Krásny úspech staropazovských recitátorov

4. júna 2021
Jana Rumanová zo Starej Pazovy obsadila prvé miesto v kategórii starších recitátorov na tohtoročnej prehliadke recitátorov Básnik môjho rodu, ktorá sa uskutočnila vo Valjeve v dňoch 28. a 29. mája.

Republiková recitačná súťaž kontinuálne trvá viac ako polstoročia, tohtoročná bola v poradí 52. Rok za nami poznačený pandémiou koronavírusu, žiaľ prerušil túto tradíciu. Avšak láska ku krásnemu slovu tohto roku zvíťazila a prehliadka odznela trochu inak - on line. Toto jedinečné podujatie v našej krajine zoskupuje každý rok viac ako 22 000 detí a mládeže vo všetkých kolách súťaže, ktorí sa venujú poézii a od prvého ročníka súťaže v roku 1968 doteraz sa súťaže zúčastnil skutočne obdivuhodný počet detí a mládeže. Je to úspech, Skutočnosť, že prehliadka, na ktorej sa aj takýmto spôsobom pestuje materinská reč, pretrváva viac ako pol storočie, je jedinečným úspechom.

Po niekoľkých postupových kolách sa súťaže zúčastnil 101 recitátor vo všetkých troch vekových skupinách - 34 v mladšej a strednej a 33 v staršej vekovej skupine. Ich výkony sledovala porota v zložení: Dr Radovan Knežević, profesor dikcie a herec – predseda poroty, a členovia Mr Andriana Videnovićová, profesorka dikcie a herečka, Danijela Kvasová profesorka srbského jazyka a literatúry a poetka, Miroslav Trifunović, režisér a Milorad Damjanović, herec. V piatok vystúpili recitátori strednej a v sobotu mladšej a staršej vekovej skupiny. V mladšej a strednej vekovej skupine vo finále boli šiesti recitátori a v staršej ôsmi. Aj keď prehliadka prebiehala on line, bola zorganizovaná tak, akoby všetci recitátori boli prítomní vo Valjeve. To vlastne znamená, že porota sledovala nahrávky všetkých recitátorov, potom zvolila finalistov a následne boli znova premietnuté nahrávky najlepších recitátorov, ktoré porotcovia oceňovali bodmi od 6 do 10. Na záver porota vyhlásila víťazov.

Na tohtoročnej súťaži recitátorov Srbska – Básnik môjho rodu odznelo aj päť básní v slovenskom jazyku. Medzi žiakmi nižších ročníkov dve básne zarecitovali Alena Slonková zo Selenče a Milan Majera z Báčskeho Petrovca. Medzi žiakmi vyšších ročníkov to bol Milan Hrk z Kovačice, ktorý obsadil druhé miesto. V tretej kategórii to boli stredoškolák Andrej Simendić a študentka Jana Rumanová zo Starej Pazovy, ktorá sa vo svojej kategórii stala víťazkou. V tejto kategórii sa vo finále predstavila aj pazovčanka Lora Meršaková, ktorá recitovala v srbčine a obsadila ôsme miesto.

Andrejovi a Jane pri nácviku pomáhala mentorka Anna Simonovićová, dlhoročná recitátorka a pedagogička. Jana Rumanová sa stala víťazkou súťaže s maximálnym počtom bodov a svoje víťazstvo okomentovala slovami, že ten pocit je krásny, ale taký zvláštny a zmiešaný, lebo vo Valjeve nebola a nemohla si to vychutnať na tvári miesta. Prehliadku sledovala na Youtube. Sledovať prehliadku on line je niečo úplne iné, než byť priamo na tvári miesta, aj keď sa organizátori rozhodli prehliadku zorganizovať tak, akoby všetci recitátori boli tam. Vystal teda, ten krásny pocit, keď si recitátor zastane na javisko a zarecituje. Tentoraz bola vzrušujúca tá chvíľa, kedy porota dvíhaním tabuliek s číslami ocenila výkony recitátorov. Jana vystúpila ako predposledná a všetci pred ňou mali menej bodov a keď porota začala jeden po druhom dvíhať tabuľky s desiatkami, práve to bolo to najkrajšie. V prvej chvíli tomu ani neverila, že sa jej podarilo dosiahnuť taký výsledok, až kým moderátorka nezopakovala, že je to vskutku 50 bodov.

Už samotný postup na celoštátnu súťaž po niekoľkých súťažných kolách je pekný úspech, nehovoriac o tom, aké je to, keď sa recitátor dostane do finále a k tomu ešte získa aj všetky desiatky odbornej poroty. Je to aj hold nielen recitátorovi, ktorý podá konečný výkon niekoľko mesačnej práce a vyjadrí tak seba, ale je to aj veľký prejav úcty k práci mentora, ktorý pracuje s recitátorom. Pre recitátora je takýto úspech neraz rozhodujúcim okamihom, pri voľbe jeho budúceho životného povolanie, veď nejeden z nich sa neskôr stal hercom, básnikom, spisovateľom, profesorom, novinárom. A na to je potrebný dobrý základ. Vlastne, lásku ku krásnemu slovu je potrebné vštepiť už na základnej škole. Jane tú lásku vštepili najprv Ranka Lepšanovićová, dlhoročná recitátorka a neskôr v tom pokračovala učiteľka Lýdia Gedeľovská. Ako stredoškoláčke a študentke jej pri nácviku pomáha Anna Simonovićová.

Jana je dnes úspešnou študentkou slovenčiny, druhý ročník na Filologickej fakulte univerzity v Belehrade. Recitovať začala ako prváčka na základnej škole a za sebou má početné uznania z pokrajinskej prehliadky. Trikrát sa zúčastnila republikovej súťaže, na ktorej pred dvomi rokmi obsadila štvrté miesto a tentoraz sa stala absolútnou víťazkou. Pravidelne sa zúčastňovala aj rozhlasových súťaži RNS. Už ako žiačka základnej školy začala hrať aj v divadle a doteraz má za sebou niekoľko predstavení a ocenení. Avšak toto posledné na celoštátnej súťaži recitátorov je najkrajšie.

Text: Anna Simonovićová, fotografie z vlastného archívu
Podujatie Na jarmoku, na ktorom Slováci z Maďarska, Rumunska, Srbska a zo Slovenska predstavili tradičné remeslá, dolnozemské špeciality, hudbu, spevy a tance sa uskutočnilo v Báčskom Petrovci.
premiéra
Básnik, prozaik, prekladateľ, eseista, literárny historik a kritik Víťazoslav Hronec sa do dejín slov. literatúry zapísal aj ako bibliograf o čom svedčí aj jeho najnovšie vydanie.
Udelovanie ceny
Tohtoročné 53. Literárne snemovanie s ústrednou témou Literatúra pre deti prebiehalo v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Moja Kanada
Otvorená je výstava exkluzívnych fotografií kanadského umelca Ondreja Miháľa.
Príhovor Viery Benkovej
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vo svojích miestnostiach v Novom Sade usporiadal večierok venovaný sedemdesiatinám poprednej slovenskej vojvodinskej spisovateľky Viery Benkovej.
Na Baby exite sa bežného roku zúčastnil aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý prezentoval a podporoval slovenské kultúrne manifestácie a časopisy venované deťom.
Seminar v BA
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Slovenské národné múzeum usporiadali odborný seminár venovaný ochrane kultúrneho dedičstva zahraničných Slovákov. Aktuálna téma zaujala aj vojvod. Slovákov.
otvorenie
S cieľom zachovávať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny založili Ústav pre kultúru.