Ustav pre kultúru vojvodinských Slovákov oslávil desiate výročie svojho pôsobenia

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov so sídlom v Novom Sade úradne založili Zhromaždenie AP Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v marci 2008 a zaregistrovaný bol 19. júna 2008, ale až otvorením zrekonštruovaných priestorov 18. januára 2009 začal pôsobiť v plnej kapacite.

Oslavu prvého desaťročia aktívnej činnosti usporiadali jeho pracovníci práve v deň začiatku pôsobenia v priestoroch na Njegošovej ulici. Vkusný program pozostávajúci z informácií o jubilujúcej ustanovizni a kultúrno-umeleckých čísel sledovali početní hostia. Privítala ich riaditeľka Ústavu Anna Chrťanová Leskovac prízvukujúc, že si Slováci v Srbsku zachovali svoju identitu aj po takmer troch storočiach odlúčenosti od vlastného národa.

Ako povedala aktuálna riaditeľka, ÚKVS „je ustanovizeň, ktorá sa zameriava na odborný výskum, ochranu, rozvoj a prezentáciu kultúry, vedy a jazyka vojvodinských Slovákov.“ Dodala, že jeho založenie bolo opodstatnené a doložila to stručným prehľadom zrealizovaných projektov.

Dodatočné informácie poskytla Aneta Lomenová. Údaje vo forme textu v slovenčine a srbčine bolo možné sledovať aj prostredníctvom video bimu. Ústav pôsobí prostredníctvom štyroch oddelení: rozvojovo-výskumného, informačne-dokumentačného a komunikačného, odborného zdokonaľovania a vzdelávania v oblasti kultúry a umenia ako i rozvíjaním vonkajších vzťahov.

V zhutnenom výklade riaditeľka Chrťanová Leskovac ozrejmila spôsob organizácie ustanovizne, keď o. i. podčiarkla: „Nebolo by korektné nespomenúť aj mená tých, ktorí sa priamo zaslúžili o to, čo Ústav zrealizoval: Milina Sklabinská, prvá riaditeľka, Katarína Mosnáková Bagľašová, odborná pracovníčka, Nataša Simonovićová, tajomníčka, Ladislav Čani, odborný spolupracovník. Svoj prínos dali aj zmluvní spolupracovníci Anna Margaréta Valentová, Aneta Lomenová, Marijan Pavlov, ale i mnohí iní zmluvní a externí spolupracovníci, kultúrni pracovníci a umelci. Významným spôsobom sa pod činnosť ústavu podpísali aj členovia správnej rady.“

V prezentovaných zostrihoch príspevkov Televízie Vojvodiny o práci ÚKVS sa pochvalne zmienili: Anna Tomanová Makanová, donedávna predsedníčka NRSNM, Vladimír Valentík (z postu prvého predsedu Správnej rady Ústavu), ako aj pracovníci v oblasti kultúry: Slovenka Benková, Alexander Bako, Libuška Lakatošová, Mária Raspírová.

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov od začiatku buduje vzácnu elektronickú databázu kultúry vojvodinských Slovákov. Počas prvých 10 rokov pôsobenia vyvinul aj mimoriadne plodnú vydavateľskú činnosť. Svedčia o tom predovšetkým kapitálne publikácie: Slováci v Srbsku z aspektu kultúry (zostavili Milina Sklabinská a Katarína Mosnáková) a Slováci vo Vojvodine – Premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva (autor univerzitný profesor a etnograf Ján Botík).

Ústav usporadúva Muzikologickú konferenciu a príspevky z nej publikuje v Muzikologickom zborníku. Vydal tiež dve monografie venované výtvarným umelcom Márii Gaškovej a Pavlovi Popovi, ako aj doktorské dizertácie Emílie Čelovskej, Gabriely Gubovej Červenej a Juraja Súdiho, dve bibliofílie (Jána Labátha a Juraja Ribaya) ako i 8 zväzkov ročenky Maják. Odhalil pamätné tabule Karolovi Miloslavovi Lehotskému v Laliti, Jánovi Kvačalovi v Báčskom Petrovci (spolu so SVC) a Emilovi Kolénimu v Hajdušici.

ÚKVS zorganizoval na desiatky rôznych kultúrnych podujatí a programov. Fuguruje aj ako spoluvydavateľ viacerých publikácií, najmä so Slovenským vydavateľským centrom. Krášli ho členitá spolupráca na domácej pôde i na zahraničnom pláne v oblasti vedy, kultúry a umenia, osobitne so Slovákmi v Maďarsku a Rumunsku ako i so Slovenskou republikou. Vlani ÚKVS prvý raz udelil regionálne ocenenie Pro Cultura Slovaca – spolu s Ústavom kultúry Slovákov v Maďarsku a Kultúrnou a vedeckou spoločnosťou Ivana Krasku z Nadlaku v Rumunsku.

Jubilujúcej ustanovizni a jej pracovníkom najprv zablahoželala tajomníčka v Pokrajinskom sekretariáte pre kultúru, informovanie a spoluprácu s cirkevnými spoločenstvami Autonómnej pokrajiny Vojvodiny Dragana Miloševićová. Konštatovala, že ÚKVS je „spoľahlivým partnerom v projekte ochrany kultúry všetkých nás, ktorí žijeme na území AP Vojvodiny.“ Zdôraznila, že Vojvodina je hrdá na národnostné menšiny „lebo pestujete a chránite celé vaše viacstoročné kultúrne dedičstvo, ako i všetko to, čo činí bohatú kultúru všetkých nás a naše spolužitie. To aj je naša spoločná úloha. Môžem vám len popriať veľa šťastia v budúcej práci, aby ste úspešne pestovali vlastnú kultúru, v čom pravdaže budete mať podporu nielen pokrajinského sekretariátu, ale aj pokrajinskej vlády a Zhromaždenia Vojvodiny.“

Predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová konštatovala, že Ústav dosiahol veľmi dobré výsledky aj naprieky tomu, že má málo zamestnaných a často mal aj málo finančných prostriedkov: „Už mnohokrát bolo povedané, že kultúra je jeden z nosných pilierov každej národnostnej identity a svojbytnosti. Aj preto je starostlivosť o kultúru jednou z našich priorít a spolu so vzdelávaním, informovaním a úradným používaním jazyka a písma definuje pole pôsobnosti nielen NRSNM, ale všetkých inštitúcií a ustanovizní zaoberajúcich sa otázkami zachovania práv a slobôd príslušníkov národnostných menšín.“

Lakatošová dodala, že si „bohatou a rozvetvenou činnosťou Ústav vydobyl významné miesto na kultúrnej mape vojvodinských Slovákov.“ Dotkla sa aj pálčivého problému: „Stále zostala otvorená otázka trvalého sídla a preto využijeme všetky svoje právomoci a vynaložíme maximum úsilia, aby tieto nedopovedané otázky boli vyriešené, aby Ústav mohol aj v budúcnosti spĺňať svoju náročnú a zodpovednú úlohu. Prajem vám do budúcna bohatú aktivitu, v ktorej vám budeme aj my partnermi ako zakladatelia.“

Prvá dáma NRSNM sa po srbsky poďakovala pokrajinskej vláde za finančnú podporu; poznamenala, že bez pokrajinského sekretariátu ako partnera „nie je možná existencia“ a vyjadrila nádej, že „v budúcnosti budeme riešiť a vytvárať veľa pekných vecí a riešiť nejaké eventuálne problémy.“

V mene zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Srbsku sa prihovoril Igor Vencel. Vyjadril presvedčenie, že „spoločnými silami sa nám podarí dosiahnuť to, aby táto inštitúcia, ktorá tu pôsobí už 10 rokov mala nejaké stále zázemie a stále priestory, v rámci ktorého by mohla pôsobiť.“

Posudzujúc desaťročie činnosti ÚKVS Vencel osobitne zdôraznil: „ÚKVS sa stal jedným z najvýznamnejších symbolov udržiavania a šírenia kultúry.“ Označil ako svetovú raritu skutočnosť, že vojvodinskí Slováci počas 300 rokov boli schopní udržiavať zvyky a obyčaje a dodal: „Je to pričinením sily ducha  a svornosti, ale aj hostiteľskej krajiny – v tomto prípade Srbska, – ktorá pozitívne pôsobí na udržiavanie zvykov národnostných menšín.“

Zástupca slovenskej veľvyslankyne v Srbsku taktiež skonštatoval: „Ústav svojimi rozmanitými projektmi podchytil mnohé cieľové skupiny a zviditeľnil slovenskú kultúru a tým aj svoju činnosť stále novými výrazovými kultúrnymi prostriedkami. Rozsah a záber činnosti Ústavu je skutočne široký a pestrý, ako je široký a pestrý dnešný bohatý program.“

Igor Vencel sa osobitne dotkol i detí a mládeže ako dôležitého segmentu zachovania kultúrnej identity slovenského národa. Osobitne prízvukoval: „Záleží nám hlavne na tých podujatiach, na ktorých sa dbá najmä na čistotu slovenského jazyka.“ V tomto kontexte spomenul početné konkrétne prehliadky a festivaly, pripomínajúc, že ich sledujú početné médiá, ktoré informujú po slovensky.

Ohľadne budúcej činnosti ÚKVS Vencel dodal: „Verím, že prispeje k ďalšiemu rozvoju spolupráce so všetkými domácimi a zahraničnými subjektmi, ktoré sa zaoberajú slovenskou kultúrou a prispeje k zveľadeniu kultúrnych tradícií v neľahkom období, v akom sa nachádzajú Slováci na Dolnej zemi, keď vo veľkom počte odchádzajú do zahraničia.“

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí značnou mierou financuje aktivity ÚKVS. Jeho predseda Ján Varšo podotkol, že „kultúra je spoločenský fenomén, ktorý nielen útočí na naše zmysly, ale nás aj kultivuje, vedie nás k tolerancii, k porozumeniu, k chápaniu. Čím je človek kultúrnejší, tým je aj tolerantnejší a tým viac aj chápe stanoviská, pozície, problémy, radosti, potešenia…“ Poďakoval sa republikovým a pokrajinským orgánom za podporu činnosti ÚKVS, ako aj všetkým „ktorí prispievali, prispievajú a budú prispievať v budúcnosti, aby slovenská kultúra bola súčasťou multikultúrneho, multikonfesného prostredia vo Vojvodine k radosti domorodcov, k potešeniu nás Slovákov v domovských krajinách. Želám Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov ešte veľa desaťročí výročí, na ktorých sa budeme stretávať.“

Úvodom oslavy riaditeľka ÚKVS okrem spomenutých osobností menovite privítala Draganu Jovanovićovú – pokrajinskú radkyňu, Alžbetu Hollerovú-Račkovú – predsedníčku Celoštátnej samosprávy v Maďarsku, Pavla Hlásnika – prvého podpredsedu Demokratického zväzu Čechov a Slovákov v Rumunsku, Jána Brtku predsedu Matice slovenskej v Srbsku, Annu Medveďovú – riaditeľku Gymnázia Jána Kolkára v Báčskom Petrovci, Vieru Krstovskú – riaditeľku Slovenského vojvodinského divadla, Annu Spevákovú riaditeľku Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci, Todora Ursua – riaditeľa Ústavu pre kultúru vojvodinských Rumunov. Predseda MSS ako aj hostia z Rumunska a Maďarska tiež zablahoželali riaditeľke ÚKVS k jubileu. Medzi gratulantmi bola aj Milina Sklabinská – prvá riaditeľka ÚKVS (od začiatku až po jún 2015; súčasne pracuje na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí), ktorá sa mierou vrchovatou podieľala na profilovaní Ústavu na pevných základoch. Zaspomínala si na prvý deň a prvé roky pôsobenia Ústavu: „Začínali sme: Nataša Simonovićová, Katarína Mosnáková Bagľašová, predseda Správnej rady Vladimír Valentík. Začiatky skutočne neboli jednoduché, ale na druhej strane vlastne boli krásne, preto, že nevedeli všetci, o čom ten Ústav bude, takže sme mohli vo veľkom snívať a teraz, keď sa pozerám na výsledky práce, vidím, že sa veľmi veľa tých snov aj splnilo.“

Sklabinská neskrývala radosť a spokojnosť zo skutočnosti, že Ústav zotrval na vytýčenej ceste. Odovzdala aktuálnej riaditeľke ÚKVS malú vkusnú sošku majáka so želaním „aby aj ďalej osvetľoval cestu všetkým kultúrne-umeleckým spolkom, združeniam, organizáciám, všetkým, ktorí pôsobia na poli kultúry vojvodinských Slovákov.“ Zároveň pripomenula: „Ale tam je ešte jedna vec: aby aj pracovníci Ústavu vedeli, že sú vždy videní zo všetkých strán, a aby udržovali štandard na takej úrovni ako to bolo od samotného začiatku myslené.

Úvodom príhovoru Sklabinská ocenila dvojjazyčný program oslavy ako vynikajúci a kreatívny. Začal sa a skončil performanciou. Hostia sa pri príchode podpisovali na obraz akademického maliara Zvonimíra Pudelku s témou 10. výročia ÚKVS; zatiaľ na kontrabas hral Ervín Malina. Autor nakoniec vniesol obraz s podpismi do miestnosti, v ktorej doznievala oficiálna časť premyslene koncipovaného podujatia.

Do programu oslavy dobre zapadli výroky slávnych osobností týkajúce sa kultúry a inosti. Podali ich novinári Rádia Vojvodiny Viera Dorčová Babiaková a Miroslav Gašpar. Spevom sa predstavila Anna Berediová a umeleckými tónmi k oslave prispeli aj hudobníci. Trio Majamisty (Ervín Malina – kontrabas, Maja Alvanović – klavír, Lav Kovač – bicie) zahralo skladbu The Queen of fruit. Huslista Igor Havran predviedol Bachovu Partitu č. 2 d-moll Allemande. Posledný hudobný skvost podal Marek Stupavský: na klavíri zahral Fragment č. 6 Vasilija Mokranjca.

Riaditeľka ÚKVS v závere príjemného posedenia prečítala pozdravné telegramy. Zaslali ich: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu, predpisy a menšinové spoločenstvá AP Vojvodiny, Katarína Kyrályiová – riaditeľka Ústavu Slovákov kultúry v Maďarsku, Jarmila Gerbócová – kurátorka a kustódka Slovenského národného múzea a Historického múzea v Bratislave, Mária Katarína Hrkľová – predsedníčka združenia Dotyk ľudskosti z Komárna, Mária Vršková zo Starej Pazovy, Viera Benková z Báčskeho Petrovca, Gabriela Gubová Červená z Pivnice a Fondácia 021 z Nového Sadu.

Vyjadrujúc poďakovanie sa prítomným za účasť pri oslave Anna Chrťanová Leskovcová ju ukončila slovami: „Dnešný jubilant, ÚKVS má ambíciu aj naďalej zostať špičkovou inštitúciou kultúry…“