Slovenské ochotnícke súbory z Rumunska, Maďarska, zo Srbska a Slovenska boli spolu na javisku (i mimo neho)

Štvrtý ročník už tradične otvorila riaditeľka slovenského divadla Vertigo Danka Onodiová a privítala vzácnych hostí: predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Jána Fuzika, generálneho konzula Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefana Daňa, predsedu Slovenskej samosprávy v Sarvaši Tibora Mótyána, riaditeľku Slovenskej základnej školy v Sarvaši Zuzanu Medveďovú a ostatných účastníkov a divákov. Vyjadrila potešenie, že napriek ročnej pauze môže na divadelných doskách opäť privítať krajanov a divadelných nadšencov a dodala, že prehliadka je vyvrcholením tvorivej práce krajanských amatérskych divadiel.

Spokojnosť a poďakovanie organizátorom a účinkujúcim vyjadril aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik, ktorého potešilo, že sa v maďarskom mestečku zišli Slováci z Báčskeho Petrovca, zo Starej Pazovej, z Popradu, z Nadlaku, z Brezna a z Budapešti. Pokračoval slovami španielskeho klasika Miguela de Cervantesa: „Niet ničoho, čo by nám pestrejšie ukázalo, akí sme, a akí by sme mali byť ako divadlo.“ V závere pozval prítomných, aby spoločne nahliadli do imaginárneho zrkadla, ktoré divákovi nastavuje práve divadlo.

Tibor Mótyán, predseda miestnej slovenskej samosprávy označil divadelné podujatie za veľmi úspešné, lebo poskytuje divákom nezabudnuteľné zážitky a divadelným súborom možnosť na stretnutie s kolegami hercami. „Človek, ktorý sa rád hrá a verí v hru, rád príde do divadla. Divadlo trvá iba dovtedy, kým človek verí hre,“ dodal Mótyán. Predseda samosprávy v mene Sarvašanov a Slovákov žijúcich v Maďarsku poprial všetkým, aby sa cítili dobre a odniesli si domov pekné zážitky.

Prehliadku otvorilo divadlo Vladimíra Hurbana Vladimírova z Báčskeho Petrovca v Srbsku predstavením Óda na rovinu pod režisérskou taktovkou Petra Sergea Butka. Hra bola oslavnou básňou na vojvodinskú rovinu, ktorá je už na prvý pohľad odlišná svojou živosťou. Predstavenie bolo spracované formou dokumentu, ktorý vznikol pri potulkách s kamerou po Petrovci a jeho okolí. Tvorcovia odkrývali staré príbehy, stretávali miestnych ľudí a zaznamenávali ich vyznania k miestu, k materinskému jazyku a k životu. Z týchto záznamov poskladali oslavnú báseň, ódu, ktorá je určená srdciam. Nielen slovami v petrovskom nárečí, ale aj obrazom, pohybom a hrou tieňov predstavili svoje vyznanie k zemi predkov, ktorá je ich srdcu najmilšia.

Sobotňajšiu časť otvorili deti z dramatického krúžku zo Slovenskej základnej školy v Sarvaši predstavením Slávik (podľa J. Aranya) pod vedením učiteliek Marty Dekrétovej a Márie Mravíkovej o susedskom spore pre slávičí spev, ktorý si obidve strany prisvojujú. Susedia sa navzájom osočujú, lákajú slávika na svoju stranu plota a privolávajú si svedkov, až napokon celá hádka skončí na súde. Spor vyrieši samotný slávik, keď odletí zo sporného plota a rozhádaní susedia pochopia zbytočnosť konfliktu, nenávisti a uvedomia si, že život je o láske a dobrote.

Hosťujúca učiteľka zo Slovenska Dana Lukáčiková v spolupráci s Máriou Mravíkovou autorsky pripravili hru Starý artista. Režijne na hre participovala Marta Dekrétová. Predstavenie pripravili na projekt Super trieda, ktorý tento školský rok už po ôsmykrát organizuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v spolupráci s Občianskym združením Super trieda. Cieľom projektu je utužovanie vzťahov v kolektíve triedy tak, že každé dieťa z triedy účinkuje v rámci predstavenia, ktoré si vymyslia a s pomocou učiteľov naštudujú. Až raz budem starý - to bola jedna z tém súťaže Super triedy. Mladí sarvašskí divadelníci zo 6. B triedy sa úlohy zhostili vynikajúco, čomu nasvedčoval aj dlhý potlesk po predstavení. Hra zapôsobila na city divákov, keď ukázala, že žiadny starý človek, ani nikto z nás, keď bude starý, nemusí byť nudným pre mladých. Zo starého čaptavého zametača v parku sa vykľul človek, ktorý mal v minulosti atraktívne povolanie artistu v cirkuse, ale nešťastnou náhodou sa mu zmenil celý život a nemohol ďalej zabávať publikum. Deti okrem dialógov a tanca predviedli žonglérske umenie s paličkami, spev, tanečnú choreografiu s kruhmi, gymnastickú zostavu náročných artistických cvikov a to všetko za sprievodu hudobnej kapely, ktorú vytvorili z vlastných radov.

Divadelný víkend pokračoval poviedkou od ruského klasika Antona Pavloviča Čechova Krčma na hlavnej hradskej. Uviedlo ju Slovenské divadlo Vladimíra Hurbana Vladimírova zo Starej Pazovej v Srbskej Vojvodine. Hra bola výnimočná nielen tým, že publikum bolo bezprostredne vtiahnuté do deja a sedelo na javisku okolo účinkujúcich, či do detailov vypracovanými kulisami, ale aj skvelým výkonom hercov, ktorí sa pod vedením režiséra Miroslava Benka nebáli zhostiť diela od jedného z najväčších svetových dramatikov. Príbeh sa odohrával v gubernii v južnom Rusku a ukázal, čo dokáže urobiť z človeka nešťastná láska. V malej krčme so zhrbeným a krívajúcim krčmárom bažiacim po každej kopejke, sa stretli ľudia z rôznych vrstiev spoločnosti, ktorí sa do nej ukryli pred búrkou. Počas čakania odhaľovali svoje životné osudy. V príbehu bol vykreslený osud bývalého boháča, ktorého nešťastná láska k žene a závislosť od alkoholu dostala na dno spoločnosti. Herecké výkony Slovákov z Vojvodiny ukázali výrazný kontrast ľudských osudov, tých, ktorí žijú takpovediac posvätne a tých, ktorí žijú v hriechu.

Divadlo COMMEDIA Poprad, ktoré v minulom ročníku prehliadky všetkých pobavilo, sa tentoraz predstavilo smutnou poviedkou Neprebudený od Martina Kukučína, ktorú spracoval a režíroval Vladimír Benko. Aj napriek tragickému osudu hlavného hrdinu Ondráša Machuľu dokázali Popradčania vyčariť úsmev u divákov. Zaľúbený husiar, ktorý sa pre svoju duševnú a fyzickú nezrelosť nevie ubrániť nástrahám sveta si vysníva, že si zoberie za ženu bohatú a najkrajšiu dievčinu z dediny. Sny a skutočnosť mu splývajú v jedno a všetko speje k smutnému koncu. Herecký koncert v podaní hercov M. Nováka, V. Benku, D. Kubáňa rozcítil nejedného diváka k slzám a zanechal v ňom hlboký umelecký zážitok.

Ochotnícka divadelná skupina X pôsobiaca v Nadlaku pri Aradskej oblasti uviedla vo večerných hodinách mierne ladenú erotickú komédiu Francúzska posteľ pod réžiou Jána Keleša. Moderná komédia v piatich príbehoch odohrávajúca sa v jednej z najkrajších hotelových izieb v Paríži, v ktorej sa stretávajú rôzni ľudia s problémami točiacimi sa okolo lásky, manželstva a erotiky. Humorné dialógy a scénky v podaní herečiek a hercov M. Chrapanovej, Š. Jarošovej, R. A. Jaroša a J. Keleša rozosmiali obecenstvo a zožali divácky aplauz a dali bodku za sobotňajším divadelným dňom.

V nedeľu pokračovala divadelná prehliadka hrou, ktorú naštudovalo Štúdio mladých pri DSJCH a Divadelnom súbore Jána Chalupku mesta Brezno. Autorské predstavenie Michala Réckeho Večne živé Kocúrkovo (alebo ako sme si Jána Chalupku uctili) je tragikomické dielo inšpirované životom Jána Chalupku v meste Brezno. Vykresľuje životný príbeh otca slovenského divadelníctva v revolučnom období národnobuditeľského hnutia.

Hlavný organizátor podujatia divadlo Vertigo pri Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku hrou Zabudla som ukončil úspešný 4. ročník divadelnej prehliadky. Príbeh troch žien, ktorých život je spojený neviditeľným, ale silným putom lásky ukázal divákom, že sa oplatí pomáhať ľuďom aj napriek ťažkému a neľahkému životu.

Tento ročník divadelnej prehliadky podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Správny fond Ministerstva ľudských zdrojov. Veľká vďaka patrí aj mestu Sarvaš za poskytnutie priestorov kultúrneho domu.