Nová kniha Martina Listmajera o Jánošíku

15. júla 2021
V sobotu 10.júla v Jánošíku bola uvedená do života nová kniha učiteľa a publicistu Martina Listmajera o tradičnom poľnohospodárstve a remeselníctve v tejto banátskej dedine.

O knihe Komu sa nelení, tomu sa zelení hovoril autor Martin Listmajer a v mene vydavateľa SVC, ktoré knihu vydalo, riaditeľ Vladímir Valentík. Mladé Jánošíčanky prečítali úryvky z knihy a knihu so zrniečkami pšenice sypanej z mliečnika uviedol do života senior banátsky Slađan Daniel Srdić, farár jánošícky.

Na záver bola prečítaná aj recenzia tejto knihy z pera jej redaktorky Kataríny Mosnákovej Bagľašovej, v ktorej okrem iného píše: ,,Pre Jánošík je v slovenskom vojvodinskom kontexte však zaujímavé, že tá náklonnosť k pôde prišla až neskôr. Pokým sa do väčšiny dedín Slováci sťahovali ako roľníci a remeselníci, do Jánošíka prišli pracovať do podniku – Šalitrany. Až v druhej polovici 19. storočia, ukončením prevádzky Šalitrany, Jánošíčania sa začali viac zaoberať poľnohospodárstvom a chovom domácich zvierat. A tak sa postupne táto dedina formovala do typickej vojvodinskej agrárnej lokality. Pestovala sa tu pšenica, kukurica, spracovali sa konope, choval sa dobytok, neskôr sa rozvinulo zeleninárstvo a ovocinárstvo. Starý spôsob poľnohospodárskych prác už stratil svoju niekdajšiu podobu a práve tú nám v knihe oprášil Martin Listmajer.

Remeselníci na dedine mali kedysi osobitné postavenie vyplývajúce z ich vyššieho zaradenia do sociálneho systému lokálneho spoločenstva. Ich špecializovaná malovýroba založená na ručnej práci vlastnými nástrojmi si vyžadovala primeranú inštitucionálne získanú odbornú kvalifikáciu. Remeselníkov si v lokálnom prostredí preto spoluobčania vysoko vážili. Tak tomu bolo aj v Jánošíku. Súčasný spôsob života na dedine a moderná spoločnosť spôsobila zánik väčšiny remesiel, ako sú kováči, kolári, stolári, obuvníci, mäsiari, šustri, kožušníci, barbieri, strojári, murári, sódovkári, maliarky, štrikérky... Na tieto remeslá a remeselníkov sa snaží posvietiť Martin Listmajer a zachrániť od zabudnutia, ako súčasť tradičnej kultúry Slovákov žijúcich v Jánošíku. Pri príprave rukopisu autor vychádza z terénneho výskumu a vlastných spomienok, čím zahŕňa obdobie od 30. – 90. rokov minulého storočia. Údaje dopĺňa vzácnym fotografickým materiálom, čo publikácii dáva významný dokumentárny charakter. Zánikom remeselníkov a remesiel, ako aj niektorých poľnohospodárskych prác, sa zo slovnej zásoby Jánošíčanov vytratili aj staré pomenovania, resp. termíny súvisiace s remeselníckou a poľnohospodárskou výrobou. Tieto pomenovania nanovo oživuje autor Martin Listmajer a tak na jednej strane zachováva od zabudnutia a na strane druhej dôstojne, písaným svedectvom vzdáva hold svojim spoluobčanom a svojmu rodisku.“

Nová kniha Komu sa nelení, tomu sa zelení - Remeslá a poľnohospodárske práce Jánošíčanov v minulosti, je už piatou knihou Martina Listmajera o jeho rodisku a celoživotnom pôsobisku, v ktorom zanechal hlbokú stopu.

Text a fotografie: Emília Valentíková Labát
Podujatie Na jarmoku, na ktorom Slováci z Maďarska, Rumunska, Srbska a zo Slovenska predstavili tradičné remeslá, dolnozemské špeciality, hudbu, spevy a tance sa uskutočnilo v Báčskom Petrovci.
premiéra
Básnik, prozaik, prekladateľ, eseista, literárny historik a kritik Víťazoslav Hronec sa do dejín slov. literatúry zapísal aj ako bibliograf o čom svedčí aj jeho najnovšie vydanie.
Udelovanie ceny
Tohtoročné 53. Literárne snemovanie s ústrednou témou Literatúra pre deti prebiehalo v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Moja Kanada
Otvorená je výstava exkluzívnych fotografií kanadského umelca Ondreja Miháľa.
Príhovor Viery Benkovej
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vo svojích miestnostiach v Novom Sade usporiadal večierok venovaný sedemdesiatinám poprednej slovenskej vojvodinskej spisovateľky Viery Benkovej.
Na Baby exite sa bežného roku zúčastnil aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý prezentoval a podporoval slovenské kultúrne manifestácie a časopisy venované deťom.
Seminar v BA
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Slovenské národné múzeum usporiadali odborný seminár venovaný ochrane kultúrneho dedičstva zahraničných Slovákov. Aktuálna téma zaujala aj vojvod. Slovákov.
otvorenie
S cieľom zachovávať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny založili Ústav pre kultúru.