XVII. Národnostný deň vo Veľkej Tarči

Program sa začal popoludní slovenskou bohoslužbou v miestnom evanjelickom kostole, kde Božie slovo zvestovala farárka Slovenského evanjelického cirkevného zboru a. v. v Budapešti Hilda Gulácsiová Fabuľová.

Dejiskom následného kultúrneho programu bol Kultúrny dom Mihálya Táncsicsa, kde riaditeľka obecného múzea Andrea Győriová Kovácsová otvorila výstavu Kuchynské textílie vo Veľkej Tarči. Ako povedala, dekoračné umenie veľkotarčianskych žien zbierajú a systematizujú približne päťdesiat rokov. Ich práce sú vystavené aj v obecnom múzeu. - Najviac výšiviek vidíme na odevoch predovšetkým na sviatočnom kroji, ale naše ženy s radosťou zdobili aj vlastné príbytky.

Pred piatimi-šiestimi desaťročiami bolo tkanie zvykom v každej rodine. V tkaní sa najlepšie vyznala staršia generácia, ktorá mala k nemu aj potrebné nástroje. Veľkotarčianky boli natoľko chýrne tkáčky, že časopis Élet és irodalom (Život a literatúra) v roku 1973 uverejnil o nich jeden dlhší článok, ktorý je súčasťou výstavy. Tkanie existovalo v dedine dovtedy, kým tu pestovali konope, približne do roku 1930. Táto práca bola spojená aj so zábavou. Mládež organizovala priadky v dvoch častiach dediny - boli horné a dolné priadky. Mladí si spoločne prenajali dom, za ktorý platili úrodou. Dievčatá tu priadli a vyšívali, mládenci sa zabávali a dvorili. Priadky organizovali v zime, toto obdobie trvalo až do „fašiangového utorka“. Tkanie a bielenie nasledovalo až potom, na jar. Do Veľkej noci museli byť ženy hotové s domácimi textíliami, - povedala pani riaditeľka a odovzdala slovo predsedníčke slovenskej samosprávy Márii Galántaiovej.

Po otvorení výstavy sa prítomní presunuli do divadelnej sály kultúrneho domu, kde ich po slávnostnom príhovore M. Galántaiovej požehnal miestny evanjelický farár György Baranka. Slovo od neho prevzal zástupca predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Ondrej Csaba Aszódi, ktorý odovzdal pozdrav predsedu CSS Jána Fuzika. Ako povedal, mnohí si myslia, že národnostný život znamená len ľudový tanec, spev a kroj. Mohli sme sa presvedčiť o tom, že vo Veľkej Tarči to znamená nielen zachovávanie tradícií, ale aj každodenný život.

V kultúrnom programe vystúpili Folklórny spolok Lipa z Budapešti, tanečná skupina Malá Fialka z Čomádu, tanečno-spevácka skupina Rosička z Maglódu, miestny ženský spevácky zbor Venčok, žiaci veľkotarčianskej základnej umeleckej školy a miestna národnostná tanečná skupina. Po kultúrnom programe nasledovala ochutnávka tradičných slovenských domácich zákuskov, losovanie tomboly a veselica.