SPRÁVA ODBORNEJ POROTY Z HODNOTENIA TANEČNÝCH SKUPÍN NA 46. ROČNÍKU FOLKLÓRNEHO FESTIVALU TANCUJ, TANCUJ... HLOŽANY

Na jednej strane je veľkou cťou byť členom poroty podujatia, ktoré už 46. rokov prináša tú najvyššiu úroveň scénického folklóru slovenskej vojvodinskej kultúry a na druhej strane je aj veľkou zodpovednosťou v takom krátkom časovom úseku, za aký sa prezentujú jednotlivé tanečné kolektívy v jednej s troch súťažiacich kategórií správne a precízne oceniť. Samozrejme, v značnej miere nám v tom pomáhajú aj kritériá festivalu, ktoré sú súčasťou pravidiel folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...

Odborná porota, ktorá pracovala v zložení Tatiana Kriváková - Amidžićová, Milorad Lonić a Ján Slávik pre tanečné výkony v choreografickej forme na  tohtoročnom festivale konštatuje zvýšenú celkovú úroveň prednesu, ako i scénickú skúsenosť vo väčšine účinkujúcich tanečných kolektívov v pomere na predchádzajúce ročníky. Taktiež s poľutovaním konštatuje, že sa v dvoch festivalových koncertoch súťažilo menej skupín, ako po minulé roky. Za dôvodmi toho nebudeme v tejto správe pátrať, ale dávame na zamyslenie všetkým nám, čo sa k slovenskosti hlásime a najmä všetkým, ktorí nie sme ľahostajní voči tomu, aby sa naša slovenská reč, naša tradícia, zvyky a obyčaje na týchto priestoroch zachovali čo najdlhšie.

Inak, aj tohtoročný festival sa zo všeobecného pohľadu uskutočnil na veľmi dobrej organizačnej úrovni, tak vo vynovenom a pekne upravenom Dome kultúry, kde odznela hudobno-spevácka časť, ako i v príjemnom prostredí areálu miestnej základnej školy, relaxu a vhodného prírodného amfiteátra, kde pekné počasie účinkujúcim a návštevníkom priam žičilo. O nič menej počasie žičilo aj vydarenému krojovanému sprievodu, v ktorom sa zúčastnil obdivuhodný počet účinkujúcich, ale predsa nie všetci, čo sme si mohli všimnúť najmä my, ktorí sme sprievod sledovali aj z tejto stránky a ktorí sme potom na javisku videli zväčšený počet účinkujúcich. Sprievod si vychutnal aj pozoruhodný počet miestnych a cezpoľných milovníkov folklóru, ktorí mali nekaždodennú príležitosť kochať sa v kráse krojov osád obývaných Slovákmi. Našou pripomienkou tanečným kolektívom pri sprievode je iba to, že niektorí nemali so sebou aj svoje vyšívané ornamenty, s ktorými by ešte viac spestrili túto časť festivalu. Síce výnimkou v tom boli niektoré naše kolektívy, ako i hosťujúce súbory zo Slovenska (FS Devín z Bratislavy a FS Heľpan z Heľpy).

Festivalový program v značnej miere obohatili aj sprievodné podujatia v podobe predajnej výstavy starodávnych predmetov a jedál v areáli amfiteátra, ako i výstavy spolku žien Slovenka pod názvom Na hložianskom jarmoku v Dome kultúry, kde sa návštevníci festivalu taktiež mohli kochať aj z výstavy starých fotografií pod názvom Z minulosti Hložian autora Ondreja Stupavského. V tejto časti správy treba úprimne pochváliť Kultúrno-osvetový spolok Jednota a Miestne spoločenstvo Hložany, ako dobrých hostiteľov a skúsených organizátorov, najmä preto, že zabezpečili sprievodcov a všetkých tých, čo priložili svoje usilovné a šikovné ruky v pracovných komisiách, pri čom zvlášť treba pochváliť komisiu pre stravovanie, ktorá mala nemalú úlohu v príprave a v podávaní stravy a osvieženia pre všetkých účinkujúcich.

O nič menej treba pochváliť aj Obec Báčsky Petrovec, Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Aj oni si svojim spôsobom splnili svoju úlohu, pri čom môžeme konštatovať, že propagačný materiál v podobe plagátov a Informátora festivalu okrem toho, že mali vkusnú formu, mali aj prehľadný a zaujímavý obsah, z ktorého sa čitatelia mohli informovať o základných údajoch účinkujúcich skupín, ktoré boli zároveň ilustrované fotografickými zábermi. Návštevníci sa z neho mohli poinformovať aj o všetkých programoch a menách organizátorov tohtoročného folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...

V prvom súťažnom koncerte tanečných kolektívov, ktorý začal hneď po otváracej časti festivalu zvučkou a zdvíhaním vlajky festivalu, účinkoval rovnaký počet tanečných kolektívov ako aj v druhom súťažnom koncerte, ktorý sa premietal v priamom prenose slovenskej redakcie Rádio televízie Vojvodina. Súhrne na tohtoročnom festivale účinkovalo 20 súťažiacich tanečných skupín a 4 hosťujúce. Okrem dvoch už spomenutých zo Slovenskej republiky, účinkovali aj dva súbory zo Srbska. A to folklórny súbor Domu kultúry z Ruského Kerestúru a Folklórny súbor Vila z Nového Sadu. Počas ich revuálneho vystúpenia odborná porota sčitovala svoje známky a donášala konečné rozhodnutia, ktoré potom pred obecenstvom pozostávajúcim najmä z účastníkov festivalu a členov jednotlivých súborov, predseda poroty zverejnil a spolu s predstaviteľmi organizátorov festivalu odovzdal odmeny a ocenenia.

Keďže sú však pravidlá festivalu zamerané aj na určenie najlepších kolektívov s motiváciou skvalitňovania ich práce, okrem morálneho víťazstva všetkých zúčastnených kolektívov porota je povinná posudzovať najmä podľa siedmych pravidiel a stanovených umeleckých kritérií výstupov jednotlivých kolektívov v oboch súťažných koncertoch festivalu. Na základe toho výsledky sú nasledovné:

1. Laureátom 46. folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., čiže zlaté pásmo získal Kultúrno-osvetový spolok Jednota, Hložany, mladšia tanečná skupina so štylizovaným tancom Tie hložianske dievčatá, autora choreografie a umeleckého vedúceho Jaroslava Krišku.

Mnohopočetný, 17. pároví tanečný kolektív ukázal, že sa výnimočne dobre nacvičil pre túto príležitosť v roku, v ktorom Hložančania zaznamenávajú 260 rokov od príchodu Slovákov do tejto rázovitej osady. Aj napriek snahe väčšej časti tanečného kolektívu bolo vidno, že slabšie nacvičení tanečníci predsa celkom nezvládli rovnakú úroveň rýchleho tanečného tempa, ktorý tak nasadený trval od prvého až po posledný takt, pri čom sa v choreografii nedala vidieť žiadaná dramaturgická myšlienka. Pripomienkou a zároveň aj odporúčaním tomuto kolektívu je to, aby sa pousiloval zabezpečiť sláčikovú kontru. Menšia pripomienka sa vzťahuje na použitie dievčenského krojovaného obleku Kašmerínky, ako typu sviatočného odevu, v ktorom sa obyčajne netancovalo. Vadili nám aj vypásané košele mládencov, na čo sme si pri tomto kolektíve nezvykli.

2. Druhá cena, čiže strieborné pásmo bolo udelené folklórnemu súboru Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika, Nový Sad, za prednes choreografie štylizovaných tancov A keď prišli naši g vašim, autora choreografie a umeleckého vedúceho Ivana Slávika.

Pochádzajúc zo skutočnosti, že novosadský spolok najmä v súčasnosti činia študenti zo všetkých troch regiónov Vojvodiny obývaných Slovákmi, autor a členovia tohto skvelého tanečného a o nič menej hudobného a speváckeho kolektívu sa svojráznym spôsobom snažili znázorniť nie len tanečnú harmóniu, ale aj pestrosť troch našich vojvodinských regiónov (Báčky, Banátu a Sriemu). V choreografickom znázorňovaní spomenutých regiónov vhodne použili príznačné a dobre nacvičené ľudové piesne, tanečné prvky a ľudové kroje. V tanečnom víre a častých zmenách tempa a znázorňovania regiónov nás viedla dobre premyslená dramaturgická myšlienka, pri čom sme mali dojem, že tanečné skupiny, ktoré predvádzali tieto tri regióny medzi sebou priam súťažili a prejavovali hrdosť na to svoje. Z druhej strany vidno, že aj tento kolektív skrze častých odchodov zrelých tanečníkov a príchodov nových, ešte nezohraných tanečníkov zápasí s vlastnou úrovňou umeleckého prednes, na akú sme si pri tomto kolektíve zvykli.

3. Tretia cena, čiže bronzové pásmo bolo udelené Kultúrno-umeleckému spolku Petrovská družina z Báčskeho Petrovca za prednes choreografie štylizovaných tancov A čo bi som si ja, autorov choreografie Daniely Legíňovej-Sabovej a Pavla Pavlíniho, ktorý sa zároveň podpisuje aj ako umelecký vedúci. 

Po dlhšom čase sme mali možnosť pozrieť si aj staršiu tanečnú skupinu z Báčskeho Petrovca zostavenú z novodobých seniorov Petrovskej družiny. Siedmi tanečníci sa počas trvania 6 minútovej tanečnej a komickej choreografie, primerane svojim vekovým schopnostiam snažili tanečne a herecky vyhovieť predovšetkým autorom a potom aj bezmála dvojnásobnému počtu tanečníc. Častou výmenou scénických obrazov a premyslenou dramaturgiou, v ktorej bolo aj hodne (na momenty až prehnane) komického dialógu, autori tejto štylizovanej choreografie priniesli na javisko hložianskeho amfiteátra celkom páčivý prednes. No, na druhej strane, predsa všetci nezvládli rýchle zadané tempá, pri čom na niektorých miestach pôsobili ťarbavo a bolo tiež vidno, že sa sústredili iba na prednes zadaných tanečných prvkov a textu. Kvôli tomu na momenty pôsobili ustarostene, bez úsmevov na tvári, pri čom sme mali dojem, že v spomenutých chvíľach stratili kontakt s obecenstvom. Aj pri tomto kolektíve sa odporúča sláčiková kontra namiesto gitary a nepreháňať s komickými textami a gestami, lebo v opačnom prípade môže dôjsť ku gýču.

Veľký rozdiel v kvalite prednesov vo väčšine tanečných kolektívov takmer ani nebol viditeľný, čiže nemožno povedať, že sa niektorí  autori, ako aj samé kolektívy dopracovali k vyššej ochotníckej úrovni umeleckého prejavu. Okrem odmenených na tohtoročnom súťažnom podujatí vynikli a pochvalu si zaslúžili aj nasledovné tanečné kolektívy: 

- FS Klasy zo Starej Pazovy, ktorí každoročne svojráznym spôsobom spracúvajú naše obyčaje a prinášajú páčivé a dramaturgicky zaujímavé choreografie, ako to bolo aj teraz, i keď sme túto choreografiu už v minulosti mali možnosť vidieť. Škoda, že prekročili pravidlami stanovený časový limit a tým pádom boli diskvalifikovaní. To, že pri hudobnom sprievode choreografického prednesu kontrabas bol nadmieru hlasný pokladáme za chybu zvukárov, lebo sa podobné veci stavali aj pri iných kolektívoch. Aj pri tomto kolektíve odporúčame gitarovú kontru vymeniť za sláčikovú.

- FS V Pivnickom poli, staršia tanečná skupina, podľa toho, čo sme mali možnosť vidieť tohto roku z časti vymenenou tanečnou zostavou, kolektív predsa dokázal znalosť pôvodných tanečných prvkov. Nebolo to na takej umeleckej úrovni, ako po minulé roky, ale predsa môžeme byť pyšní aj na tento náš vojvodinský tanečný, hudobný a spevácky kolektív, ktorý tiež patrí medzi tie najlepšie.

- KOS Jednota Hložany, staršia tanečná skupina, už roky predvádza dôkladnú znalosť pôvodných tancov a dlhoročná javisková skúsenosť im tiež pomáha rutinovo vládnuť javiskom a prikryť niektoré nedostatky, napríklad, v choreografii bola miestami rovnaká choreografická kresba a tanečná formácia.

- FS V Pivnickom poli, mladšia tanečná skupina, bola trochu slabšej kvality od staršej a skúsenejšej skupiny. Na niektorých miestach v zadanej choreografii príliš dlho bola v rovnakom tanečnom obraze. Všeobecnú umeleckú úroveň prejavu tohto telesa v značnej miere vyzdvihla spevácka skupina a ľudový orchester, ktorí boli v službe choreografie. Pevne veríme, že keď by sa spojili so staršou skupinou dokázali by omnoho viac.

- KC Kysáč, FS Vreteno: Toto teleso sa tentoraz ukázalo nie iba s kvalitou tanečného prednesu, na ktorý sme si už v minulosti zvykli, ale nás príjemne prekvapili počtom tanečného kolektívu. Viac ako 30. tanečníkov primerane vládli javiskom v dobre premyslenej choreografii. Radíme upraviť účes chlapcovi s dlhými vlasmi.

- SKUS Jednota Šíd: Zdá sa nám, že najväčší postup v kvalite prednesu získal práve tento tanečný kolektív, ktorý nám tohto roku priniesol štylizovanú choreografiu s častými výmenami tempa a primeranou choreografickou kresbou. No, predsa sa musia ešte zdokonaliť, aby nacvičené prvky predvádzali rutinovanejšie, pri čom budú väčší pozor dávať na úsmev a pohyb. Aj pri tomto súbore nápomocná spevácka skupina prispela ku kvalite prednesu. Radíme sústavnejšie pracovať aj s orchestrom.

- KUS Petrovská družina, mladšia tanečná skupina, predpokladáme, že nám autor choreografie chcel sprítomniť petrovskú minulosť, keď sa rodičia mali dohodnúť, kto si koho zoberie, za čím neskoršie nasledovali pytačky... Dobre premyslená idea, ktorá sa na momenty vytratila, zvlášť keď sme na pytačkách videli regrútske čapáše, ktoré tam nepatria alebo, keď oznamovač nemal priamu úlohu a nevedel si rady, pri čom sa zdalo, že zavadzia. Radíme, aby sa s touto nádejnou skupinou sústavnejšie pracovalo a aby si gitarovú kontru vymenili za sláčikovú.

- KUS Mladosť Lug: Ako aj po roky minulé štandardne dobrý a masový kolektív, ktorý patrí medzi kvalitné súbory, ibaže choreografia mala trochu prehnané tempá, ktoré niektorí menej skúsení tanečníci nezvládli a nestíhali vytancovať zadané trochu komplikovanejšie tanečné prvky a motívy. Vidno, že aj v tomto kolektíve došlo k výmene generácií, lebo prišli mladší, ešte nie celkom skúsení tanečníci.

- FS Rozmarín, Kovačica, sa taktiež so svojou kvalitou prednesu a správaním na javisku môže zaradiť medzi kvalitné súbory, ktoré zvládnu aj dramaturgicky náročnejšiu choreografiu. Ibaže do predvedenej choreografie nepatria tanečné prvky z Myjavy, ako je vyhadzovaná a ani zbytočné nanášanie dievok. Odporúčame využívať iný tanečný prvok z domáceho prostredia, alebo aspoň z regiónu do ktorého patria. Hudobný a spevácky sprievod bol v službe a poriadne prispel ku choreografii.

- SKOS Detvan, Vojlovica: Ku skoro vyrovnanej kvalite patrí aj tento už rokami skvelý súbor, ktorý sa tentoraz predstavil so štylizovanou choreografiou v podaní iba troch tanečných párov. O niečo viacej nápomocných spevákov a kvalitný orchester dobre osožil prejavu choreografie, ktorej akoby chýbala dramaturgická krivka a choreografická kresba. Škoda, že v choreografii nebol väčší počet tanečných párov.

- SKUS Jánošík, Jánošík: Aj pri tomto súbore vidno, že klesá počet a kvalita tanečníkov. Zo začiatku dobre zamyslená dramaturgická krivka sa ku koncu stráca a dáva dojem, že sa aj idea stratila počas vytvárania choreografie. Úvod s oráčom bol dosť dobre začatý, ale nedopovedaný. Zdá sa nám, že sa trochu prehnalo aj z obrazmi opilstva a všeobecne alkoholu ako motívu. Radíme pokúsiť sa ju trochu inak a s mierou rozpracovať, lebo vieme, že je tento kolektív na to súci.

- KC Aradáč: Úpadok v tanečných kádroch bolo vidno aj v tomto kolektíve, keď sme na javisku mohli vidieť výrazne mladšiu tanečnú skupinu od tej, na ktorú sme si pri tomto kolektíve zvykli. K nižšej umeleckej úrovni dopomohli aj rozladené husle a bledý spevácky prednes. Neskúsený tanečník nezvládol ani skok „V krčme“ na stôl. Pevne veríme, že sa tento kolektív zotaví a už o rok zase príde plne nasadený.

- DK Padina, FS Holubička: Na poli hudobného sprievodu tohto tanečného telesa môžeme sa bez pochyby vyjadriť v superlatíve. Ani dramaturgická krivka nebola zlá, ale sme mali dojem, že je choreografia pospájaná s viacero iných už videných choreografií. Autorke radíme navštevovať školy choreografie, čo jej pomôže neskoršie robiť aj vlastný výskum vo svojom prostredí, z čoho bude mať možnosť vytvárať zaujímavé a pre toto prostredie primerané choreografie.

- FS Slnečnica z Padiny, tanečná skupina zostavená z jedenástich dievok sa hodne snažila v čo najlepšom svetle predstaviť sa prítomnému obecenstvu, ale im v značnej miere chýbala kresba tanečných obrazov, lebo počas trvania väčšej časti choreografie najviac času strávili v kruhovej formácii. Radíme im vylepšiť si choreografiu, ako i dbať na upravenosť kroju (ponožiek) a účesov u jednotlivých tanečníc.

- KUS Jána Kollára, Selenča: Tanečný kolektív činilo 8. párov veľmi mladých a bolo vidno aj neskúsených tanečníkov, priam detí, ktorí nezvládali zadané tanečné prvky v choreografii. Taktiež choreografia pôsobila dosť monotónne. Odporúčame odbornú pomoc kolektívu a umeleckej vedúcej návštevou seminárov a školení v tejto oblasti.

- KUS Sládkovič, Boľovce: Z názvu choreografickej ukážky nám celkom nebolo jasné o akú presne obyčaj ide, lebo dievčatá oblečené v bielych spodničkách mohli síce pásť husi, ale to, že v rukách mali časti husích krídel pripomínalo nám zvyk na Lucku. Neskoršie, keď aj ženy aj dievky trhali husie perie boli sme v riadnom pomykove. Vidno aj pri tomto kolektíve, že potrebujú odbornú pomoc, lebo okrem spomenutého tam chýbala aj dramaturgia, hudobná úprava a práca so speváčkami.

- KUS Bratstvo Hajdučica: Dobrý pokus mladého autora na javisko priniesť niektoré zvyky hadušických Slovákov, lenže chcel všetko naraz ukázať. Pri tom pôvodný tanec Elečke (Ílečke) v tom všetkom akoby stratil svoju pravú hodnotu. Taktiež hra o slepú babu (tutu – lulu) mohla byť použitá skorej, povedzme, keď sa mládež zjavovala na scéne. Odporúčame lepšie nacvičiť spev, najmä u dievčat. Niektoré použité piesne nepatrili k banátskemu regiónu, ale ku regiónom Slovenska.

Niektoré tanečné kolektívy sa okrem premyslených choreografií snažili zabezpečiť kvalitný hudobný a spevácky sprievod, čo dáva dojem kompletného tanečného súboru. Toto by sme radili aj súborom, ktorí tento obsah nemali. Ale aj napriek tomu u niektorých sa to celkom nepodarilo, lebo nepoužili adekvátne nástroje, alebo im sprievodná spevácka skupina nebola celkom nacvičená. Taktiež im v tom chýbala dramaturgia, ako nevyhnutná súčasť jednej choreografie. Niektorí autori nedávali pozor na zákonitosť scény, zvlášť pri obyčají pri čom sa im tanečníci nevedeli dobre orientovať v priestore a tým pádom na scéne pôsobili neiste. U niektorých zasa chýbal dialóg s obecenstvom, ako i vzájomná tanečná komunikácia partnerov spojená s úsmevmi. Predsa môžeme konštatovať, že sme v tohtoročnej tanečnej tvorbe videli nemalý počet kvalitných choreografií a kvalitných kolektívov. V takomto prípade ťažko vybrať jedného víťaza, aby tým ostatné tanečné kolektívy nezostali demotivované. Všetky tanečné kolektívy predstavili nesmierne bohatstvo našich tradícií, tanečného, hudobného a speváckeho materiálu. Musíme si to bohatstvo aj naďalej pestovať a chrániť, aby sme takí ešte dlho zotrvali...