Zachrániť a sprístupňovať kultúrne dedičstvo

O digitalizácii dokumentov uložených v Slovenskej národnej knižnici (SNK) som sa prvýkrát dopočula pred štyrmi rokmi. Plány vzbudili moju pozornosť, pretože sa týkajú aj konzervovania a digitálneho sprístupnenia všetkých ročníkov Ľudových novín a ďalších slovenských dokumentov z Maďarska.

Počas svojej nedávnej návštevy v Martine som sa preto zaujímala aj o tento projekt. Pracovníci SNK mi ochotne vyšli v ústrety a za pomoci pracovníka Digitalizačného centra Pavla Máťuša som mohla nahliadnuť do tajomstiev digitalizácie kníh, novín, časopisov a ďalších dokumentov.

Digitalizačné centrum SNK bolo zriadené minulý rok a je nasledovníkom Oddelenia ochranného mikrofilmovania a digitalizáce. Toto pracovisko vzniklo pred 15 rokmi na základe získania grantu Mellonovej nadácie (USA). Ako na to poukázal môj sprievodca, problém už aj pred pätnástimi rokmi spôsoboval zhoršujúci sa fyzický stav knižničných a archívnych zbierok. V tom období, keď sa vytvorilo pracovisko, jeho úlohou bolo prostredníctvom mikrofilmu zachrániť a ochrániť kultúrne dedičstvo Slovenska. Mikrofilm je vhodný na dlhodobé uchovávanie materiálu, pretože pokiaľ sa materiál dostane na filmový pás a uloží sa v konštatných podmienkach, tak vôbec nie je problém zachovať dokument 500 rokov v tej podobe, ako ste ho zmikrofilmovali. Horšie to bolo so sprístupňovaním, pretože mikrofilm nebol užívateľsky až tak veľmi priaznivý. Používateľ totiž musel prísť do knižnice a dokument si mohol v analógovej podobe vypožičať a preštudovať na jednom z čítacích zariadení.

V SNK sú niektoré dokumenty zachované aj na mikrofilme, pretože toho času bola inštitúcia aj gestorom národného programu ochranného mikrofilmovania. V rámci neho sa v jednotlivých knižniciach vytipovali dokumenty, ktoré boli najviac poškodené, vybrali sa tituly, ktoré majú celonárodnú hodnotu a ďalšie periodiká, ktoré sú z regionálneho alebo odborného hľadiska najviac dôležité. Keďže dokumenty z 19. storočia a skorších období nepodliehajú skaze, tento proces sa týkal materiálov vydaných od roku 1910 až po súčasnosť. Ako som sa dozvedela, pokiaľ sa staré tlače umiestnia v konštantnom prostredí, kde je stála vlhkosť a teplota, nič sa s nimi nestane. Preto proces mikrofilmovania a digitalizáce bol a je v prípade starých tlačí dôležitý z hľadiska sprístupnenia. Počas uplynulých rokov nastal technický pokrok a v celosvetovom meradle sa usúdilo, že tento proces je síce dobrý, ale pomalý, preto sa prešlo na digitalizáciu. Tento prechod od mikrofilmu k digitalizácii ilustrovalo ďalšie pracovisko, kde sa používa tzv. hybridná technológia, t. j. zariadenie pozostávajúce z mikrofilmovej kamery a zo skeneru.

Po jeho prehliadke sme prešli do miestnosti, v ktorej sú umiestnené prvé dva vysokorýchlostné robotické skenery, ktoré získala SNK v rámci nórskeho grantu. (Na základe dohody medzi EÚ a krajinami EFTA Nórske kráľovstvo poskytlo v období od 1. mája 2004 do 30. apríla 2009 Slovenskej republike a ďalším štátom ročne finančnú pomoc v celkovej sume 13,36 miliónov EUR – pozn. red.) Vysokorýchlostné skenery sa využívajú najmä na digitalizáciu kníh a časopisov. Pri optimálnych podmienkach, čo znamená kvalitnú väzbu dokumentu a to, že papier nie je krehký, je rýchlosť skenovania čiernobieleho dokumentu asi 1000 strán za hodinu.

V ďalšej miestnosti prebieha spracúvanie už zdigitalizovaného materiálu. V súčasnosti existujú dve pracovné stanice pre tú fázu digitalizácie, ktorá nastane po vyhotovení základných surových skenov na digitalizačných robotoch. Naskenovaný materiál sa ukladá do digitálneho archívu, z ktorého sa vyťahujú a vytvárajú sa na nich úpravy obrazových dát na jednotlivých typoch dokumentov, pôvodný formát sa mení na formát, ktorý je užívateľom prístupnejší, t. j. na jpg alebo pdf. Za pomoci špecializovaného softvéru sa musí surová fotografia spracovať: orezať, vyrovnať, vyvážiť po farebnej a kontrastnej stránke, odstrániť presvitanie textu z ďalších strán, rozdeliť na jednotlivé stránky a prebieha priradenie a tvorba bibliografických informácií. Toto pracovisko má aj ďalšiu funkciu, a to testovanie rozličných typov archívnych materiálov. Cieľom testovania pracovných postupov, techniky a technológie je racionalizácia masovej digitalizácie, ktorá sa začne v priehebu roku 2012.

SNK bude centrálnym digitalizačným pracoviskom pre sieť knižníc na Slovensku. V období medzi rokom 2012 a 2015 sa budú digitalizovať archívne dokumenty nachádzajúce sa v SNK a v Slovenskom národnom archíve. Počas tohto veľkého projektu sa má zistiť aj „zdravotný stav“ archívnych dokumentov, ktoré v záujme ochrany pre ďalšie generácie prejdú procesom odkysľovania a uložia sa v optimálnych podmienkach. V záujme toho plánujú posilniť digitalizačné pracovisko tak z technického, ako aj z personálneho hľadiska. V rámci projektu sa majú zakúpiť ďalšie roboty, do knižnice majú prijať 75 ľudí a zdigitalizovať 200 miliónov strán knižničných materiálov. Námestníčka generálneho riaditeľa pre knižničné procesy Jarmila Majerová nám prezradila, že projekt nekončí v roku 2015, predpokladá sa jeho trvalá udržateľnosť. Napr. to, čo chýba SNK po skončení prvej etapy, budú získavať z iných inštitúcií, aby bol digitálny fond kompletný.

Poslednou fázou tejto práce bude sprístupnenie materiálov uložených v knižnici pre užívateľov. Všetky digitalizované dokumenty sa po ukončení kompletného digitalizačného procesu majú uložiť a zverejniť prostredníctvom systému digitálnej knižnice a jeho portálu. Zároveň budú jednotlivé digitalizované objekty prepojené na systém Slovenskej národnej knižnice, čím sa zabezpečí možnosť vypožičiavania a medziknižničná výpožičná služba a plánuje sa zapojenie slovenských digitalizovaných objektov do projektu Europeana (Europeana je digitálna knižnica, ktorá umožňuje širokej verejnosti prezerať si digitálne zdroje z európskych múzeí, knižníc, archívov a audiovizuálnych zbierok – pozn. red.).