Hraná a dokumentárna tvorba

Začiatky slovenskej vojvodinskej kinematografie

Doteraz sa vo výskume filmovej činnosti Slovákov v Juhoslávii málo vykonalo. Mapovaním produkcie v tejto oblasti sme však dospeli k pomerne zaujímavému materiálu. Čiastočne sa týmito otázkami zaoberal Slovenský filmový ústav z Bratislavy, ktorý roku 1975 pokladal túto činnost' nielen za povšimnutiahodnú, ale i za dôležitý prínos k celkovej kinematografii.

Medzi dôležité formy práce Matice slovenskej (predvojnovej) patrila aj filmová produkcia, o ktorej sa dozvedáme z informačnej správy profesora Jána Čajaka (Národný kalendár na rok 1941, s. 93) pod názvom Filmy z nášho života.

Údaje o filmovom podnikaní u nás nachádzame v časopise Matice slovenskej v Juhoslávii Náš život - v štyroch číslach ročníka 1939 v rubrike Matičné správy. Tam sú údaje o filmovej sekcii a hodnotenie jej činnosti v správach tajomníka MS v Juhoslávii. Tu je aj referát vedúceho filmovej sekcie Ľu-dovýchovného odboru Matice slovenskej v Juhoslávii Emila Klobušického.

Roku 1938/39 pri Ľudovýchovnom odbore vznikla filmová sekcia, ktorá dostala potrebné prístroje (snímací i premietací filmový prístroj), aby mohla nehatene pracovat' hned' na začiatku nasledujúceho funkčného obdobia. Na jej činnost' bolo určených vtedajších 3000 dinárov. Zaujímavé sú aj informácie o príprave filmu.

Tajomník M. Topol'ský referoval totiž, že sa filmová spoločnost' Jugoton z Belehradu zaujíma o život Slovákov a chcela by urobit' film o našom živote. Prosí Maticu, aby jej vypracovala synopsu, obsahový návrh pre takýto film. Matica s radost'ou prijala túto ponuku a poverila komisiu vypracovat' náčrt obsahovej stránky filmu a predostriet' ho užšiemu výboru.

Filmári z Belehradu zachytili všetky podstatné momenty zo Slovenských národných slávností, akými boli vyzdobenie Petrovca, slávobrána, prijatie významných hostí, ich kroje, gymnaziálna mládež, sokoli, pochod k budove gymnázia, slávnostné zasadanie Matice slovenskej, prejavy hostí, slávnostný obed, prípitky, popoludňajšie slávnosti vo Vrbare, sokolské cvičenie, futbal, veselica a podobne. Vyhotovený spravodajský film sa premietal v mnohých kinách v Juhoslávii, samozrejme, aj v petrovskom pred hlavným programom.

Oživenie, zintenzívnenie a rozšírenie ľudovýchovnej činnosti Matice slovenskej v Juhoslávii nastalo tam, kde sa použil účinný prostriedok osvetovej propagandy: film a diapozitívy. Skúsenost' presvedčovala entuziastov o tom, že majú na tomto poli pokračovat' a že premietanie filmov a diapozitívov majú uviest' všade. Pokúšali sa spestrit' prednášky, a tým prilákat' viac osôb. Na to im slúžil filmový premietací a snímací prístroj, ktorý bol v tom čase novou zaujímavost'ou. Filmová sekcia Matice sa zapojila vel'mi činne a plodne do práce a dosiahla pozoruhodné výsledky. Premietaním filmov a diapozitívov z nášho života a prostredia vedenie sa pokúsilo prilákat' k Matici aj deti a mládež.

Najaktívnejšie sa pracovalo v miestnych odboroch v Petrovci a v Kulpíne, kde sa premietali početné filmy vypožičané najmä z vel'vyslanectva Česko-slovenskej republiky v Belehrade, z Hygienického ústavu v Záhrebe, ako aj z Filmového a Hygienického ústavu v Novom Sade. Na každej z týchto filmo-vých prednášok bolo pritomných asi 250 osôb. Premietanie filmov zorganizovali aj v Kysáči a v Hložanoch. O tomto všetkom sa podrobnejšie dozvedáme z referátu vedúceho filmovej sekcie Ľudovýchovného odboru Matice slovenskej v Juhosávii E. Klobušického (Náš život, 7, 1939, s. 124).

Náčelník Ľudovýchovného odboru dr. A. Sirácky uviedol, ze mieni pracovat' mnoho, najmä s filmovou sekciou, ktorá má svoje snímacie a premietacie prístroje. Vedúci filmovej sekcie podal referát o filmoch, ktoré stáli k dispozícii MOMS-om na ich požiadanie. Predseda navrhol nahrat' film o živote a znamenitostiach Starej Pazovy. O zostavenié námetu bol požiadaný náš dramatik Vladimír Hurban Vladimírov.

V príspevku Film ako ľudovýchovný prostriedok E. Klobušický píše v Našom živote (1940, s. 120), ako vzbudit' ešte väčší záujem o prednášky použitím moderného technického pútavého prostriedku - filmu. Upozorňuje kinomajitel'ov na požičovne osvetového filmu z Belehradu, z Nového Sadu a zo Záhrebu, ktoré úplne zdarma vypožičiavali filmy. Autor informoval v tomto článku aj o filmoch, ktoré nakrútil. Z celkovej produkcie vyzdvihujeme tieto filmy:

1. Petrovec - Obec, Výbor Matice, matičné ustanovizne a Slovenské narodné slávnosti (spolu 3 filmy),

2. Pivnica - Misijná slávnosť, Odhalenie pomníka padlých vo svetovej vojne (spolu 2 filmy),

3. Kysáč - Sokolská slávnost' (1 film),

4. Selenča - Svadobné obyčaje (spolu 2,5 filmu),

5. Kulpín - Žatva v Kulpíne (1 film),

6. Petrovec - Chmeľová oberačka v Petrovci (1 film),

7. Nový Sad - Odhalnie pomníka Svetozara Miletića v Novom Sade (1 film),

8. Nový Sad - Povodeň v Novom Sade (I film).

Tieto filmy boli premietané v naších slovenských osadách. Okrem toho boli nakrutené aj niektoré súkromné filmy a jeden pokusný farebný film v celkovej dĺžke 36 m. Tieto filmy su tiež majetkom Matice. Z filmovej pro­dukcie vynikal farebný film, znázorňujúci naše slovenské I'udové kroje. Týmto spôsobom autor upozorňoval, ako treba zachovat' I'udové kroje pred zabudnutím a poukazal aj na to, ako filmovanie a premietanie môže byt' aj zábavným poučením, najmä na školách a ako môže prácu v škole obl'ahčit'.

Rozvoj filmového amaterizmu po roku 1945

Ked' sa po skončení vojny roku 1945 Emil Klobušický dostal do Pivnice, rozprúdil tu filmovú činnosť a ihned' formoval foto-kinokrúžok (foto-kinoklub). Hned' sa pristúpilo k teoretickým prednáškam o fotoaparáte a optike a potom aj k praktickej časti výroby fotografií. Usporadúvali sa projekcie rôznych filmov, a tak roku 1946 v Pivnici založili prvé pionierske kino v Juhoslávii. O tomto ešte i dnes majú v Belehrade údaje, ktoré mi sprístupnil predseda Medzinárodného združenia umeleckých fotografov a profesor fotografie na Akadémii pre divadlo, film a televíziu Branibor Debeljković. Projekcie sa konali aj dvakrát mesačne v tzv. Klobušickovej škole, budova ktorá sa aj dnes nachádza v strede Pivnice.

Kedže v tom čase boli filmy bez zvuku, učitel' Klobušický ich sprevádzal hudbou na klavíri. V technickom a teoretickom vzdelávaní foto-kinoklubu vel'kú účast' mal aj vtedajší farár Gustáv Babylon, ktorý prednášal o optike a objektívoch. Medzi najaktívnejších členov vtedajšieho klubu patrili Ondrej Durgala a Jozef Mad'ar. V referáte o práci a rozvoji pri príležitosti 35. výročia Foto-kinozväzu Vojvodiny zo 7. novembra 1981 sa vyzdvihuje, že v roku 1950 pôsobilo vo Vojvodine len 7 klubov foto- a kinoamatérov, medzi ktorými vynikala spoločnost' v Pivnici. Ostatné boli v Novom Sade, Subotici, Zreňanine, Apatíne, Pančeve a v Sriemskej Mitrovici. Roku 1950 sa spomínajú hlavne ešte Kulpín, Báčsky Petrovec (fotoklub aktívny do roku 1955 so šiestimi autormi) a Aradáč. Skupina amatérov v Hložanoch a v Starej Pazove bola viazaná k už jestvujúcim klubom. Inciatívny výbor existoval ešte v Kysáči a zakladali ho v Kovačici. V tom období vznikajú kluby aj v iných prostrediach, ale vačšina dlho zostala organizačne a programovo slabá. Výnimkou boli Aradáč, Kulpín, Pivnica a Surčín, teda prevažne slovenské osady. Rok 1951 bol viacnásobne významný pre rozvoj fotografického a filmového amaterizmu vo Vojvodine. Predovšetkým úspešný rozvoj fotografickej a filmovej tvorby vo Vojvodine roku 1950 umožnil, aby sa 8. aprila 1951 v Novom Sade uskutočnilo ustanovujúce zhromaždenie Pokrajinského výboru Zväzu foto- a kinoamatérov Srbska pre Vojvodinu. Z 85 zvolených delegátov z klubov na zhromaždení bolo prítomných 75 delegátov. Na zhromaždení udelili putovnú vlajku foto-kinoklubu zo Somboru a za najlepší klub na dedine bol vyhlásený klub z Pivnice.

Za dlhoročnú a obetavú prácu na výchovno-vzdelávacom a technickom poli E. Klobušickému udelili roku 1956 plaketu. Ked'že E. Klobušický v Pivnici pracoval v rokoch 1945 až 1961, teda najdlhšie v rámci svojho pracovného veku, zostali tu po ňom trvalé stopy. Jeho šestnást'ročná práca v tomto prostredí mala vel'ký vplyv na to, aby táto aktivita dost' kontinuovane prebiehala a mala vždy svojich zanietencov. Zaujimavý je jav, že sa stále niekto zaoberal fotografiou alebo filmom. O kontinuitu sa postaral klub už ako mládežnícky v rokoch 1956-57 a vedúcimi boli Jozef Kmet'ko a Samuel Hodolič. Táto skupina bola technicky solídne vybavená a dosiahla pomerne pekné výkony v práci. Čast' toho a ich prác je ešte pomerne zachovaná v súkromnom vlastníctve.

V tom čase sa na všetkých školách venuje náležitá pozornost' výchovno-vzdelavacím a technickým odbočkám. Škola mala veľký vplyv na rozvoj výchovno-vzdelávacieho filmu. Školy, ktoré mali možnost' zadovážit' si kinoprojektor, mohli vd'aka školským filmom urobit' prednášky omnoho zaují-mavejšími.

V Pivnici bolo dost' silné žiacke družstvo, a tak sa roku 1966 kúpil šestnást'milimetrový kinoprojektor, kinokamera a vybavené bolo kompletné fotolaboratórium. Otváranie novej školskej budovy 15. októbra 1966 nakrúcal odborný učitel' Miloslav Valent. O pravidelné projekcie filmov na hodinách a dvakrát mesačne v kinosieni sa starali učtelia Michal Brňa a Ján Valentík, ktorí viedli aj fotoodbočku. Vo fotoodbočke okrem nich pracovali aj učitelia Milan Kobár a Juraj Sklabinský.

Zvlášt' bola činná kinoodbočka, ktorá mala dobrú odbornú literatúru. Jej členovia už od piateho ročníka nakrúcali tak dokumentárne, ako aj hrané filmy podl'a vlastných námetov, potom ich sami aj vyrábali a navštevovali vtedajšie festivaly amaterského filmu. Nakrutených bolo asi 30-40 filmov N-8, z ktorých mnohé získali aj ceny. Tieto filmy sú dost' dobre zachované, dajú sa premietat' a sú prehrané na VHS kazety. Témy su spoločenské a dnes majú aj historický význam.

Roku 1970 Pivničan Ján Čobrda ako člen pokrajinskej odbočky sa zúčastnil na zväzovej sút'aži v Ochride, kde nakrúcal mesto, jeho architektúru a geografiu a získal prvé miesto. Vo foto-kinoodbočke vynikali ešte Ján Kubinec, Jozef Mad'ar, Miroslav Čérný a iní. Vo filmoch spracovali: osadu, oslavy v škole, výlety, jarmok, máj, programy v škole, výstavy, otváranie vodovodu a pod. V tom čase boli vyhotovené aj hrané filmy: Detské hračky, Žiacka Iáska a Bratia Daltonovci. Súkromne ešte v Pivnici pracoval Jaroslav Čobrda st., ktorý nakrúcal asfaltovanie ulíc, mlát'ačku a iné príbehy v dedine.

Od roku 1970 sa postupne formuje odbočka pri SKUS-e Pivnica a roku 1974 vzniká Foto-kinoklub Pivnica ako nové a úspešné filmové stredisko v rámci Foto-kinozväzu Vojvodiny. Nahráva najprv super 8 mm filmy a zároveň 16 mm pre potreby SKUS-u, neskôr (lenže s novšou kamerou) aj pre festivaly. Medzi prvé z nich patrí Snehu viacej niet a rad dokumentárnych filmov, ako sú Jarmok, Žatva, Oblievačky, Vmáji atd'., z čoho nastal celovečerný program čiže revue filmov.

Pre administratívne t'ažkosti vo financovaní klub sa osamostatnil a pra­coval v rámci Ľudovej techniky, ako to bolo organizované aj v iných prostrediach. Organizoval verifikované kurzy z fototechniky a kinotechniky. V tom období záujem vzrástol natol'ko, že sa pracovalo každý deň a večer. Vyše 30 členov úspešne zdolalo teoretické a praktické vedomosti na 60-hodinovom fotokurze a 26 členov absolvovalo kinokurz. V torn období pracovalo 5 kamier. V roku 1979 skúsení členovia tohto klubu nahrali dokumentárny 16-milimetrový televízny film o mliekárni pod nazvom Tradícia dlhá pol storočia,ktorý bol premietaný v slovenskom vysielaní novosadskej televízie. Je to šiernobiely 15-minútový film. Mliekáreň inšpirovala predtým aj Jána Kubinca, ktorý roku 1970 nahral film Mlieko, pot, syr. Po organizovaní troch výstav fotografií svojich autorov, v Pivnici prebiehal 6. az 8. februára 1981 aj festival filmov. Členovia na trojdňovej prehliadke premietali vlastné filmy a zmienili sa o skúsenostiach získaných na dovtedajších festivaloch amatérskeho filmu. Kinosien Družstevného domu bola obsadená do posledného miesta a vstupenky sa vopred vypredali (o čom mal televízny príspevok Ján Makan). Od roku 1975 členovia klubu sa zúčastňovali najmä na festivaloch v Novom Sade, Futogu, v Omoljici, potom v Kovíne, v Báčskej Topoli, Sombore a od roku 1980 sa zapájajú na všetky festivaly v Juhoslávii (v Prevalji v Slovínsku, Skopji, Pule, Splite atd'.). Uz o rok (roku 1981) predstavujú svojimi prácami vrchol celkovej filmovej tvorby v Juhoslávii a odišli aj na dva medzinárodné festivaly v Siófoku v Mad'arsku a na Rychnovskej osmičke v Rychnove nad Knežnou v Čechách.

V snahe rozprúdit' a afirmovat' filmovú tvorbu aj v iných našich prostrediach Foto-kinoklub Pivnica s Foto-kinozväzom Vojvodiny konal akciu premietania svojích filmov, a to roku 1978 a 1979 v Petrovci, v Kulpíne, v Hložanoch a Maglići. Dňa 5. 12. 1980 bola projekcia týchto filmov na gymnáziu v Kovačici. V týchto prostrediach sa viedli aj rozhovory o možnosti organizovania a zakladania foto-kinoklubov. Roku 1982 a 1983 klub mával raz týždenne projekcie 16 mm hraných filmov v termínoch júl - august. Premietanie bolo organizované ako letné kino. Ten istý film, technicky uschopnený tím premietal aj v Laliti, Silbaši, Kulpíne a v Novej Gajdobre. Tieto filmy boli z najnovšej juhoslovanskej a svetovej kinematografie a klub ich vypožičiaval z filmotéky z Belehradu a z Osijeku, ktoré záujemcom poskytovali svoje katalógy.

Klub zoskupil vyše 60 členov. Význam nakrúcania filmu z hľadiska tohto prostredia bol viacnásobný. Filmovaním sa zachovali pred zabudnutím pekné staré ľudové zvyky a venovala sa pozornost' aj

významným udalostiam a pracovným organizáciám. Odchodom do iných prostredí sa tamojší diváci oboznamovali s našou kultúrou a sami členovia sa technicky vzdelávali. Autori tieto filmy sami financovali, ako aj svoj pobyt a cestovné na festivaloch.

Zo súpisu nakrutených a premietaných filmov, ktorý teraz uvedieme, vidno, že išlo viac o národopisné čiže dokumentárne filmy, v ktorých boli spracované témy zo života na dedine, hlavne ľudové zvyky a obyčaje, kroje, remeslá a pod. Boli to farebné filmy zlepšeného úzkeho formátu super 8; hudba k filmu s priliehavým komentárom sa nahrávala na osobitný magnetofónový pás. Všetky komentáre k filmom boli nahrávané po slovensky. Niektoré filmy mali osobitný pás po srbsky. Ked' filmový a magnetofónový pás spolu štartovali, bolo pôžitkom pozerat' tieto filmy, najmä v slovenských prostrediach. Pro­jekcia týchto filmov mala priaznivú ozvenu aj u divákov v Novom Sade (KUS P. J. Safárika) roku 1983.

Súpis nakrutených a premietaných filmov

1. Film o foto-kinoklube...................................10 min

2. Nedel'a v mojej osade...................................7 min

3. Žatva................................................................10 min

4. V máji................................................................7 min

5. Zlet.....................................................................7 min

6. Útek a návrat..................................................10 min

7. Hej, haj, brigády..............................................5 min

8. Aby dievča bolo pekné..................................7 min

9. Jarmok.............................................................10 min

10. Prišívačky........................................................7 min

11. Snehu viacej niet...........................................7 min

12. Predsvadobný deň........................................7 min

13. Preparovanie..................................................7 min

14. Tkanie............................................................10 min

15. Nedel'né odpoludnie.....................................7 min

16. Sánkovačka..................................................12 min

17. Stopami starého remesla...........................10 min

18. Lov..................................................................20 min

19. Futbal.............................................................13 min

20. Holuby.............................................................4 min

21. Vienok môj zelený......................................10 min

22. Tradícia dlhá pol storočia...........................12 min

23. Deň bojovníka a Deň oslobodenia..........10 min

24. Na navšteve...................................................10 min

25. Vedomosti - bohatstvo...................................8 mm

26. 15 rokov SKUS-u a festivalu.......................20 min

27. 10. Stretnutie V pivnickom poli...................20 min

Za svojej bohatej činnosti tento klub sa zúčastnil na viac ako 100 festivaloch a výstavách umeleckých fotografií a na iných podujatiach, kde získal aj približne tol'ko verejných uznaní. Tak napr. na medzinárodnom festivale roku 1981 v Rychnove osobitné uznanie a cenu získal Jozef Maďar, roku 1984 na Marcovej osmičke v Novom Sade Ján Durgala získal I. cenu za celkovú aktivitu, roku 1983 klubu udelili Októbrovú cenu Bačskopalanskej obce a roku 1984 klub získal od Zväzu organizacií technickej kultúry Juhoslávie bronzovú plaketu Borisa Kidriča za celkový rozvoj fotografickcj a filmovcj tvorby.

Profesionálna tvorba. Filmy o Slovákoch a Slováci vo filme

Z profesionálnej kinematografie uvádzame ako prvú Petrovskú svadbu, nakrutenú ešte pred druhou svetovou vojnou, a už spomenutý projekt MS a Jugotonu. Po vojne prvé filmové styky s juhoslovanskými Slovákmi mali Filmske novosti z Belehradu, ked' nahrávali Slovenské narodné slávnosti.

Prvý film pod názvom Proslava slovačkog narodnog praznika na 35 mm čiernobiely film natočil roku 1946 kameraman M. Ivanjikov. V kinožurnáloch sa na plátne zjavil široký záber petrovského futbalového ihriska plného tanečníkov. Prvé hlásateľove slová boli: ,,Slováci u Jugoslaviji svečano proslavljaju svoj narodni praznik u Bačkom Petrovcu." Oslavy ocharakterizoval ako prejav bratstva slovanských národov, čo vidno aj zo záberov. Prítomné boli kroje všetkých národov. Tento krátky záber trval minútu 20 sekúnd.

O rok neskôr Filmske novosti nakrúcali film pod názvom Na slovačkim narodnim svečanostima, v ktorom sa zjavujú dievčatá v kyjevskom kroji, počuje sa slovenská hudba a vidíme aj cvičenia na náradí. Film trval minútu 45 sekúnd.

Roku 1950 sa na filmovom zábere trvajúcom minutu 17 sekúnd zjavujú panoráma Petrovca a účastníci.

Roku 1951 kinožurnál venuje slávnostiam necelú minútku (príspevok nazvaný Slovački praznik). Počut' dychovku, spomína sa 10-tisíc Slovákov-účastníkov a vyzdvihuje sa bohatstvo folklóru. Roku 1952 v polminútovej reportáži počut' slovenský spev. Roku 1953 minútka reportáže sa začína sláv-nostným defilé.

Roku 1965 TV Bratislava nahrala štyri filmy o juhoslovanských Slo­vákoch. Prvý z nich bol o rodine Lešt'anovej (svadba v Starej Pazove). Scenár zostavil vtedajší šefredaktor mládežníckeho vysielania v bratislavskom rozhlase Július Beno za pomoci Jána Makana st.

Ako nasledujúci z profesionálnej kinematografie istotne významné miesto zaberá aj film Posejem, pa se smejem, ktorý si objednala Hospodárska komora Juhoslávie a režiroval Branko Milošević. Bol to 35 mm čiernobiely dokumentárny 20-minútový film o živote Pivničanov a o ich výnimočných úspechoch v pol'nohospodárskej výrobe prostredníctvom kooperácie.

Môžeme spomenút' od toho istého režiséra aj film Taj čovek do mene, kde sa Slováci spomínajú v kontexte viacnárodnostnej Vojvodiny a spracúva sa téma rozdielnych a spoločných záujmov.

Neoplanta-film nakrútila film Zdravi ljudi za razonodu, v ktorom poukazuje na rôznorodosť vojvodinských národností. Z produkcie tohto filmového podniku si zasluhuje zmienku film Balada o hmelju, ktorý režíroval Branko Milošević. Je to 35 mm dokumentárny farebný film o vytrvalosti chmeliarov z Petrovca a Kulpína a ich pripútanosti k chmel'u.

Roku 1970 aj Televízia Belehrad nakrutila pod názvom Slovaci u Jugo­slaviji film podľa scenára Miry Brtkovej a Anny Makanovej. Film bol realizovaný pri príležitosti dvojstého výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy a zaradili doň aj ústredné oslavy. Film hovorí o dejinách a o súčasnom živote Slovákov v Juhoslávii (presnejšie v Starej Pazove, v Petrovci a v Kovačici).

Televízia Belehrad nakrutila aj aradáčsku svadbu a v riadnych programoch sa bežne zjavovali zábery z Jánošíka, Starej Pazovy a Kovačice.

Pre televíziu nahrávali v období jej začiatkov učiteľ Juraj Bovdiš z Báčskeho Petrovca a Ján Lomen z Kysáča, ktorí zasielali svoje príspevky a kratšie reportáže zo svojho prostredia.

Z filmografie sa dozvedáme, že v Juhoslávii pracoval aj kameraman Aleksandar-Ján Koščialik, ale do slovenských dedín nechodieval. Spracúval hlavne v Belehrade témy, ktoré sa netýkali Slovákov a sám nehovoril po slovensky.

V krátkom 15-minútovom farebnom dokumentárno-turisticko-propagačnom filme Severna Šara v produkcii Dunav-filmu z Belehradu sa uvádza ako jeden z kameramanov Ján Matúch, ale s týmto menom sa viac nestretneme.

Herecké vlohy v profesionálnej kinematografii dokázali herečka Vera Zima (Viera Zimová), pôvodom z Kulpína, ktorú sme videli vo filmoch Mećava (r. 1977) a Novinár (r. 1979) v produkcii Jadran-filmu. Obidva boli farebné celovečerné hrané filmy. S menom Ivana (Jána) Jonáša z Kovačice sa stretávame, ked' ide o vedľajšie úlohy.

Dušan Hudec hrá vo filme Društvena igra (1972), kde zo 7000 listov divákov bolo vybraných 30, podl'a ktorých boli napísané scenáre a tieto námety potom boli aj sfilmované.

Naše výrobné štáby dost' pracovali v koprodukcii s československými, kde sa zjavujú slovenský pracovníci rôznych odborov, ale viac-menej nie sú z nášho prostredia. Môžeme spomenúť film Siedmy kontinent, ktorý spolu nakrútili Jadran-film Zahreb a Koliba Bratislava, kde bol kameramanom Karol Krška. Ide o hraný farebný 35 mm film nakrutený roku 1966 o det'och a pre deti. Štúdio Barandov a ČAF z Prahy spolupracovali s našimi filmovými podnikmi ked' ide o témy z prímoria (napr. film Maškare od mora), ale aj z iných častí Juhoslávie (Atentát v Sarajeve). Robili sa aj bábkové, dokumentárne a celovečerné filmy (napr. Hviezda ide na juh).

Hudbu pre film písal Mirko Šouc. Ako hudobného skladateľa ho stretáme v dokumentárnych filmoch Na kavi u Maglaju (1963), Zlatna kapija, NEma više šegrta a v hraných filmoch Na mesto, gradjanine Pokorni.

V tomto príspevku nie je zahrnutá bohatá produkcia televíznych filmov. Táto problematika by si však vyžiadala osobitný výskum.