30. júla 2021
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov bola vo štvrtok 29. júla otvorená výstava majstrov insitného umenia Martina Jonáša a Zuzany Chalupovej.

Významnou súčasťou činnosti ústavu je prezentácia výtvarného umenia vojvodinských Slovákov a táto je nemysliteľná bez prezentácie tvorby insitných maliarov. Práve pri predstavovaní tohto segmentu našej kultúry ústav už dlhšiu dobu úspešne spolupracuje s Galériou združenia maliarov Naiva Art Kult z Kovačice. Výsledkom tejto spolupráce je viacero kvalitných výstav, ktoré boli doteraz zrealizované v ústave a v prípade aktuálnej výstavy Z dvoch uhlov možno bez zaváhania povedať, že návštevníci majú príležitosť vidieť reprezentatívne obrazy skutočných majstrov štetca, dovolíme si povedať tých najväčších – Martina Jonáša a Zuzany Chalupovej. Na výstave je vystavené dvadsaťjeden obrazov týchto velikánov kovačickej školy insitného umenia, ktoré sú majetkom Galéria združenia maliarov Naiva Art Kult, resp. pochádzajú zo súkromných zbierok a doteraz boli len zriedkavo, alebo vôbec neboli takýmto spôsobom verejne vystavované. Návštevníci výstavy majú jedinečnú príležitosť vidieť skutočne reprezentatívne obrazy a svojim spôsobom aj konfrontovať dielo a poetiky Martina Jonáša a Zuzany Chalupovej. Práve títo dvaja umelci sa najväčšou mierou zaslúžili o to, že sa tvorba slovenských insitných maliarov z Vojvodiny dostala aj do tých najprestížnejších galérií doma i v zahraničí a že sa insitné umenie vojvodinských Slovákov stalo súčasťou dejín svetového umenia a významným a neprehliadnuteľným medzníkom vo vývine maliarstva 20. storočia.

Prítomných návštevníkov a predstaviteľov médií na vernisáži privítal riaditeľ ÚKVS Vladimír Francisty a o samotnej výstave a význame diela týchto dvoch umelcov hovorili zástupcovia Galérie Naiva Art Kult a kurátori expozície Mária Raspirová a Boško Nedeljkov.

V druhej polovici 20. storočia sa akýmsi symbolom vojvodinských Slovákov a ich kultúry stáva tvorba naivných maliarov samoukov, ktorí pôsobili prevažne v Kovačici, ale aj v Padine a v niektorých iných priľahlých slovenských obciach. Ich tvorbu charakterizovala evidentná autentickosť hlboko zakorenená v národopisných a etnických tradíciách tunajších Slovákov, čo sa prejavovalo v ich zidealizovaných a štylizovaných obrazoch každodenného života slovenského dolnozemského človeka a jeho zvykov a obradov. Sú to neraz romantické obrazy sveta, ktorý sa pomaly, ale iste stával minulosťou, hoci v takejto rýdzej podobe, aký môžeme vidieť na maľbách týchto maliarov, v skutku nikdy ani neexistoval. Napriek svojej priam endemickej povahe, toto umenia je páčivé a zrozumiteľné aj pre konzumentov z úplne iných etnických a kultúrnych kontextov a tak si, aj vďaka skutočnosti, že búrlivý vývin umenia, plný intelektuálnych a koncepčných experimentov, pred milovníkov umenia v tom čase kládol čoraz vyššie nároky na jeho pochopenie, fenomén úprimného, jednoduchého a čistého vnímania a reflexie sveta relatívne rýchlo získaval svojich priaznivcov doma i v zahraničí. Medzi najžiarivejšie hviezdy kovačickej školy insitného umenia, ktorí sa stali aj neformálnymi vyslancami tohto kultúrneho fenoménu, bezpochyby patrili Martin Jonáš (9. 5. 1924 Kovačica – 31. 1. 1996 tamže) a Zuzana Chalupová (15. 2. 1925 Kovačica – 1. 8. 2001 Belehrad).

Aj Martin Jonáš aj Zuzana Chalupová sú typickými predstaviteľmi kovačického insitného výtvarného umenia so všetkými jeho charakteristikami. Boli to neškolení umelci, ktorí ale, každý na svoj spôsob, dokázali vytvoriť autentický umelecký prejav. Obaja sa sústredili na znázorňovanie každodenného života na slovenskej dedine, ale ich videnia tohto sveta boli priam diametrálne odlišné. Martin Jonáš bol príkladom premýšľavého ľudového filozofa, ktorý vďaka svojmu prirodzenému talentu vytvoril jedinečný maliarsky štýl. Jeho štylizované ľudské postavy s nadrozmernými rukami a chodidlami sa stali symbolmi neľahkého, a predsa dojímavého a krásneho životného údelu slovenského sedliaka na Dolnej zemi. Svoje práce vystavoval v mnohých krajinách sveta a stal sa nositeľom viacerých medzinárodných a domácich ocenení, napr. 1978 získal hlavnú cenu na Medzinárodnej súťaži kresby v Miláne, na Slovensku Cenu Slovenskej národnej galérie na výstave Insita 94 (1994).

Výtvarný svet Zuzany Chalupovej je svet prostoduchý a nefalšovaný. Na jej žiarivých a hravých maľbách sa hmýria postavičky detí a dospelých s ružovými lícami, z ktorých sála radosť zo života. Svet Zuzany Chalupovej je zidealizovaný svet detstva v kontexte rovnako zidealizovanej scenérie slovenskej dolnozemskej dediny. Je to svet bez konfliktov a temných stránok, naivný, ale čistý a úprimný, presne taký, akou bola duša samotnej maliarky.

Zuzana Chalupová svoje obrazy tiež vystavovala v prestížnych svetových galériách (Paríž, Bonn, Ženeva, New York, Londýn, Viedeň, Rím, Montreal, Tokio, Jeruzalem, Brusel, Bratislava, Sevilla). V 70 rokoch minulého storočia nadviazala veľmi úspešnú spoluprácu s UNICEF-om a za svoj prínos umeniu a kultúre získala viaceré významné ocenenia, napr. slovenský Rad bieleho dvojkríža III. triedy.

Text: Ladislav Čáni, fotografie: Nataša Simonović
Podujatie Na jarmoku, na ktorom Slováci z Maďarska, Rumunska, Srbska a zo Slovenska predstavili tradičné remeslá, dolnozemské špeciality, hudbu, spevy a tance sa uskutočnilo v Báčskom Petrovci.
premiéra
Básnik, prozaik, prekladateľ, eseista, literárny historik a kritik Víťazoslav Hronec sa do dejín slov. literatúry zapísal aj ako bibliograf o čom svedčí aj jeho najnovšie vydanie.
Udelovanie ceny
Tohtoročné 53. Literárne snemovanie s ústrednou témou Literatúra pre deti prebiehalo v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Moja Kanada
Otvorená je výstava exkluzívnych fotografií kanadského umelca Ondreja Miháľa.
Príhovor Viery Benkovej
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vo svojích miestnostiach v Novom Sade usporiadal večierok venovaný sedemdesiatinám poprednej slovenskej vojvodinskej spisovateľky Viery Benkovej.
Na Baby exite sa bežného roku zúčastnil aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý prezentoval a podporoval slovenské kultúrne manifestácie a časopisy venované deťom.
Seminar v BA
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Slovenské národné múzeum usporiadali odborný seminár venovaný ochrane kultúrneho dedičstva zahraničných Slovákov. Aktuálna téma zaujala aj vojvod. Slovákov.
otvorenie
S cieľom zachovávať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny založili Ústav pre kultúru.