Ústav a jeho cool-túra

Ústav a jeho cool-túra

(Z činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v roku 2015)

O zachovávanie, rozvoj a zveľadenie slovenskej kultúry v Srbsku sa v roku 2015 pričinili mnohí. Či už inštitúcie, rôzne organizácie, domy kultúry, alebo aj jednotlivci – literáti, hudobníci, divadelníci, výtvarníci a iní umelci, ako aj početní ochotníci pôsobiaci pri slovenských spolkoch a združeniach. Čím sa zaoberala a aké výsledky dosiahla naša profesionálna ustanovizeň kultúry – Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, bolo možné počas roka sledovať v menšinových, štátnych a zahraničných médiách, ako aj na webovom portáli, ktorý sa snažil počas celého roka v troch jazykoch posielať informácie o slovenskej vojvodinskej kultúre do širšieho internetového sveta. Koniec roka je ale tou vhodou príležitosťou, aby sme si urobili prechádzku po slovenských vojvodinských chodníčkoch a ešte raz si posvietili na tie najdôležitejšie projekty a ich výstupy riadené Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Už dlhší čas ÚKVS buduje elektronickú databázu, v ktorej zhromažďuje a odborne spracúva archívny video, audio, fotografický a print materiál o kultúre Slovákov žijúcich v Srbsku. Je to dlhodobý projekt, ktorého výsledky budú cítiť a artefaktá čerpať niektoré budúce generácie, ak sa v súčasnosti o to my postaráme (mysliac pri tom nie iba na našu ustanovizeň, ale aj na jednotlivcov a organizácie, ktoré nám materiál ochotne poskytujú). V roku za nami sa ukončil proces digitalizácie slovenských ľudových piesní a rozhovorov z  terénneho výskumu vo Vojvodine, ktoré poskytla Jarmila Cinkocká, bývalá redaktorka Rádia Nový Sad. Piesňový materiál bol nahraný v období od roku 1966 do roku 1973 a predstavuje opravdovú klenotnicu ľudovej hudby na Dolnej zemi. Predovšetkým sú tu zaznamenané pôvodné a tradičné piesne, ktoré sa už dnes môžu naživo počuť iba zriedkavo.

Ďalej do databázy bol vsunutý fotografický materiál, presnejšie historické pohľadnice z dedín a miest, v ktorých žijú Slováci a ktoré do ÚKVS na V. kolo fotokonkurzu posielali usilovní zberatelia. Vďaka tomuto súbehu sme zozbierali 39 pohľadníc z Báčskeho Petrovca, Kovačice, Starej Pazovy, Padiny, Aradáča, Bieleho Blata, Lalite, Šídu, Báčskej Palanky, Čeláreva, Somboru, Zreňanina, Belehradu, Nového Sadu a chorvátskeho Iloku a Bjelovaru. Pohľadnice sú elektronicky spracované a najzaujímavejších desať získalo reprint. Veríme, že tieto staro-nové pohľadnice aj v dnešnej dobe oslovia milovníkov klasickej poštovej komunikácie.

Významným počinom Informačno-dokumentačného a kumunikačného oddelenia Ústavu bola  prvá fáza digitalizácie diela univerzitného profesora a dialektológa Daniela Dudka, ktorý svoj výskumno-vedecký materiál odovzdal do ÚKVS na elektronické spracovanie. V databáze sa tak zachránil materiál z terénnych výskumov v Padine, Kovačici, Jánošíku, Zreňanine, Ostojićeve, Aradáči, Hajdučici, Bielom Blate, Kulpíne, Laliti, Silbaši, Selenči, Begeči, Kysáči, Hložanoch, Erdevíku, Dobanovciach, Starej Pazove, Slankamenských Vinohradoch, Lugu, Iloku, Pivnici a Báčskom Petrovci. Skúmajúc nárečie Slovákov v týchto prostrediach, prof. Dudok zachytil aj mnohé iné reálie, ako sú zvyky a obyčaje, ľudový odev, jedlá, rozprávky, povery, včelárstvo, chmeliarstvo a i., ktoré môžu byť významným zdrojom nových etnologických, komparačných, historických, kulturologických a iných výskumov. Preto v nastávajúcich rokoch ÚKVS plánuje pokračovať v digitalizácii ďalšieho nespracovaného, rovno tak vzácneho materiálu, z ktorého budú môcť čerpať niektoré nové generácie bádateľov.

Do činnosti ÚKVS patrí aj program pomenovaný Kultúrna pamät alebo pripomínanie a oslava jubileí a výročí. V roku 2015 si vojvodinskí Slováci pripomenuli 270 rokov od príchodu Slovákov na toto územie, presnejšie do Petrovca, a pri tej príležitosti ÚKVS spolu s Oddelením slovakistiky Filozofickej fakulty UNS usporiadal medzinárodnú konferenciu pod názvom 270 rokov dejín, literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine. Na konferenciu, ktorá sa uskutočníla 16. októbra na pôde Filozofickej fakulty v Novom Sade, sa prihlásilo vyše 60 referentov zo Srbska, Maďarska, Slovenska, Česka, Macedónska, Rumunska, Slovínska, Kanady a Austrálie. Účastníci mali príležitosť vypočuť si množstvo podnetných a vzácnych príspevkov v historickej, literárnovednej a lingvistickej sekcii.

Podobne ako každý rok tak i teraz sme pozornosť venovali aj jubilantom, ktorí svojou činnosťou poznačili kultúru vojvodinských Slovákov. Svoje životné jubileum, 80. narodeniny s nami oslávil prvý profesionálny dirigent vojvodinských Slovákov Juraj Ferík. Dojímavý večierok sa konal v priestoroch Ústavu a to presne v deň jeho narodenín – 19. mája 2015. V programe sa striedali zvukové nahrávky z Rádia Nový Sad, tiež video záznamy Slovenskej redakcie Televízie Vojvodiny, Power Point prezentácia s fotografiami Juraja Feríka, ako aj živé ukážky z jeho hudobného diela, o ktoré sa postarali majstri hudby z Rádia Nový Sad a skvelí interpréti z radov vojvodinských Slovákov. Višničou na tejto umeleckej torte bolo vystúpenie Juraja Feríka s vnučkou Emou, ktorá mu Červeným jabĺčkom blahoželala k narodeninám a rozcítila nejedného prítomneho.

Okrem toho, ÚKVS si pripomenul aj 100. výročie úmrtia evanjelického farára, národovca, kultúrneho dejateľa a publicistu Emila Koléniho, ktorý v rokoch 1869 až 1909 úradoval v Hajdušici a zanechal významné stopy na celej Dolnej zemi. Kolénimu dňa 25. októbra naša ustanovizeň odhalila pamätnú tabuľu na evanjelickom kostole v Hajdušici. Oslavy v tejto banátskej dedine doplnila aj premiéra knihy Emila Koléniho Slováci v Hajdušici a na Dolnej zemi, ktorú zostavil Vladimír Hudec a vydali Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci a Miestny odbor Matice slovenskej v Hajdušici. Ide o prvú slovenská knihu v Hajdušici, ktorá spolu s nainštalovanou tabuľou prispeje nie len k lepšiemu poznaniu jednej, takmer zabudnutej osobnosti z minulosti vojvodinských Slovákov, ale i k dotvoreniu mozaiky dejín Slovákov žijúcich v Hajdušici a na Dolnej zemi.

Na významné osobnosti z kultúrnych dejín vojvodinských Slovákov sme si posvietili aj prostredníctvom ďalšieho dlhodobého projektu – umeleckými portrétmi kultúrnych dejateľov, ktorých zhotovenie už päť rokov podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Do kolekcie obrazov najnovšie pribudli podobizne Félixa Kutlíka a Juraja Tušiaka, ktoré umelecky stvárnil akademický maliar Pavel Pop. Táto zbierka 12. obrazov sa 6. augusta 2015 dožila svojej prvej vernisáže a tak odštartovala púť výstavy, ktorá plánuje pokračovať v iných galériách doma a v zahraniči. V nevšednom umeleckom programe si prítomní spomenuli na kúsok zo života Jána Branislava Mičátka, Karola Miloslava Lehotského, Michala Milana Harminca, Michala Babinku, Paľa Bohuša, Vladimíra Hurbana Vladimírova, Jozefa Podhradského, Leopolda Branislava Abafiho, Alberta Martiša, Félixa Kutlíka, Juraja Tušiaka a Zuzky Medveďovej. Zároveň sa spoznali s dielom akademických maliarov Pavla Popa a Pavla Čániho, čím sa teda splnil stanovený cieľ projektu, ktorým je na jednej strane oprášiť spomienku na historicky významných kultúrnych dejateľov a na strane druhej podporovať súčasných akademických maliarov z radov vojvodinských Slovákov.

V galérii ÚKVS boli slávnostne otvorené aj výstavy Zuzany Chalupovej a Jána Kňazovica pri príležitosti ich nedožitých deväťdesiatych narodenín. Výstavy sa konali v spolupráci s Galériou insitného umenia z Kovačice. Tiež sme usporiadali výstavu plagátov mladej umelkyne z Pivnice Andrey Merníkovej – čerstvej absolventky master štúdií na Akadémií umenia v Novom Sade a boli sme partneri Múzea vojvodinských Slovákov pri realizácii vernisáže Slovenského kroja z Báčky a obrazov Zuzky Medveďovej, ktorá sa konala v Etnografickom múzeu v Belegrade.

Avšak mohlo by sa povedať, že sme výtvarnému umeniu vzdali hold najmä založením edície SlovArt, v ktorej sa plánujú vydávať výtvarné monografie našich uznávaných akademických maliarov. Prvá taká monografia vyšla v apríli roku 2015 a venovaná je výtvarníčke Márii Gaškovej. Autorom monografie je Sava Stepanov, ktorý dielo Gaškovej nazýva maliarstvom tichej vášne. Jeho odborný text v trojjyzakovej podobe (slovenčina, srbčina, angličtina) a bohatý fotografický a obrázkový materiál čitateľovi približuje život a dielo tejto poprednej umelkyne. Kniha bola odprezentovaná 20. apríla na  Medzinárodnom salóne kníh v Novom Sade a súbežne sa v roku 2015 začal pripravovať aj ďalší zväzok v tejto edícii a to výtvarná monografia Pavla Popa, ktorá by svetlo sveta mala uzrieť už v roku 2016.

O tom, že knižná produkcia ÚKVS bola v roku 2015 bohatá svedčia aj ďalšie publikácie. Na začiatku roka sme vydali Bibliografiu Viery Benkovej autorky Boženky Bažíkovej, potom onedlho aj knihu Slovenky – životné príbehy Sloveniek vo Vojvodine, ktorú pripravili Dr. Jarmila Hodoličová, Anna Jašková, Antónia Ferková a Anna Šilerová a v edícii Doktorské dizertácie vyšla kniha Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1918 – 1929 autorky Gabriely Gubovej Červenej. Všetky tri knihy mali prezentácie v priestoroch Ústavu a spestril ich príležitostný program. Okrem toho  sa do tlače pripravilo ďalšie kapitálne dielo ÚKVS – kniha Slováci vo Vojvodine autora Jána Botíka, renomovaného etnológa ktorý sa problematike zahraničných, vrátane vojvodinských Slovákov, venuje už zopár desaťročí. V pripravovanej knihe sa snaží vytvoriť dielo o kultúrnom vývine Slovákov s dôrazom na ich pôvod, migračné pohyby, osídľovacie procesy, kultúrne pretrvávanie, kultúrne zmeny a skupinové identity vo Vojvodine. Vydanie tejto publikácie očakávame v roku 2016.

Podobne teraz ako i v minulosti ÚKVS rozvíjal medzinárodnú spoluprácu a snažil sa prezentovať slovenskú vojvodinskú kultúru aj v zahraničí. Na 21. veľtrhu cestovného ruchu Slovakiatour v Bratislave sme predstavili zaujímavé a návštevyhodné destinácie slovedských prostredí v Srbsku. Pri stánku ÚKVS a Turistickej organizácie Obce Kovačica sa zastavil aj prezident Slovenska Andrej Kiska, ktorému ÚKVS daroval knihu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Dobrá spolupráca pokračovala i v rámci regiónu, presnejšie pri organizovaní VII. Dolnozemského jarmoku, ktorý prebiehal v dňoch 11. – 13. septembra 2015 v Békešskej Čabe v Maďarsku. Stretnutie Slovákov z Maďarska, Rumunska a Srbska ešte raz prispelo k zachovávaniu a prezentácii slovenských dolnozemských tradícií, starých remesiel, gastronómie a folklóru. ÚKVS ako partner podujatia mal za úlohu zorganizovať účastníkov zo Srbska a tohto roku to boli Spolok žien Ruža z Aradáča, Spolok kysáčskych žien a Spolok petrovských žien, ktoré nás na jarmoku reprezentovali v tom najkrajšom svetle. Záhraničná spolupráca pokračovala i so Slovenským spolkom v Gomaringene (Nemecko), ktorý vlani oslávil 20. výročie a z tej príležitosti usporiadal vernisáž panelových fotografií Michala Madacého, ktoré sú z produkcie našej ustanovizne.

O krok ďalej sme sa dostali keď sme v prvej polovici roka nadviazali spoluprácu s európskym poslancom Eduardom Kukanom, s ktorým sme už v októbri priamo v európskom parlamente v Bruseli usporiadali okrúhly stôl na tému Ruzumej Vojvodine. Vojvodinu, ako svojrázny región, charakteristický podľa svojej viackultúrnosti a dlhodobého spolunažívania rôznych etnických skupín, predstavili ústavy pre kultúru vojvodinských Maďarov, Chorvátov, Rusínov, Rumunov a Slovákov. Okrúhlym stolom predsedal Franc Bogović, európsky poslanec zo Slovinska a v mene srbskej strany sa akcie zúčastnili a hovorili na nej aj Slaviša Grujić, pokrajinský tajomník pre kultúru, ako aj premiér pokrajinskej Vlády Bojan Pajtić. Podujatie navštívili početní europoslanci, ktorí si vypočuli zaujímavé informácie o tom ako sa Vojvodina stará o svoje menšiny a o zachovanie a rozvoj ich kultúrnej rôznorodosti. Veríme, že prezentácia ÚKVS a jeho programov oslovila medzinárodnú verejnosť a prispela k budovaniu dobrého mena a vysokého renomé Srbska.

Sú to iba niektoré túry do kultúry, ktoré v roku 2015 úspešne zdolal malý pracovný tím a externí spolupracovníci Ústavu pre kultúru vojodinských Slovákov. Viac o našej činnosti si budete môcť prečítať v pripravovanej ročenke Maják alebo na stránke www.slovackizavod.org.rs. Ďakujeme, že ste stále s nami.

Katarína Mosnáková Bagľašová,

úradujúca riaditeľka ÚKVS