Pár slov ku fotokonkurzu

Anna Séčová Pintírová
4. augusta 2014

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov už tradične organizuje fotokonkurz, ktorý má za cieľ podnietiť k zbieraniu a dokumentovaniu fotografií znázorňujúcich momenty z tradičnej kultúry Slovákov žijúcich v Srbsku. Dokumentačné oddelenie Ustavu tieto fotografie zbiera, a tým zachováva i údaje o našej kultúre a živote ľudí, čo hodnotíme veľmi pozitívne. Takto zhromaždené dokumenty sú a budú dostupné terajším a budúcim študentom, bádateľom, umelcom a všetkým tým, ktorí sa zaujímajú o našu kultúru.

Na tohtoročný konkurz bolo zaslaných 135 fotografií od 12 účastníkov z rôznych prostredí: Vojlovica, Aradáč, Stará Pazova, Kysáč, Padina, Pivnica, Laliť, Dobanovce, Báčsky Petrovec.

Väčšina zaslaných fotografií datuje z prvej polovice 20. storočia, a to hlavne z medzivojnového obdobia až po 60-te roky 20. storočia. Fotografie znázorňujú a dokumentujú tradičnú kultúru, a to obyčaje tak z rodinného, ako i kalendárneho cyklu, napríklad svadobné, pohrebné a veľkonočné obyčaje a váľanie máju. Taktiež sú na nich zaznamenané rôzne práce, ako čo sú stavba nabíjaného a tehlového domu, práce s konopou a chmeľom, žatva, oberačka a zabíjačky. Samozrejme i čas oddychu a zábavy, a to pobavenie detí pri hre o svadbu a pobavenie mladých slobodných diečat na priadkach a sánkovačke a mladých mužov či mládencov v krčme.

Tohtoročný fotokonkurz možeme ohodnotiť ako úspešný z dôvodu, že sa nám do rúk dostali fotografie z viacerých prostredí zachytávajúce rôzne témy zo života vojvodinských Slovákov. Všeobecne sú nám dôležité staré fotografie, lebo z nich môžeme vyčítať mnoho údajov. Napríklad z fotografii zo svadby vieme ako vyzeral sviatočný odev nevesty, ženícha, vydatej ženy, dospelého muža ako i detský odev, ako vyzerala obuv a napríklad kto aký klobúk nosil. Aký klobúk mal mladý muž a aký klobúk bol pre starších ľudí. Podľa toho taktiež vidíme i to, kde kto stál pri mladomanželoch vzhľadom na to, v akom boli príbuzenskom vzťahu. Podobne, analýzou fotografií o stavbe nabíjaného domu zisťujeme aké náčinie používali pri tejto namáhavej práci, ako vyzeral pozemok, aký pracovný odev nosili. Takto pozerajúc na tieto fotografie sa omnoho viac naučíme a dozvieme o živote a práci ľudí z počiatku 20. storočia. Tiež veľmi úžitočné sú i podpisy fotografii, ktoré nám bližšie predstavujú príležitosť a ľudí na fotografii.

Hodnotiť staré fotografie možeme z viacerych uhlov, do čoho sa možu zapojiť umelci, fotografi, historici, jazykovedci a rôzni iní bádatelia, z ktorých by každý mal svoj prístup v analýze fotografii. Našim cieľom je ohodnotiť tento fotokonkurz z hľadiska etnografických informácií a zaujímavosti, ktoré nám fotka podáva. Tuná myslíme na fotografiu, ktorá nám umožňuje vyčítať o kultúre tunajších Slovákov konkrétne údaje a špecifiká, tiež k tomu i celkový záber a dojem z fotografie. To vôbec nie je ľahká práca, lebo každá fotka je iná a nesie informáciu, ktorá je pre nás dôležitá.

Na tohtoročnom IV fotokonkurze bolo veľa zaujímavých fotografií na rôzne témy a dve z nich navrhujeme oceniť ako jedinečné. Jedna z nich je fotografia z priadok z roku 1941, ktorú nám zaslala Alena Gajanová. Priadky boli v minulom storočí príležitosťou na stretávanie sa mládeži v zimnom období a sú charakteristické pre všetky naše prostredia. Na priadkach sa stretávali dievčence od konfirmácie až po vydaj so svojimi ručnými prácami. Podobne je aj na fotke slečny Gajanovej ibaže sú tu i nemeckí vojaci, ktorí navštívili priadky a vyfotili sa s dievkami. Na danej fotografii si možeme všimnúť enteriér domu, je to predná izba tzv. parádna i ked priadky väčšinou bývali v zadnej izbe domu. Predná izba ma dve okná do ulici  a medzi oknami na stene sú zavesené rodinné fotografie a zrkadlo. Zaujímavá je i technika výzdoby steny charakteristická pre to obdobie. Tiež na fotografii vidíme odev dievocký, mládenecký a vojenské uniformi. Ďalšou analýzou krok za krokom, možeme z fotografii vyčítať veľa informácií, ktoré nám ju priblížia.

Oceniť navrhujeme i fotografiu, ktorá znazorňuje tradičnú zabíjačku, ktorú už dnes môžeme vidieť iba na starých fotografiach. Takýchto fotiek zaslaných na konkurz bolo viacej, lebo sa oni nachádzajú v albumoch každej rodiny. Zabíjačky boli dôležitou formou rodinného života a stretávania sa pri práci. Na týchto fotkách vidíme členov rodiny, ktorých počet nám ukazuje vlastne koľko ľudí bolo potrebných, aby sa táto práca mohla vykonať. Zabíjačka u Marčokovcov z roku 1932, ktorú nám poslal Michal Ďurovka nám akurát hovorí o fázach zabíjačky, počte zúčastnených, ich úlohach, oblečení, náčiní a výrobkoch. Zaujímavý je i dvor, na ktorom sa zabíjačka vykonáva.

Všetkým účastníkom patrí vďaka, že sa zúčastnili konkurzu, že si našli čas pohrabať sa vo svojích albumoch, pospomínať si na minulé časy a podeliť sa s nami s rodinnými fotografiami. Všetky tieto fotografie budú zahrnuté do obsahu elektronickej databázy slovenskej vojvodinskej kultúry, ktorý má na starosti Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Vďaka všetkým tým, ktorí prispeli.

 

S pozdravom

Anna Séčová Pintírová