Foto: Andrej Meleg |
Po dvanástich úspešne zrealizovaných prezentáciach knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry po slovenských prostrediach vo Vojvodine, vydavateľský tím zastrešený Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov s podobným cieľom odcestoval i do hlavného mesta Slovenska.
Tu sa v krásnom interiéri Moyzesovej siene, za prítomnosti početných hostí a prostredníctvom slávnostného programu udialo svojrázne putovanie slovenským zahraničím s dôrazom na kultúrne osobitostí a špecifiká Slovákov žijúcich v Srbsku.
Trefne ho uviedla pieseň Od Dunaja hlbokého až po Kriváň vysoký, ktorú ako darček podujatiu venoval Ivan Ožvát, sólista Slovenského národného divadla.
Foto: Andrej Meleg |
O význame publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry tak pre Srbsko ako i pre Slovensko, sa zmienila veľvyslankyňa Srbskej republiky na Slovensku Radmila Hrustanovićová.
Povedala, že je kniha dôkazom o histórii jedného národa, o jeho integrácii do Srbska, a rovnako tak o uchovávaní svojej identity. Janko Šafárik, Zuzka Medveďová, Igor Branislav Štefánik, Janko Bulík, Ján Čaplovič, Martin Jonáš... sú len niektorými z tých, ktorí svojím životom a prácou napísali, respektíve píšu príbehy o dejinách, geografii, architektúre, jazyku, písme, literatúre a tradícii Slovákov v Srbsku, povedala Radmila Hrustanovićová.
Foto: Nataša Simonovićová |
Toto podujatie v Bratislave bolo zároveň aj prvým verejným zahraničným predstavením publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Okrem ÚKVS a Veľvyslanectva Srbskej republiky na Slovensku, v jeho organizácii sa podieľal i Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý je významnou podporou kultúrnych snáh zahraničných Slovákov a vďaka ktorému sú realizované mnohé kultúrne aktivity zaznamenané práve aj v prezentovanej publikácii. Z tej príležitosti podujatie poctil a niekoľko slov knihe a vôbec kultúre vojvodinských Slovákov venoval predseda ÚSŽZ Milan Vetrák.
Foto: Andrej Meleg |
Publikácia je jedným z najvýznamnejších vydavateľských počinov zahraničných Slovákov a ako taká nemá obmenu v slovenskom zahraničí..., povedal Milan Vetrák. Tiež sa zmienil, že nie je div že takéto knižné dielo vyšlo práve v Srbsku, kde žije, tvorí a svoje kultúrne tradície a špecifiká si zachováva najaktívnejšia slovenská komunita v zahraničí. Insitné umenie Kovačičanov, kysáčska sárma a Aradáčske meškárky sú iba niektoré zo špecifík, podľa ktorých rozpoznávame vojvodinských Slovákov, dodal M. Vetrák.
Foto: Nataša Simonovićová |
Práve tie špecifiká zverejnené v knihe sa snažia byť svojráznym turistickým sprievodcom pre každého záujemcu, ktorý sa rozhodne toto prostredie navštíviť. Predseda ÚSŽZ prítomným zaželal aby im, podobne ako aj jemu, kniha bola podnetom navštíviť krajanov a prostredia v Srbsku, ktoré zatiaľ nemali možnosť vidieť. Tiež prezradil, že ďalším významným krokom v spolupráci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov bude príprava a tlač nového vydania knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry.
Foto: Andrej Meleg |
V mene vydavateľa knihy prítomných pozdravila riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská. Zmienila sa o tom aké úspechy za relatívne krátky čas svojej existencie kniha zažila a tiež sa poďakovala veľkému tímu, ktorý sa podieľal na jej realizácii. Menovite tým ktorí boli prítomní na večierku: recenzentovi Vladimírovi Valentíkovi, odbornému konzultantovi Samuelovi Čelovskému, spoluzostavovateľke Kataríne Mosnákovej, dizajnérovi Đulovi Šantovi, predstaviteľom Katedry manažmentu kultúry a turizmu Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a i.
Bohatstvo, rôznorodosť a navrstvenosť kultúrnych prejavov vojvodinských Slovákov nebolo ľahké predstaviť prostredníctvom štyristostranovej publikácie, podobne ako nebolo ľahké to isté programom predostrieť publiku v Moyzesovej sieni. Ústav si však v oboch prípadoch zvolil jednu z možných ciest.
Tak slovo moderátora Štefana Bučku a video Borisa Havrana o slovenských prostrediach a kultúre v Báčke, Banáte a Srieme, sa snažili prítomných aspoň na chvíľku zaniesť k širokým poliam panónskej roviny, na ktorých si generácie Slovákov našli svoj nový domov.
Foto: Andrej Meleg |
Myšlienky určite posilnili i ľudové piesne V aradáckom šírom poli, Z Kovačici do Padim, Ej, Lízika, Lízika, Petrovská dedina, V tom selenskom kostolíku, Pod Hložanami drevo rúbajú, Na pazovskej veži, Boľovčania čo robíte, A tem šídski mostík a i., ktoré v komornom štylizovanom prednese taktne sledovali obsah premietaného videa. O to sa postarali Janko Brtka (akordeón), Ervin Malina (kontrabas), Đorđe Petriško (husle a gitara), Vladimír Turčan (viola) a sólistky Anita Rybárová a Slovenka Benková.
Títo mladí umelci z Vojvodiny potvrdili že všetko to o čom sa v tento večer hovorilo, kultúra vojvodinských Slovákov, ktorá sa tu obdivovala, má aj svoju nadstavbu, pokračovateľov ktorí sa starajú o jej zachovávanie, zveľaďovanie a rozvoj.