Dejiny spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období

Prezentácia sa uskutočnila v podmienkach pretrvávajúcej pandémie ochorenia COVID-19 a preto sa jej mohol zúčastniť iba obmedzený počet  návštevníkov. Prítomných, prevažne zástupcov médií, a autora publikácie Samuela Koruniaka, ktorý pre túto príležitosť pricestoval z Kolína nad Rýnom, kde v súčasnosti pôsobí ako lektor slovenského jazyka a kultúry, za vydavateľov privítali a o publikácií hovorili Vladimír Francisty, riaditeľ ÚKVS a Vladimír Valentík, riaditeľ SVC.

Dejiny spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období od Samuela Koruniaka vyšla ako 6. zväzok v rámci edície Doktorské dizertácie vo vydaní Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a Slovenského vydavateľského centra. PhD. Samuel Koruniak svoju dizertačnú prácu úspešne obhájil v roku 2017 na Katedre slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre

Keď hovoríme o dejinách spisovnej slovenčiny je to historická, komplexná jazykovedná disciplína, skúmajúca vývin spisovného jazyka z hľadiska jeho genézy, konštituovania, zmien v systéme a v kodifikácii so zreteľom na vývin spoločnosti, jej sociálny a kultúrny život. Je to vedecký opis dejín kultivovania, normalizácie a kodifikačných zmien. Dizertačná práca Samuela Koruniaka má historicko-lingvistické zameranie a interpretuje stav a spoločenské postavenie spisovnej slovenčiny mimo územia centrálneho jadra, v prostredí, kde sa slovenčina etablovala ako menšinový jazyk. Autor sa snažil prezentovať charakter a kontinuitu vývoja spisovnej slovenčiny vo Vojvodine, čiže v prostredí mimo územia dnešného Slovenska medzi dvoma svetovými vojnami. Je to obdobie, keď sa vojvodinskí Slováci po prvýkrát ocitli mimo územia materskej krajiny, v novom štátnom útvare Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov.

Dejiny spisovnej vojvodinskej slovenčiny už boli témou výskumu vojvodinského lingvistu Daniela Dudka, ale s takýmito komplexnými a dôkladnými výskumami spisovnej vojvodinskej slovenčiny sa stretáme po prvýkrát. Koruniak potvrdzuje konštatáciu a Dudkovu tézu (ako aj tézy iných jazykovedcov), zo svojich publikácií o dejinách spisovnej slovenčiny vo vojvodinskom prostredí, kde tvrdí, že ide o rovnakú slovenčinu, ktorá sa etablovala v určenom prostredí od začiatku obývania a existencie slovenskej enklávy, avšak v novom prostredí nadobúdala a nadobúda špecifické prvky a vplyvy, ktoré sú spôsobené rozdielnymi spoločensko-politickými pomermi, priamo zasahujúcimi aj jazykovú oblasť. A práve táto vojvodinská slovenčina, ako to aj sám Koruniak potvrdil a dokázal v tejto práci si zaslúži, aby bola zaradená a inkorporovaná do problematiky národných dejín spisovnej slovenčiny, pretože je ich neoddeliteľnou súčasťou.

Napriek tomu, že sa obdobie medzi dvoma svetovými vojnami vymedzuje rokmi 1918 – 1939 (od konca prvej svetovej vojny až po začiatok druhej svetovej vojny), autor v úvodných kapitolách stručne prezentuje aj vývin spisovnej slovenčiny pred prevratom, najmä v druhej polovici 19. storočia a na prelome storočí. Historické okolnosti v rámci prostredia umožnili posunúť vymedzenú hranicu aj za rok 1939, pretože v rámci juhoslovanského prostredia sa druhá svetová vojna začala v roku 1941 (apríl). Autor medzník posunul po koniec svetovej vojny vo vojvodinskom prostredí po rok 1944.

Samotná publikácia pozostáva zo siedmych častí. Po úvodných poznámkach o cieľoch, metodológii a terminologických vymedzeniach práce je prvá kapitola VOJVODINSKÁ SLOVAKISTIKA A PROBLEMATIKA DEJÍN SPISOVNEJ SLOVENČINY VO VOJVODINSKOM PROSTREDÍ, kde sú hlavne preskúmané práce Daniela Dudka. Ďalšia kapitola: SLOVENČINA V PROSTREDÍ VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV PRED PRVOU SVETOVOU VOJNOU sa zaoberá stručným spoločensko-politickým vývinom slovenskej menšiny v dnešnej Vojvodine pred prvou svetovou vojnou a vývinom slovenčiny vo vojvodinskom prostredí na prelome storočí. Tretia kapitola SLOVÁCI V KRÁĽOVSTVE SCHS PO PRVEJ SVETOVEJ VOJNE (stručný politicko-spoločensko-kultúrny prehľad) skúma vojvodinských Slovákov a ich kultúrne inštitúcie v medzivojnovom období a problematiku štátnej verzus národnostnej príslušnosti. Štvrtá kapitola OBLASTI UPLATŇOVANIA SPISOVNEJ SLOVENČINY V PROSTREDÍ VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV V MEDZIVOJNOVOM OBDOBÍ skúma problematiku slovenčiny a cirkvi, ďalej spisovnú slovenčinu v oblasti školstva, ako aj učebnice, slovenčinu v administratívnoprávnej oblasti, v úradnom styku, v umeleckej tvorbe. V piatej kapitole JAZYKOVÁ KULTÚRA – KULTIVOVANIE A REGULÁCIA SLOVENČINY, PRVOTNÉ NÁZORY O SÚDOBEJ SLOVENČINE VO VOJVODINSKOM PROSTREDÍ autor analyzuje vplyv na jazykové povedomie, ďalej polemiky (vo vojvodinskom kontexte) z hľadiska vývoja spisovnej slovenčiny, názory slovenskej verejnosti na vývin slovenčiny v ČSR, jazykovo-kultivačné pôsobenie v praxi, iné ortograficko-regulačné postrehy a percepciu slovenčiny vo vojvodinskom prostredí. Šiesta kapitola SLOVENČINA V KONTEXTE MEDZIJAZYKOVÝCH KONTAKTOV skúma slovenčinu vo vzťahu k iným jazykom (rusínčine, maďarčine, nemčine, srbčine / srbochorvátčine ako i slovenčinu a češtinu vo vojvodinskom prostredí a nárečovú podobu slovenčiny). Posledná kapitola má pomenovanie NIEKTORÉ ŠPECIFICKÉ PRVKY V PÍSANÝCH PRAMEŇOCH VO VOJVODINSKOM PROSTREDÍ. Zaujímavú časť knihy tvorí aj obrázková príloha .

PhD. Samuel Koruniak sa snažil komplexne zhodnotiť a interpretovať vývin spisovnej slovenčiny v dnešnej Vojvodine v medzivojnovom období.

Autor vo svojej práci dokázal, že analyzovaná problematika historického vývinu spisovnej variety v enklávnom prostredí je jasným signálom toho, že slovenská menšina bola schopná (samozrejme aj vďaka materiálnej podpore materského prostredia) etablovať a kultivovať slovenčinu v jej prestížnej podobe vďaka rôznym sociálnym činiteľom.

Etablovanie slovenčiny v spoločensko-kultúrnych sférach predstavovalo podstatu a základ národnostného povedomia slovenskej enklávy. Autor konštatuje že: systémovo je to rovnaká slovenčina ako v materskom prostredí, ktoráv novom štátnom útvare naberala komponenty, ktoréju zo sociolingvistického hľadiska vzďaľovali od slovenčiny v ČSR. Iný charakter nadobúdala (aj spisovná) slovenčina nie pre prúd vytvorenia a kodifikácie novej slovenčiny v juhoslovanskomprostredí, ale práve pre prostredie, sociálne, spoločensko-politické a kultúrne faktory, ktorévplývali aj na celkovúpodobu slovenčiny mimo hraníc materského prostredia.

Dejiny spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období od Samuela Koruniaka považujeme za nesmierny prínos vo vývine národných dejín spisovného jazyka.