Dve Dobanovské jubilea

8. októbra 2021
V Dobanovciach si v tomto roku pripomínajú 160. výročie príchodu Slovákov do tejto osady a 130 rokov od založenia fílie.

Prvé z radu podujatí, ktoré plánujú zorganizovať v tomto roku v Dobanovciach pri príležitosti 160. výročia príchodu Slovákov do tejto osady a 130 rokov od založenia fílie, sa uskutočnilo začiatkom septembra. Boli to Misijné slávnosti, ktoré sa uskutočnili v nedeľu 12. septembra. Okrem týchto dvoch jubileí v Dobanovciach si pripomenuli aj sté výročie osamostatnenia SEAVC v Srbsku. Tento malý cirkevný zbor uvítal hostí z takmer všetkých Sriemskych cirkevných zborov. Zo sriemskeho seniorátu boli prítomní predstavitelia cirkevných zborov z Boľoviec, Lugu, Šídu, Starej Pazovy, Erdevíka, Bingule, Ľuby, Sriemskej Mitrovice a z Belehradu – Zemuna a Bijeljiny. Misijnej slávnosti sa zúčastnili aj predstavitelia slovenských inštitúcii SKOS Šafárik a MOMS Dobanovce a v mene NRSNM jej predsedníčka Libuška Lakatošová. Prítomní boli aj predstavitelia miestnej samosprávy v čele s predsedom mestskej obce Surčín Stevanom Šušom.

Svoj cirkevný život si dobanovskí Slováci začali organizovať v druhej polovici 19. storočia. Vďaka cirkvi, ktorá sa vzmáhala a prílivu nových osadníkov začali si stavať modlitebňu. Služby Božie dovtedy mali spoločne s evanjelickými Nemcami. V roku 1907 si postavili aj kostol, v ktorom sa konala aj tohtoročná Misijná slávnosť, ktorá má dlhú tradíciu v cirkevnom živote Slovákov a organizuje sa s cieľom povzbudenia a stretávania sa. Kazateľom na slávnosti bol dôstojný pán biskup SEAV v Srbsku Jaroslav Javorník a prihovorili sa aj Igor Feldy, senior sriemsky, Ján Vinkovič, čestný senior sriemsky,  Svetlana Vojnićová Feldyová, solianska farárka a Anna Petrovičová, farárka cirkevného zboru v Belehrade. V programe v kostole účinkoval spevokol cirkevného zboru z Boľoviec.

Prvé slovenské rodiny do Dobanoviec prišli z Kysáča v roku 1861 a o niekoľko rokov neskoršie aj z Báčskeho Petrovca. Práve oni dali základ slovenskému osídľovaniu v Dobanovciach. Neskoršie prichádzali aj slovenské rodiny z Boľoviec a zo Starej Pazovy. Roku 1900 v Dobanovciach žilo 313 Slovákov, koncom päťdesiatych rokoch minulého storočia bolo ich 500 a odvtedy počet začal klesať. Roku 2002 v Dobanovciach žilo 232 Slovákov a dnes ich je asi 150. Na tieto a iné historické údaje si počas slávnostného obeda, zorganizovaného pri príležitosti 160. výročia príchodu Slovákov do tejto osady, zaspomínali farár Ján Vinkovič a Žeľko Čapeľa. Už v druhej polovici októbra by sa malo uskutočniť aj ďalšie podujatie venované 160. výročiu príchodu Slovákov do Dobanoviec, samozrejme, ak to pandemická situácia dovolí.

Text: Anna Simonović, foto Žeľko Čapeľa
Podujatie Na jarmoku, na ktorom Slováci z Maďarska, Rumunska, Srbska a zo Slovenska predstavili tradičné remeslá, dolnozemské špeciality, hudbu, spevy a tance sa uskutočnilo v Báčskom Petrovci.
premiéra
Básnik, prozaik, prekladateľ, eseista, literárny historik a kritik Víťazoslav Hronec sa do dejín slov. literatúry zapísal aj ako bibliograf o čom svedčí aj jeho najnovšie vydanie.
Udelovanie ceny
Tohtoročné 53. Literárne snemovanie s ústrednou témou Literatúra pre deti prebiehalo v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Moja Kanada
Otvorená je výstava exkluzívnych fotografií kanadského umelca Ondreja Miháľa.
Príhovor Viery Benkovej
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vo svojích miestnostiach v Novom Sade usporiadal večierok venovaný sedemdesiatinám poprednej slovenskej vojvodinskej spisovateľky Viery Benkovej.
Na Baby exite sa bežného roku zúčastnil aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý prezentoval a podporoval slovenské kultúrne manifestácie a časopisy venované deťom.
Seminar v BA
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Slovenské národné múzeum usporiadali odborný seminár venovaný ochrane kultúrneho dedičstva zahraničných Slovákov. Aktuálna téma zaujala aj vojvod. Slovákov.
otvorenie
S cieľom zachovávať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny založili Ústav pre kultúru.