Nová kniha Martina Listmajera o Jánošíku

O knihe Komu sa nelení, tomu sa zelení hovoril autor Martin Listmajer a v mene vydavateľa SVC, ktoré knihu vydalo, riaditeľ Vladímir Valentík. Mladé Jánošíčanky prečítali úryvky z knihy a knihu so zrniečkami pšenice sypanej z mliečnika uviedol do života senior banátsky Slađan Daniel Srdić, farár jánošícky.

Na záver bola prečítaná aj recenzia tejto knihy z pera jej redaktorky Kataríny Mosnákovej Bagľašovej, v ktorej okrem iného píše: ,,Pre Jánošík je v slovenskom vojvodinskom kontexte však zaujímavé, že tá náklonnosť k pôde prišla až neskôr. Pokým sa do väčšiny dedín Slováci sťahovali ako roľníci a remeselníci, do Jánošíka prišli pracovať do podniku – Šalitrany. Až v druhej polovici 19. storočia, ukončením prevádzky Šalitrany, Jánošíčania sa začali viac zaoberať poľnohospodárstvom a chovom domácich zvierat. A tak sa postupne táto dedina formovala do typickej vojvodinskej agrárnej lokality. Pestovala sa tu pšenica, kukurica, spracovali sa konope, choval sa dobytok, neskôr sa rozvinulo zeleninárstvo a ovocinárstvo. Starý spôsob poľnohospodárskych prác už stratil svoju niekdajšiu podobu a práve tú nám v knihe oprášil Martin Listmajer.

Remeselníci na dedine mali kedysi osobitné postavenie vyplývajúce z ich vyššieho zaradenia do sociálneho systému lokálneho spoločenstva. Ich špecializovaná malovýroba založená na ručnej práci vlastnými nástrojmi si vyžadovala primeranú inštitucionálne získanú odbornú kvalifikáciu. Remeselníkov si v lokálnom prostredí preto spoluobčania vysoko vážili. Tak tomu bolo aj v Jánošíku. Súčasný spôsob života na dedine a moderná spoločnosť spôsobila zánik väčšiny remesiel, ako sú kováči, kolári, stolári, obuvníci, mäsiari, šustri, kožušníci, barbieri, strojári, murári, sódovkári, maliarky, štrikérky... Na tieto remeslá a remeselníkov sa snaží posvietiť Martin Listmajer a zachrániť od zabudnutia, ako súčasť tradičnej kultúry Slovákov žijúcich v Jánošíku. Pri príprave rukopisu autor vychádza z terénneho výskumu a vlastných spomienok, čím zahŕňa obdobie od 30. – 90. rokov minulého storočia. Údaje dopĺňa vzácnym fotografickým materiálom, čo publikácii dáva významný dokumentárny charakter. Zánikom remeselníkov a remesiel, ako aj niektorých poľnohospodárskych prác, sa zo slovnej zásoby Jánošíčanov vytratili aj staré pomenovania, resp. termíny súvisiace s remeselníckou a poľnohospodárskou výrobou. Tieto pomenovania nanovo oživuje autor Martin Listmajer a tak na jednej strane zachováva od zabudnutia a na strane druhej dôstojne, písaným svedectvom vzdáva hold svojim spoluobčanom a svojmu rodisku.“

Nová kniha Komu sa nelení, tomu sa zelení - Remeslá a poľnohospodárske práce Jánošíčanov v minulosti, je už piatou knihou Martina Listmajera o jeho rodisku a celoživotnom pôsobisku, v ktorom zanechal hlbokú stopu.