Jubilejný rok 2010 bol dôležitým medzníkom významnej vedeckej inštitúcie Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, ktorý slávil 20 rokov svojej existencie. Tejto príležitosti bolo venované i vedecké podujatie pod názvom „Dejiny Slovákov na Dolnej zemi, lokálna identita“, ktoré sa vďaka finančnej podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí konalo na pôde Slovenského inštitútu v Budapešti.
Rok po uskutočnení konferencie vedecký zborník vyšiel tlačou. Tak ako na samotnom podujatí, keď odzneli referáty bádateľov z Maďarska i zo zahraničia, môžeme znova konštatovať, že zostavovateľke zborníka, organizátorke konferencie Anne Kováčovej sa podarilo pripraviť vedecky zaujímavý publikačný výstup, ktorý plne korešponduje s podtitulom konferencie akcentujúcim Interetnické a interkultúrne vzťahy národností vo vidieckom a mestskom prostredí v Uhorsku a Maďarsku v 19. a 20. storočí.
Obsah jednotlivých štúdií svedčí o skutočnosti, že doterajšie početné publikované výskumy a výsledky štúdia kultúrnych dejín Slovákov, ako aj problematiky etnickej, kolektívnej identity nemožno zďaleka považovať za uzavreté a ukončené. Potvrdili to takmer všetky odovzdané príspevky recenzovaného zborníka, a to nielen po obsahovej stránke, ale aj spôsobom spracovania konkrétneho problému. Vedeckú hodnotu celého korpusu príspevkov zvyšuje aj interdisciplinárnosť prístupu k zvolenému okruhu problémov, ako aj pohľad na dejiny Slovákov na Dolnej zemi zo zorného uhla bádateľov pôsobiacich v Maďarsku, Slovensku, Srbsku a Rumunsku.
Tak ako odzneli referáty na konferencii problémovo blízke trom tematickým okruhom: etnická identita a historická pamäť, Budapešť ako jedno z centier Slovákov, sebareflexia a identita na Dolnej zemi, tak sú zoradené aj v rukopise zborníka. Teoretický rámec „zastrešujúci“ jednotlivé materiálovo bohaté príspevky dopĺňajú štúdie, ktorých autormi sú etnologička G. Kiliánová a historik Š. Šutaj. Týmto príspevkom sú prístupom spracovania, ako aj geografickým záberom na širšie teritórium Dolnej zeme, blízke aj príspevky J. Botíka a M. Kmeťa.
Určitým „nóvom“, prínosným a najmä rozširujúcim obraz o komunitách Slovákov žijúcich nielen v rurálnom, ale aj urbánnom prostredí (Budapešť, v minulosti s výrazným podielom príslušníkov slovenskej menšiny), sú príspevky R. Kiss-Szemána, Ľ. Kačírka, I. Halásza a zostavovateľky zborníka A. Kováčovej. Ba niektoré reálie a ich analýza (napr. analýza Kollárových spevov Slávy dcéry) budú azda pre niektorých čitateľov nie celkom známe. Detailný obraz o záujmových združeniach a inštitúciách prináša nové poznatky o fungovaní a živote národnostných a socio-profesijných spoločenstiev Slovákov v mnohonárodnostnom veľkomeste. Túto reflexiu vhodne dopĺňa obraz tohto prostredia, analýza literárnych diel J. Palárika a D. Bacháta.
Konštatovanie o poslednej časti príspevkov zborníka (M. Harpáň, D. M. Anoca, K. Maruzsová Šebová) si zaslúži stručné hodnotenie - „je pútavo a štylisticky príťažlivo“ koncipovaná a pre čitateľa zrozumiteľná. Odborná analýza esejí, krásnej literatúry a prác literárno- vedných autorov prináša exaktný obraz o vnímaní a prejavoch etnickej identity na Dolnej zemi. Stalo sa tak aj vďaka mnohým ukážkam a citáciám z analyzovaných diel, ktoré ani nepotrebujú „pretlmočenie“ do vedeckého jazyka. Ústne podanie aktérov (t. j. citovaných v jednotlivých štúdiach) je veľavravné a zodpovedajúce realite existencie slovenskej menšiny v majoritnom prostredí Dolnej zeme.
Recenzovaný zborník sprevádzam spokojne na jeho ceste k čitateľovi, a to nielen z užšej odbornej komunity, ale aj z radov záujemcov o život a dejiny Slovákov žijúcich mimo ich „materského“ územia. Ostáva len zaželať Výskumnému ústavu Slovákov v Maďarsku, aby takéto podujatia a ich publikovanie boli i naďalej pravidelné.