už tradične spestril kultúrny program, v ktorom sa prezentovali spevom a hudbou naši krajania z Maďarska a Srbska: postupne vystúpili Pilíšska rodinka z Mlynkov (Madarsko), Ženská spevácka skupina zo Starej Pazovy, ako aj Anna Berédiová zo Selenče (celé Slovensko ju spoznalo vďaka úspešnému televíznemu projektu RTVS Zem spieva), ktorú sprevádzal na gitare Samuel Kováč ml. z Báčskeho Petrovca (všetci Srbsko).

V závere stretnutia v Sade Janka Kráľa si poctili Deň zahraničných Slovákov jeho účastníci kyticami kvetov a spomienkovými vencami, ktoré položili k základnému kameňu Pamätníka slovenského vysťahovalectva. Okrem už spomínaných J. Varša, O. Nachtmannovej a V. Skalského, sa aktu zúčastnil Ján Brtka, predseda Matice slovenskej v Srbsku, za Slovákov v Maďarsku položili kyticu v mene Slovenskej samosprávy Budapešti Lia Pappová a Levente Galda.

KULTÚRNY ZÁŽITOK NA HLAVNOM NÁMESTÍ

Rokom 2016, keď si Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripomínal 10. výročie svojho pôsobenia, sa zrodila nová tradícia. Vďaka ústretovosti Bratislavského kultúrneho a informačného strediska sa už po tretí raz objavil kultúrny program - poldruhahodinový koncert našich krajanov - v programe Kultúrneho leta a hradných slávností Bratislava. 

Do tretice teda všetko iba to najlepšie - a aj keď účastníkov trochu stresovala zamračená obloha a prudký dážď ešte tesne pred začiatkom koncertu 5. júla (19.00 h) nič dobrého neveštil, napokon, ako to aj avizoval vo svojom príhovore Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, stali sme sa svedkami bravúrnych vystúpení vskutku jedinečných krajanov - umelcov, spevákov, inštrumentalistov a hudobníkov, tanečných skupín, folkloristov a sólistov - zo siedmich štátov - Austrálie, Česka, Francúzska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Srbska. Boli to: Spevácka skupina Dolina, Cannes, Francúzsko, Folklórny súbor s orchestrom Dolina, Krempachy, Operná speváčka Dana Pěnkava-Koklesová, Praha, Pílišska rodinka, Mlynky, Adriana Fúriková, Bihor, Rumunsko, Folklórny súbor Liptár, Melbourne, Austrália, a predstavitelia zo Srbska - Anna Berédiová, Selenča, Harmonikár Ondrej Maglovský, Kulpín, Pesničkár Samuel Kováč ml., Báčsky Petrovec, Harmonikár Vladimír Halaj, Padina a Spevácka skupina zo Starej Pazovy. 

Napokon, spontánnosť publika aj účinkujúcich, ktorá sa navzájom prelínala v dotykoch a splynutiach hudobných, vizuálnych, slovných aj emotívne-ľudských, svojou bezprostrednosťou zvýraznila prítomnosť a nevšedný dar Slovákov zo zahraničia - byť a cítiť sa s nami vo vlasti ich predkov naozaj doma. Nech nás táto príznačnosť nevšedného podujatia motivuje aj do budúcich rokov ako jedno z kréd našich vzácnych krajanov: BYŤ NA SLOVENSKU SO SVOJIMI A MEDZI SVOJIMI NAOZAJ DOMA!