Jej účastníci si dali za cieľ preskúmať, spracovať a zdokumentovať dielo Kvetoslavy Benkovej, ktoré vykonala najmä na poli etnomuzikológie, hudobnej produkcie a hudobnej prezentácie a ktoré stavalo na špecifikách a osobitostiach slovenskej ľudovej piesne v Báčke, osobitne v Petrovci. Pri tejto príležitosti bola na úvod slávnostne otvorená výstava venovaná 25. ročníkom festivalu interpretov vážnej hudby Jarné nôty, ktorú pripravila Katarína Melegová Melichová. Autorka výstavu pripravila aj na počesť Kvetoslavy Benkovej, ktorá bola medzi zakladateľmi tohto hudobného podujatia. Svojráznou reminiscenciou na jeho začiatky bola aj skvelá interpretácia skladby Vasilija Mokranjca pod názvom Intime v podaní pianistu Mareka Stupavského, ktorý s týmto podujatím doslova vyrastal.
Pre pretrvávajúce opatrenia sa konferencie opäť zúčastnili jej aktívny participanti avšak novinkou bola možnosť sledovať a zapájať sa do podujatia v online priestore. Riaditeľ ÚKVS Vladimír Francisty v tomto zmysle privítal účastníkov podujatia, tak tých v ÚKVS ako aj tých zapojených prostredníctvom online platformy a tým, ktorí sa s príspevkom zúčastnili 16. ročníka konferencie odovzdal autorské výtlačky najnovšieho vydania zborníka prác. Úvodom zároveň profesorka hudby Anna Medveďová, predsedníčka Asociácie pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine, predstavila novovzniknutú asociáciu a zahlásila koncert venovaný Kvetoslave Benkovej, ktorý bol súčasťou konferenčného dňa.
Úvodom konferencie zneli spomienky na spoluprácu s Kvetoslavou Benkovou. Mária Katarína Hrkľová, ktorá mala svojho času v Dome zahraničných Slovákov na starosti prezentačné programy krajanov, hovorila okrem iného aj o jej vytrvalosti a húževnatosti, Miroslav Dudík, dlhoročný vedúci Orchestra ľudových nástrojov v Slovenskom rozhlase si zaspomínal okrem iného aj na povestné “pobáčtenie” slovenských piesní v jej podaní, Jovan Adamov, skladateľ a prvý vedúci hudobnej produkcie v Novosadskom rozhlase prezradil, že dúfal, že Kvetoslava Benková preberie predsednícke miesto v Združení skladateľov Vojvodiny a Viera Benková, spisovateľka, ktorá svoj príspevok postúpila konferencii a prečítala ho Katarína Melegová Melichová, sa zamerala na jej vzťah k rodisku, k Báčskemu Petrovcu.
Vďaka týmto výpovediam, ktoré budú súčasťou zborníka, sme sa dozvedeli mnohé súvislosti zo života a práce Kvetoslavy Benkovej. Hovorilo sa o hudobníckej rodine ako takej, o záľube v speve, ktorá pramenila niekde v srdci starej mamy, vyústila v rozhlasovom speve otca Pavla Čániho, významne bola doplnená manželovým talentom a jeho hrou na harmonike a svoje pokračovanie premietla do hry a spevu jej dcér Slovenky a Margaréty Benkových. Práve dirigentka Mgr. art. Slovenka Benková ArtD následne zhrnula činnosť svojej matky a odovzdala prítomným pozdravy od huslistky Mrg. art. Margaréty Benkovej zo Švajčiarska, ktorá na zveľadenie večerného koncertu poslala vzácny hudobný príspevok.
K spomienkovej mozaike pridala aj fakt, že jej matka nebola nadšená, keď ju verejnosť brala iba ako speváčku, pretože jej hudobný záber bol omnoho širší. Môžeme povedať, že práve tento fakt potvrdili mnohé z príspevkov konferencie, ktoré v sobotu odzneli.
Kontrabasista a zamestnanec Rádia Vojvodiny Ervin Malina sa zameral na analýzu hudobných úprav Kvetoslavy Benkovej v Rádio-televízii Vojvodiny a pre účely konferencie spracoval zoznam vyše 200 úprav, pod ktoré sa podpísala, ako aj niektoré konkrétne ukážky.
Príspevok s názvom Etnomuzikologický výskum tradičných piesní vojvodinských Slovákov Kvetoslavy Čániovej (Benkovej) v polovici 70. rokoch 20. storočia pripravila vedecká pracovníčka Slovenskej akadémie vied Mgr. art. Kristína Lomenová PhD. Autorka sa zamerala na výsledky terénnych a etnomuzikologických výskumov tradičných piesní v rokoch 1974 – 1975, teda v čase keď školiteľkou Kvetoslavy Benkovej v rámci vysokoškolského štúdia bola uznávaná osobnosť zo sveta etnomuzikológie PhDr. Alica Elscheková CSc.
Etnomuzikologička Anna Zorňanová Kulíková sa zamerala na zbierky piesní Od Petrovca do Málinca a v príspevku pod názvom Etnomuzikologická analýza zbierok piesní Od Petrovca do Málinca vykonala etnomuzikologickú analýzu týchto tematických zbierok, ktorých základom bola komparácia dvoch navzájom príbuzných slovenských osád na Slovensku a v Srbsku.
Muzikologička Mariena Stankovićová Kriváková prispela do práce konferencie mapovaním tvorby pre deti Kvetoslavy Benkovej. Zamerala sa osobitne na jej dva muzikály pre deti Zajko chvastúň (1997) a Vrabčiaci (1999) a video ukážkami sprítomnila časy úspešných koncertov pre deti, ktoré sa kedysi konali v Petrovci.
Tvorbu Kvetoslavy Benkovej v rámci Súťaže o novú slovenskú tvorbu, dnes Festival populárnej hudby Zlatý kľúč spracoval Ján Šimoni, ktorý hovoril o jej tvorivom ale aj organizačnom príspevku pokiaľ ide o túto súťaž.
Svojim spôsobom sa do práce konferencie zapojil aj Slovenský rozhlas, v ktorom Kvetoslava Benková nahrala veľký počet nahrávok s Orchestrom ľudových nástrojov OĽUN. Hudobný pozdrav zo Slovenska tak poslal redaktor PhDr. Martin Jurčo, ktorý okrem hudobných ukážok za účelom tohto interview vyspovedal svojho času vedúceho OĽUN-u Miroslava Dudíka. Nasledoval príspevok Mgr. art. Miliny Sklabinskej PhD., ktorá sa zamerala osobitne na dokumentáciu vystúpení Kvetoslavy Benkovej v rámci Dní zahraničných Slovákov a to v organizácii Ústavu zahraničných Slovákov, neskôr Domu zahraničných Slovákov a následne Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Zároveň tvorbu Kvetoslavy Benkovej predstavila cez prizmu muzikologických konferencií a fakt, že sme vďaka našim konferenciám Kvetoslavu Benkovú spoznali z aspektu etnomuzikologického, hudobno organizačného, produkčného a vizionárskeho a rovnako aj toho dokumentačného v zmysle mapovania bohatej činnosti Novosadského rozhlasu.
Rokovanie končilo príspevkom Kataríny Melegovej Melichovej pod názvom Emblémová osobnosť našej kultúry. Autorku textu spájala s Kvetoslavou Benkovou dlhá priateľská a odborná spolupráca v rámci Matice slovenskej, Rádia Petrovec, vydávali CD platne a kazety, spoločne pripravovali programy Slovenských národných slávností, spoločne pôsobili v KUS-e Petrovská družina. Vďaka tomuto príspevku sme získali obsiahly a vyčerpávajúci prehľad tak o výsledkoch práce ako aj o oceneniach, ktoré boli Kvetoslave Benkovej za jej činnosť udelené.
V rámci konferencie bola prezentovaná publikácia Festival slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč 1970 – 1998 autora Jána Šimoniho. Okrem autora k publikácii hovorila predsedníčka KUS Jána Kollára Malvína Zolňanová a recenzentky publikácie Slovenka Benková Martinková a Katarína Melegová Melichová. Publikácia odkazuje na hviezdne chvíle tohto podujatia v minulosti, avšak bolo možné počuť aj názor, že tento Zlatý kľúč v súčasnosti “zhrdzavel”. Ako bolo viackrát spomenuté, úspechy prichádzali, keď sa k organizácii pristupovalo kolektívne a odborne. Pokiaľ sa k takémuto prístupu nevrátime snáď sa zlepšeniu ani nemôžeme tešiť.
Nasledoval príležitostný koncert venovaný Kvetoslave Benkovej pri príležitosti nedožitých 70. narodenín v realizácii Asociácie pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine. Skladby v ňom interpretovali Sabina Amidžićová a Slovenka Benková Martinková. Koncert pre širšiu verejnosť sa uskutoční v utorok 14. decembra 2021 v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci so začiatkom o 18.00 hodine.
Účastníci konferencie záverom skonštatovali, že vďaka konferencii sme sa dostali k mnohým poznatkom, ktoré boli menej známe, alebo boli úplne neznáme a že sme mali možnosť posvietiť si na dielo Kvetoslavy Benkovej z aspektu, ktorý je pre našu hudobnú kultúru, etnomuzikológiu a hudobnú prax mimoriadne vzácny.