Práca lektora si žiada celého človeka - rozhovor s prof. PhDr. Jurajom Glovňom

V najnovšom čísle časopisu Náš čas, ktorý vydáva Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, vyšiel zaujímavý rozhovor s prof. PhDr. Jurajom Glovňom. Ako si na nás, našu kultúru a jazykovú úroveň spomína lektor slovenského jazyka, ktorý donedávna pôsobil medzi vojvodinskými Slovákmi si môžete prečítať v interview, ktoré pripravila Mgr. Mária Matiová.

Práca lektora si žiada celého človeka

Dlhoročný pedagóg katedry slovenského jazyka prof. PhDr. Juraj Glovňa, CSc., pôsobil v rokoch 2009 - 2013 ako lektor slovenského jazyka a kultúry v Novom Sade (Srbsko). Predtým bol lektorom v Inštitúte slavistiky Humboldtovej univerzity v Berlíne, v Slavistickom ústave Univerzity v Kolíne nad Rýnom a v Inštitúte slavistiky Viedenskej univerzity. V súvislosti s jeho pôsobením v Novom Sade sme ho požiadali o rozhovor.

Vážený pán profesor, vrátili ste sa po štvorročnom pôsobení v Srbsku na svoju alma mater. Aké tam bolo Vaše poslanie?

Bol som lektor slovenského jazyka a kultúry na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty U niverzity v Novom Sade. Oddelenie slovakistiky (Odsek za slovakistiku) je samostatná katedra v štruktúre fakulty. Pripravuje pedagógov materinského jazyka pre slovenské národnostné školstvo. Ako je známe, vo Vojvodine žije slovenská minorita vyše dvestosedemdesiat rokov. Prišli sem za čias Márie Terézie, ktorá osídľovala úrodné roviny Dolnej zeme – spustošené Turkami. Slováci vo Vojvodine patria medzi najživotaschopnejšie slovenské komunity v zahraničí. Zachovali si silný pocit slovenskej etnicity.

Ako sa dá vysvetliť tento fenomén, keď vieme, že počas takého dlhého obdobia boli Slováci v iných častiach sveta asimilovaní?

Odborníci pomenúvajú tento fakt ako etnokonfesionálny fenomén. Slováci prichádzali z rozličných slovenských stolíc, najmä z južnej časti stredného Slovenska. Boli prevažne evanjelického vierovyznania. Prinášali si so sebou učiteľa a farára a po príchode budovali fary a školy, v ktorých pestovali slovenčinu. Žili v dedinách v enklávach a vďaka ľudovému umeniu, zvykom, tradíciám, náboženskému životu si udržiavali silný pocit slovenskosti. ovládali pritom v minulosti a ovládajú najmä dnes na dobrej úrovni srbčinu – štátny jazyk v Republike Srbsko. Majú bohatú ľudovú kultúru: početné folklórne súbory, spevácke zbory, vydávajú umeleckú aj odbornú literatúru, týždenník Hlas ľudu, mesačník Rovina, združujú sa v rozličných spolkoch, fungujú tu amatérske divadlá, aj profesionálne, sú tu galérie. Vo svete sú známi nielen maľbami insitných maliarov z Kovačice, lež aj modernými dielami svetoznámych výtvarných umelcov, napríklad Miry Brtkovej či Pavla Popa, ktorý je žiakom Rudavského a Hložníka. Rád v tejto súvislosti pripomínam, že etnografickým výskumom vojvodinských Slovákov sa úspešne zaoberá bádateľský tím prof. PhDr. jaroslava čukana, CSc., z Katedry manažmentu a turizmu.

Vráťme sa k jazyku. Aká je slovenčina vojvodinských Slovákov?

Treba tu rozlišovať dve veci. Bežná slovenčina, ktorú používajú Slováci na každodennú komunikáciu, má viaceré archaické prvky, najmä v slovnej zásobe. Nám sa zdá vďaka dôslednému, ba až prehnanému mäkčeniu (ľiťeratúra, ťeľefón) a stredoslovenskej intonácii veľmi ľubozvučná. („aká krásna slovenčina, takú už na Slovensku nepočuť“, sú bežné reakcie hostí zo Slovenska.). Táto hovorová slovenčina má však veľa srbských slov. Na druhej strane slovenčina printových aj elektronických médií (slovenské vysielanie v rozhlase a v televízii), ďalej jazyk verejných prejavov v kostoloch, v úradoch a v školách, na prekvapenie mnohých odborníkov zo Slovenska, má znaky kultivovanej a kodifikovanej spisovnej slovenčiny. Teda predstavitelia vojvodinských Slovákov používajú a plne rešpektujú normu a kodifikáciu platnú na Slovensku. uvedomujú si jej silnú integračnú funkciu v prostredí, v ktorom je hovorová slovenčina značne rozkolísa ná vplyvom srbčiny a nárečí.

Aká je náplň práce lektora slovenského jazyka?

Lektor vyučuje predmety, ktoré úzko súvisia práve s kultivovaním jazyka poslucháčov: fonetiku a fonológiu, lexikológiu, štylistiku a rozličné formy jazykovej kultúry. Študenti prichádzajú z rozličných častí Báčky, Sriemu či Banátu. Prinášajú si so sebou rozličné varianty slovenčiny. No a tie treba zjednotiť, aby jazyk mohol plniť dôležitú komuni kačnú aj integrujúcu funkciu. Študenti sú budúci nositelia spisovnej slovenčiny nielen ako učitelia v školách, ale aj v ostatných inštitúciách spolkového života. Pomoc od lektora očakávajú aj univerzitní pedagógovia. Hoci hovoria spisovne, predsa im treba v niektorých sporných prípadoch poradiť. Sú za to vďační. Počas štyroch rokov som viedol aj kurzy jazykovej kultúry pre redaktorov a hlásateľov slovenského vysielania vojvodinského rozhlasu a televízie. Lektor slovenčiny je zároveň kultúrnym „vyslancom“. Organizuje rozličné kultúrne podujatia, spolupracuje so slovenskou ambasádou, zapája sa do vedeckovýskumných projektov katedry, vystupuje na konferenciách a podobne. V roku 2012 navštívili Oddelenie slovakistiky kolegovia z Katedry slovenskej literatúry na čele s prof. PhDr. Evou Tučnou, CSc., a diskutovali s pracovníkmi katedry aj so študentmi. Na požiadanie Filologickej fakulty Belehradskej univerzity som externe prednášal slovenskú lexikológiu a dejiny slovenského jazyka na tamojšej Katedre slavistiky.

Na výberovej prednáške o jazyku a kultúre Slovákov vo Vojvodine ste nám ukázali nádhernú encyklopédiu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, ktorá spĺňa vysoké kritériá grafickej úpravy aj jazykového stvárnenia.

Je to významný edičný počin Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade pod vedením jeho riaditeľky Miliny Sklabinskej, keď bolo prvýkrát počas takmer tristoročnej existencie Slovákov vo Vojvodine vydané komplexné dielo o dejinách, živote, kultúre, zvykoch, spolkovom živote, historických pamiatkach našich rodákov. Mal som tú česť redakčne aj jazykovo pripraviť toto dielo do tlače. Patrí totiž k nepísaným povinnostiam lektora pomáhať slovenským tvorcom pri lektorovaní, štylistickej aj ortografickej úprave textov. Jazykovo som tak upravil viacero kníh z jazykovedy aj beletrie. Spomínaná kniha Slováci v Srbsku má veľký úspech, jej prvá prezentácia bola na Slovensku v Bratislave, potom aj v Kanade či Austrálii. Bola okamžite vypredaná, vyšla už v druhom vydaní. Dobre propaguje vojvodinských Slovákov. Na medzinárodnom knižnom veľtrhu v Novom Sade získala špeciálnu cenu za grafickú úpravu a celkový dizajn.

Vyučuje sa okrem slovakistiky ako odboru aj slovenčina ako cudzí jazyk?

Tu by som rád zdôraznil, že novosadské Oddelenie slovakistiky plní dôležitú úlohu aj vo vyučovaní slovenského jazyka ako cudzieho jazyka. Srbskí študenti, ale aj študenti iných, najmä slovanských národností, si s obľubou vyberajú slovenčinu ako voliteľný predmet, najmä preto, že je to pre nich blízky a komunikačne relatívne zrozumiteľný jazyk. Študenti všet kých šestnástich odborov na novosadskej Filozofickej fakulte majú možnosť zvoliť si ako cudzí jazyk slovenčinu. Pre študentov rusinistiky, slavistiky a srbistiky je slovenský jazyk voliteľný slovanský jazyk. Študenti žurnalistiky slovenskej národnosti, pripravujúci sa na pôsobenie v národnostných masmédiách, sú povinní absolvovať časť jazykovedných disciplín (dôraz na jazykovú kultúru) zo slovenské ho jazyka. Slovenčinu ako cudzí jazyk absolvuje v uvedených formách ročne okolo osemdesiat študentov. Tak sa zaraďuje novosadská katedra v rámci slovakistiky v svetovom meradle medzi katedry s najväčším počtom študentov.

Má slovakistika v Novom Sade dlhú tradíciu?

V roku 2011 oslavovala novosadská slovakistika päťdesiate výročie. Na slávnostnú akadémiu prišlo vyše šesťdesiat absolventov, ktorí dnes tvoria intelektuálnu špičku vojvodinských Slovákov a sú zastúpení vo všetkých oblastiach spolkovej činnosti. Katedra slovenského jazyka a literatúry je personálne dobre vybudovaná, má päť univerzitných profesorov, dvoch docentov, troch odborných asistentov. Patrí medzi najkvalitnejšie slovakistické pracoviská mimo územia Slovenska. Lektorát slovenského jazyka a kultúry je dôležitou súčasťou katedry. Jej dlhoročným vedúcim bol do odchodu na dôchodok prof. Dr. Michal Harpáň, známy na Slovensku aj ako autor učebnice teória literatúry, ktorá je odporúčanou literatúrou na slovakistických katedrách na Slovensku. Z vyslaných lektorov tu pôsobili napríklad prof. PhDr. Jozef Mlacek, CSc., doc. PhDr. Miloslav Darovec, CSc., prof., PhDr. Zuzana Hurtajová, CSc., doc. PhDr. Emil Horák, CSc., a iní. Teraz je lektorkou prof. PhDr. Marta Součková, PhD., z Filozofickej fakulty v Prešove.

Z Katedry slovenského jazyka aj z Katedry slovenskej literatúry našej fakulty už úspešne pôsobilo na lektorátoch slovenského jazyka niekoľko pedagógov...

Na svete máme v súčasnosti 36 lektorátov slovenského jazyka a kultúry. Z oboch katedier pôsobilo na významných svetových univerzitách viacero našich učiteľov: prof. PhDr. Juraj Vaňko, CSc., bol na lektorátoch v Berlíne na Humboldtovej univerzite, ďalej v Londýne, v Kolíne nad Rýnom, na Pandžábskej univerzite v Čambigarhev Indii, v Ľubľane v Slovinsku, v Užhorode, na univerzite K.Ochridského v Sofii, kde pôsobil aj doc. PhDr. Igor Hochel, PhD. Ďalej prof. PhDr. Marta Keruľová, CSc., bola lektorkou v Neapole (Taliansko), doc. PhDr. Marta Bugárová, CSc., v Pilíšskej Čabe (Maďarsko), prof. PhDr. František Koli, CSc., v Pécsi (Maďarsko), v Lipsku (Nemecko), na Viedenskej univerzite, PhDr. Katarína Balážiková, CSc., v Segedíne (Maďarsko). Teraz reprezentuje našu katedru PhDr. Marián Macho, PhD., v Pekingu (Čína), vo francúzskom Clermont-Ferrand pôsobí Mgr. Martin Pukanec, PhD. na lektoráte vo Viedni vyučuje prof. PhDr. František Koli, CSc., z Katedry slovenskej literatúry a v Kolíne nad Rýnom je lektorkou Mgr. Renáta Machová, PhD.,z jazykového centra. Práca lektora je náročná, žiada si celého človeka. Cudzina „si ukrajuje“ z jeho energie. Stráca kontakt s prostredím rodiny, priateľov aj kolegov a tiež s domácou vedeckou komunitou. Na druhej strane získava nové skúsenosti, kontakty a možnosť vedecky sa etablovať v zahraničí. Sú to tie „známe“ dve strany jednej mince. Naši lektori robia dobré meno obom katedrám, fakulte aj univerzite.

Ďakujem, pán profesor, za rozhovor a želám Vám veľa úspechov v ďalšej práci.

Mgr. Mária Matiová,

Katedra slovenského jazyka FF