Literárna súťaž Zorničky bola aj v roku 2014 príležitosťou pre dospelých slovensky píšucich autorov zo Srbska, ktorí sa svojou tvorbou zameriavajú na detského čitateľa.
Trojčlenná odborná porota dostala do rúk literárne príspevky, ktoré boli označené len heslom, aby súťaž prebiehala transparentne. Ceny udelila porota jednohlasne.
V kategórii poézia porota hodnotila 32 básní od 14 autorov z Pivnice, Selenče, Báčskeho Petrovca, Kysáča, Lugu, Starej Pazovy, Padiny, Kovačice aj zo Slovenskej republiky. Práce jednej autorky zo Slovenskej republiky porota môže podľa pravidiel súťaže nanajvýš odporúčať na publikovanie v časopise Zornička.
Porota pridelila v kategórii poézia ceny autorom za nasledovné diela :
1. cena: Zuzana Čížiková (Kovačica): Psíček Max
2. cena: Mária Vrška (Stará Pazova): Čím chcem byť?
3. cena: Anna Malková (Stará Pazova): Čudný dedko Mráz
Porota sa rozhodla niektoré autorské diela z kategórie poézia odporučiť na uverejnenie v časopise Zornička:
Lýdia Rezničáková (Mlynica, Slovenská republika): Učíme sa ĺ s Vĺčkom
Mária Vrška (Stará Pazova): U mojej Ruženy
Ján Valenta (Padina): Mier v tanieri
V kategórii próza porota hodnotila 22 prozaických textov od 15 autorov z Pivnice, Selenče, Kysáča, Starej Pazovy, Zreňanina, Padiny, Kovačice.
Porota pridelila v kategórii próza ceny autorom za nasledovné diela :
1. cena: Anna Malková (Stará Pazova): Záhadný hosť
2. cena: Mária Vrška (Stará Pazova): Ranná pesnička
3. cena: Miroslav Demák (Stará Pazova): Čo to na zem padá
Porota sa rozhodla niektoré autorské diela z kategórie próza odporučiť na uverejnenie v časopise Zornička:
Aneta Lomenová (Kysáč): Keď sa dáždnik vody bál
Aneta Lomenová (Kysáč): Z Mirky speváčka nikdy nebude
Martin Prebudila (Stará Pazova): Isidora
Porota si váži každého jedného autora, ktorý prispel do súťaže. Možno zhodnotiť, že tí istí autori sa objavujú aj v kategórii poézia, aj v kategórii próza. Niektorí autori zaslali do súťaže viacero básnických či viacero prozaických textov. Tento ročník literárnej súťaže je početnosťou príspevkov na dobrej ceste k tomu, aby v budúcich ročníkoch rástla aj kvalita príspevkov.
Objavujú sa autori, ktorí už dlhodobo pôsobia na vojvodinskej literárnej scéne a tí udržujú štandard literatúry aj naďalej. Títo autori potvrdzujú svoj talent pretože, sa tvorbe nevenujú len sporadicky. Medzi autormi sú aj mladší autori, ktorí zaslali svoju tvorbu avšak vidieť, že ide aj o texty detí alebo mládeže. Autori, ktorí sa umiestnili so svojou tvorbou na prvých troch miestach, potvrdili svoju zručnosť aj pri písaní poézie, aj pri písaní prózy.
Celkovo možno povedať, že väčšina autorov, ktorí sa zúčastnili súťaže pochádza z Banátu a Sriemu. Menej príspevkov prišlo z Báčky, pričom, žiaľ, Báčsky Petrovec ako jedno z centier slovenskej kultúry vo Vojvodine stráca autorov, v zmysle toho, že noví autori sa tu prakticky neobjavujú.
Ako každá činnosť aj písanie sa zdokonaľuje len praxou, hoci mnohí autori nepochybne disponujú aj talentom. Ak sa však pozrieme na písanie ako na remeslo, v prozaických príspevkoch nebola zvládnutá štylistika vety, chýbala vypointovanosť, dôslednejšia by mala byť aj štruktúra príbehu a opomenúť do budúcna netreba ani gramatickú správnosť predkladaných textov. Pri básnických textoch treba skonštatovať, že v mnohých básňach nebol zvládnutý základný rým a dielam chýbal rytmus.
Literatúra pre deti má špecifický význam v literárnej tvorbe akéhokoľvek národa. Je nielen významným krokom k vzdelanosti detí a plní svoju edukatívnu funkciu, ale zároveň aj vychováva budúcich spisovateľov. Veď ktovie koľkí z tých, čo siahnu po dielach súčasných autorov, rozhodnú sa neskôr z nadšenia k literatúre nastúpiť na spisovateľskú dráhu? Koľkí zo súčasných autorov si uvedomujú mieru zodpovednosti, ktorú nesú na svojich pleciach, voči deťom a budúcim generáciám?
Ak aktuálnu tvorbu pre deti nebudeme hodnotiť triezvo, kriticky – v zmysle pozitívnej kritiky, výberovo, potom sa môže stať, že sa vytratia hodnoty detskej literatúry. Zahltia ich postavičky s krátkou životnosťou, príbehy bez pointy, absencia životných hodnôt, nebadateľná hranica medi dobrom a zlom, víťazstvo zla, konfliktnosť bez riešení. A práve na opačných princípoch by detská literatúra (a potom i skutočný život) mala stáť: víťazstvo dobra nad zlom, odmena za usilovnú prácu, šikovnosť a bystrý um, ochota pomáhať, odhodlanosť zdolávať prekážky, pravdovravnosť, verné priateľstvo a úprimná láska, čo prenáša hory.
Zaujímavé pre porotu boli témy, ktoré nie sú plytké, naopak, poodhaľujú problémy, ktoré sa detí týkajú, ponúkajú rôzne pohľady na jednu a tú istú vec, prinášajú nielen pobavenie, ale poukazujú na hodnoty v medziľudských vzťahoch (medzi kamarátmi, spolužiakmi, v partnerskej láske, vo vzťahu medzi rodičmi a deťmi, starými rodičmi a deťmi), ale aj vo vzťahu k prírode.
V prozaickej, ale aj básnickej tvorbe súčasných slovenských vojvodinských autorov nájdu sa i aktuálne problémy detí, avšak väčšinou sú len načrtnuté a nie prepracované. V dielach, ktoré mala porota možnosť čítať, absentuje dielo, ktoré by bolo obzvlášť výnimočné a zaujalo by všetkých troch porotcov nad mieru.
Pri niektorých príspevkoch porota musela skonštatovať, že chýba originalita tém. Väčšina vecí sa opakuje v literatúre pre deti dlhodobo a čiastočne pôsobia ako klišé. Pritom existuje množstvo zaujímavých tém, nad ktorými sa hodno z pohľadu dieťaťa zamyslieť, ktoré hodno spracovať. Aj témy, ktoré sa bežne objavujú v literatúre však možno spracúvať originálnym spôsobom. Treba len hľadať, skúmať, objavovať v každodennosti nové nuansy.
Zdôrazniť treba aj to, že nie každá téma bola spracovaná štýlom vhodným pre deti. Písať pre dieťa, znamená pracovať pre dieťa, byť tu pre dieťa, nie byť tu pre seba ako pre autora. Byť autorom detskej literatúry je svojím spôsobom poslanie. Dospelý autor môže dieťaťu veľa dať, ak sa mu vie priblížiť so všetkou úctou, istým spôsobo sa naladiť na jeho spôsob komunikácie, používať jeho slovník, predvídať jeho postupnosť krokov, sledovať jeho logiku, poznať možnosti jeho chápania. Spisovateľ detskej literatúry nesmie povyšovať svoje ego, nesmie ukázať, ako bravúrne zvláda remeslo v jeho zložitosti. V jednoduchosti je krása. A len vtedy, keď je jeho dielo dieťaťu zrozumiteľné, len vtedy si môže povedať, že uspel.
Jedna dobromyseľná rada. Deti dospelých vždy napokon prekonajú v originalite; oplatí sa ich počúvať deň čo deň, môžu byť pre nás všetkých nevyčerpateľnou studnicou nápadov. A dokonca takých, ktoré ich napokon nepochybne zaujmú aj v písanej podobe. Všetkým deťom prajeme, kiežby „dospelákov“, ktorí sa chcú písaným slovom prihovárať mladým čitateľom, bolo čoraz viac...
Správu vypracovala odborná porota v zložení:
Mgr. Monika Necpálová – predsedníčka poroty, autorka prozaických a dramatických textov pre deti zo Slovenskej republiky, pôsobiaca v Srbsku, spolupracovníčka časopisu Zornička
Ladislav Čáni – člen poroty, básnik
Ján Žlonaj – člen poroty, autor textov pre deti, člen redakcie časopisu Zornička
19. novembra 2014 v Novom Sade