Odbojové aktivity vojvodinských Slovákov v rokoch 1939 – 1941

V piatok 17. septembra sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov uskutočnila slávnostná prezentácia najnovšej publikácie z edície Doktorské dizertácie - Odbojové aktivity vojvodinských Slovákov v rokoch 1939 -1941, ktorú jej autor Ondrej Druga obhájil na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Prítomných návštevníkov privítal riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Vladimír Francisty, ktorý vyjadril osobitné potešenie zo skutočnosti, že sa napriek pretrvávajúcej pandémii ochorenia COVID-19 prezentácie zúčastnil aj samotný autor, ktorému sa podarilo pricestoval zo Slovenska. Slávnostný charakter podujatia umocnilo vystúpenie ženskej speváckej skupiny Univerzitného folklórneho súboru Mladosť z Banskej Bystrice a Kataríny Mosnákovej Bagľašovej, ktoré zaspievali niekoľko piesní z celovečerného folklórno-scénického programu Obrazy z Dolnej zeme, ktorého choreografiu a réžiu mal na starosti Martin Urban a s ktorým tento súbor práve vystupuje na viacerých tunajších scénach.

Prítomnej folkloristke, speváčka, spisovateľke a poetke Kataríne Mosnákvej Bagľašovej, ktorá v súčasnosti žije a pôsobí na Slovensku, Vladimír Valentík pri tejto príležitosti odovzdal autorské výtlačky jej básnickej zbierky Škvrny plus, ktorú vydalo SVC z Báčskeho Petrovca.

O publikácii Odbojové aktivity vojvodinských Slovákov v rokoch 1939 -1941 hovorili Ladislav Čáni, redaktor vydania, Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra a samozrejme aj samotný autor Ondrej Druga.

Ondrej Druga je Banskobystričan, ale ho k Dolnej zemi viažu silné rodinné korene, ktoré siahajú k jeho prastarému otcovi Jánovi Bulíkovi, prvému predsedovi Matice slovenskej v Juhoslávii. Ondrej Druga vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a spomenuté väzby na Dolnú zem a vojvodinských Slovákov sa podpísali aj pod jeho profesionálne a vedecké záujmy a tak svoju bakalársku a diplomovú prácu a napokon aj doktorskú dizertáciu venoval práve dejinám vojvodinských Slovákov.

Okrem histórie, ďalšou vášňou Ondreja Drugu je folklór, ktorému sa ako tanečník a hudobník venuje prakticky od detstva. Pôsobil v detskom folklórnom súbore Matičiarik z Banskej Bystrice, univerzitnom folklórnom súbore Mladosť, v tanečnej skupine Partia, a v rokoch 2009 - 2016 pôsobil ako tanečník aj v špičkovom slovenskom umeleckom súbore Lúčnica z Bratislavy.

Časť svojich aktivít venuje aj organizovaniu benefično-osvetových podujatí a tak sa, okrem iného, podieľal aj na organizácii Benefičného koncertu pre zaplavený Balkán v roku 2014, Benefičného večera pre Irak v roku 2015 a Večera porozumenia v roku 2016.

V súčasnosti pôsobí ako odborný spolupracovník Metodického centra pre Slovákov žijúcich v zahraničí Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Publikácia Odbojové aktivity vojvodinských Slovákov v rokoch 1939 – 1941 vyšla ako 7. zväzok v edícii Doktorské dizertácie, ktorú spoločne vydávajú Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Slovenské vydavateľské centrum. Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto edícii už vyšli doktorské dizertácie Gabriely Gubovej Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1918 – 1929 a Samuela Koruniaka Dejiny spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období, najnovšia práca z tejto edície predstavuje akési symbolické ukončenie spontánne vytvorenej trilógie odborných prác venovaných významnému obdobiu v dejinách vojvodinských Slovákov – obdobiu, v ktorom sa ocitli v novom štátnom zväzku, prvýkrát aj formálne odlúčení od materskej krajiny. Uvedené publikácie relatívne podrobne mapujú spoločensko-politické ovzdušie a postavenie slovenskej menšiny v kontexte vzniku a vývinu Kráľovstva Srbov Chorvátov a Slovincov, resp. Juhoslávie, ich snahy o vlastnú kultúrnu a národnú emancipáciu a zachovanie vlastnej identity v nových podmienkach. Ondrej Druga sa vo svojej doktorskej dizertácii zameriava na obdobie a problematiku, ktoré v našej historiografii boli spracované buď okrajovo, alebo vôbec neboli predmetom vážnejšieho vedeckého výskumu. Je to obdobie, ktoré možno vymedziť tzv. anšlusom Rakúska v marci 1938 a okupáciou Juhoslávie v apríli 1941. Autor sleduje aktivity vojvodinských Slovákov zamerané najprv na podporu Československa ohrozovaného nacistickým Nemeckom a po jeho obsadení a rozbití aj konkrétne formy podpory československého protifašistického odboja zo strany vojvodinských Slovákov. V tomto krátkom a pohnutom časovom úseku, ktorý je predmetom záujmu Ondreja Drugu, vojvodinskí Slováci dokázali zaujať pomerne jednoznačný postoj a odmietli Slovenský štát, ktorý bol produktom zahraničnej politiky Nemeckej ríše a prakticky bol jej satelitom. Tento postoj vojvodinských Slovákov autor sleduje v troch rovinách a to cez formy organizovania finančných a materiálnych zbierok, analýzou textov v dobovej slovenskej vojvodinskej tlači, predovšetkým v Národnej jednote, a napokon, aj cez priamu účasť jednotlivcov z radov vojvodinských Slovákov v odbojovej činnosti, ktorej najtragickejším príkladom je práve osud Jána Bulíka. Táto publikácia čitateľom poskytuje vzácny pohľad na aktivity a postoje jednej malej komunity, akou vojvodinský Slováci sú, a jej významných jednotlivcov, ktorí napriek skutočnosti, že sa ocitli vo víre historických udalostí, ktoré v základoch otriasli celým svetom a jeho dovtedajším usporiadaním, dokázali nepodľahnúť tlakom svetovej politiky a pred dejinami si zachovať čistý štít.