Z ČINNOSTI ÚSTAVU PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV V ROKU 2016

Ústav ako prototyp kultúry

Kultúra vojvodinských Slovákov aj v roku 2016 priviedla na svet plody svojej úrody. Rok je už za nami, fakticky sa končí, ale nie úplne, lebo jeho obsahová zložka sa už natrvalo zapísala do dejín kultúrnej činnosti Slovákov vo Vojvodine.

O kultúru vojvodinských Slovákov sa všeobecne stará ustanovizeň, ktorú v roku 2008 založilo Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny s cieľom zachovávať ju, zveľaďovať a rozvíjať. Aby si svoju funkciu Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vykonával v plnom rozsahu, neustále spolupracuje s inými odbornými inštitúciami, kultúrnymi ustanovizňami, spolkami, domami kultúry, miestnymi spoločenstvami, ale aj s jednotlivcami a nadväzuje spoluprácu aj v iných krajinách. Činnosť ÚKVS sleduje aj naša slovenská verejnosť prostredníctvom printových, televíznych, rozhlasových a webových médií.

Koniec roka je vhodnou príležitsťou na to, aby sme venovali pozornosť rekapitulácii činnosti ústavu a na jedno miesto zhrnuli jeho najdôležitejšie realizované projekty. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov na začiatku roka nadobudol nové idey a prijal nové výzvy. Jednou z takých noviniek je aj nové riaditeľské obsadenie. Po vypršanom mandátnom období na riaditeľskú pozíciu, ktorú do vtedy obsadzovala Milina Sklabinská a krátko ako úradujúca riaditeľka Katarína Mosnáková-Bagľašová, sa dostala Anna Chrťanová-Leskovac.

Program práce ÚKVS na rok 2016 vyplýva z navrhnutého plánu činnosti ÚKVS na obdobie 2016 – 2020, ktorý bol prijatý Správnou radou ÚKVS, NRSNM a Pokrajinskou vládou AP Vojvodiny a doplnený o dlhodobé projekty tejto ustanovizne, rozbehnuté už v predchádzajúcom mandátnom období. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov aj v roku 2016 realizoval programy a projekty zamerané na zachovávanie a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva, ako aj na podporu súčasných foriem kultúrnej tvorby Slovákov v Srbsku. ÚKVS tieto plány uskutočnil prostredníctvom permanentnej informačno-dokumentačnej a komunikačnej, rozvojovo-výskumnej, prezentačnej a vzdelávacej činnosti.

V rámci informačno-dokumentačného a komunikačného oddelenia ústredie ústavu celý rok každodenne pracovalo na obsahovom rozvoji portálu www.slovackizavod.org.rs sledovaním udalostí a uvrejňovaním správ z aktuálnych dianí v oblasti kultúry vojvodinských Slovákov. Návštevníkom portálu ústav v roku 2016 ponúkol vyše 150 správ, rad fotogalérií a odborných príspevkov v rubrike Z môjho aspektu, početné výzvy, kalendár podujatí, nové texty o časopisoch a periodických publikáciách, aktuálnych vydaniach, spolkoch, artefaktoch kultúrneho dedičstva a mnohé iné témy z oblasti slovenskej vojvodinskej kultúry. Personál ústavu zachováva globálne trendy aj keď ide o prevádzkovanie portálu a jeho technickú a programovú údržbu. V rámci tohto oddelenia bola verejnosti sprístupnená aj knižnica Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorá ponúka bohatý zoznam titulov v rôznych jazykoch a z rôznych literárnych oblastí. Bohatý knižničný systém ÚKVS sa dennodenne rozrastá a v roku 2016 priložil do svojho obsahu na desiatky nových publikácií. Takto poskytuje pomoc študentom pri tvorbe diplomových prác, ale aj odborníkom, vedcom, architektom, bádateľom, etnológom a všetkým, ktorí ju potrebujú.

Relevantnou činnosťou ÚKVS v roku 2016 sú jeho knižné vydania. K 60. životnému jubileu režiséra Miroslava Benku ústav vydal bibliografiu autorky Boženky Bažíkovej. V takmer 400 stranovej bibliografii autorka zhrnula bohatú odbornú pracovnú činnosť režiséra, hereca a scénického výtvarníka, známeho slovenskej vojvodinskej verejnosti. V roku 2015 bola napísaná Monografia výtvarných diel Pavela Popa autorov Sava Stepanova a Vladimíra Valentíka, tiež bol vyhotovený fotografický materiál. V roku 2016 sa táto monografia pripravila do tlače ako druhé vydanie v novozaloženej edícii SlovArt. K problematike kultúry, spôsobu života a identity slovenskej minority v Srbsku prispelo aj vydanie knihy Slováci vo Vojvodine Jána Botíka, ktorej výskumný materiál bol pripravený už v roku 2015. Prezentácie týchto vydaní z roku 2016 sú naplánované na budúci rok.

Môžeme konštatovať, že činnosť ústavu sa v roku 2016 akosi spontánne sústredila na kolorit lokálneho prostredia. Podujatie, ktoré si od založenia ustanovizne zachováva svoj vytýčený úzus je aj fotosúbeh, ktorý ústav v roku 2016 zorganizoval po šiestykrát v rámci rozvojovo-výskumného oddelenia. Témou tohtoročného súbehu boli fotografie znázorňujúce tradičné práce a remeslá Slovákov žijúcich vo Vojvodine. Na súbeh bolo zaslaných zatiaľ rekordných 213 fotografií od 20 účastníkov z nasledujúcich prostredí: Aradáč, Binguľa, Hložany, Kovačica, Kysáč, Padina, Pivnica, Stará Pazova, Vojlovica respektíve z iných prostredí. Väčšina zaslaných fotografií datuje z prvej polovice 20. storočia, a to hlavne z medzivojnového obdobia až po 70. roky 20. storočia. Do programu vyhodnotenia fotosúbehu sme zapojili aj folkloristov, hercov, recitátorov a spevákov, ktorí oživili staré remeslá a znázornili aj niekdajšie práce našich predkov. Fotosúbeh môžeme zaradiť aj do oblasti databázy kultúry vojvodinských Slovákov, lebo všetok získaný materiál uschovávame aj elektronicky.

Významnou činnosťou Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov je podpora celomenšinových festivalov. Prax ukázala, že potreby jednotlivých festivalov sú často odlišné a preto v roku 2016 ÚKVS organizačne a finančne pomohol festivalom v takých položkách, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa mohli kvalitne uskutočniť. Personál ústavu sa tohto roku orientoval najmä na vypracovanie a zabezpečenie propagačného materiálu festivalov a na festivalový marketing. Keďže ústav zatiaľ nemá zamestananca, ktorý by sa vo svojej práci venoval výlučne organizovaniu festivalov, už vo februári 2016 zverejnil súbeh na koordinátorov každého podujatia.

Dôležitým poslaním Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov okrem prezentačnej, dokumentačnej a informačnej zložky je aj edukačná. S hrdosťou môžeme dokumentovať, že sme koncom roka usporiadali edukačný seminár Spoločenský protokol a jeho uplatnenie v praxi, na ktorý sa prihlásili predstavitelia miestnych spoločenstiev, riaditelia materských, základných, stredných a vysokých škôl, predsedovia resp. riaditelia slovenských kultúrnych ustanovizní a spolkov a iní záujemcovia. Odborne ho viedol doktor pedagogiky PaedDr. Ján Pavlík zo Slovenskej republiky, renomovaný odborník pre spoločenský a diplomatický protokol na úrovni samosprávy. Seminár mal za úlohu oboznámiť záujemcov o základných princípoch protokolárneho správania vo všetkých jeho sférach, zachovania dobrého mena organizácie, no zrovna tak aj osobného imidžu pri súkromných a verejných prejavoch.

Posvietili sme si aj na významné výročia a jubileá v roku 2016. K oslavám 150. výročia slovenského divadelníctva vo Vojvodine sme prispeli vydaním knihy venovanej 150. výročiu divadla v Petrovci a účinkovali sme aj v organizovaní výstavy venovanej tomuto jubileu. Úspešným počinom Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov bol literárny večierok venovaný 90. životnému jubileu básnika Jána Labátha, ktorý ÚKVS zorganizoval v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej v Novom Sade. Večierok zhromaždil veľký počet Labáthových priaznivcov, obdivovateľov, priateľov a známych. Dojímavé chvíle zožaté spimienkami a nostalgiou umelecky dotvorili archívne video záznamy z produkcie Rádia televízie Vojvodiny, v ktorých je zaznamenaná životná púť osvedčeného slovenského vojvodinského básnika, prozaika, prekladateľa a všestranného kultúrneho a literárneho dejateľa Jána Labátha. O jubilantovi hovorila literárna vedkyňa, kritička a docentka na Oddelení slavistiky Filologickej fakulty v Belehrade Zuzana Čižíková.

Dňa 9. marca 2016 bol v ÚKVS usporiadaný literárny večierok zameraný predovšetkým na prezentáciu románu Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) autora Pavla Rankova zo Slovenskej republiky, ktorý koncom roka 2015 vyšiel v preklade do srbčiny ako Dogodilo se prvog septembra (ili neki drugi dan) vo vydaní vydavateľstva Sezam Book. Do srbčiny ho preložia Zdenka Valentová-Belićová, ktorá spolu s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov večierok aj zorganizovala. Posvietili sme si aj na monografiu o režisérovi Jánovi Makanovi - MAKAN, zostavovateľa Martina Prebudilu, ktorej prezentácia sa konala v miestnostiach ústavu. Navštívenosť tohto podujatia svedčila o úcte, ktorú Jánovi Makanovi prišli odovzdať herci, režiséri, ctitelia filmového a divadelného umenia. Táto kniha je koncipovaná tak, aby bola absolútne nepoužiteľná pre slovenskú filmovú a divadelnú historiografiu vo Vojvodine (bez uvádzania presných dát, mien, faktov atď.). Koncipovaná je podľa princípu ,,montáža atrakcií“. Prezentácia knihy bola reprodukovaná aj v Petrovci ako sprievodné podujatie 47. Divadelného vavrína.

Pozornosť sme venovali aj Zime s knihou, čiže prezentácii vydavateľskej činnosti Slovenského vydavateľského centra v roku 2015 s dôrazom na Poéziu vojvodnských Slovákov zostavovateľa Víťazoslava Hronca. Taktiež sme si výstižným programom pripomenuli výročie 100 rokov od úmrtia Svetozára Hurbana Vajanského a priložili sme ruky k dielu aj keď ide o výstavu Za horami za dolami – Tri storočia Slovákov vo Vojvodine v spolupráci s Múzeom Vojvodiny.

Treba spomenúť aj prezentáciu vizuálneho umenia v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Vo výstavnom priestore ÚKVS v roku 2016 sme otvorili mnohé výstavy a vzdali sme tým úctu akademickému a úžitkovému maliarstvu, fotografii, scénografii a iným druhom umenia. Každý rok pred Slovenskými národnými slávnosťami ústav zorganizuje rôznorodé výstavy a tak podporuje tvorbu odborníkov vizuálneho umenia. V roku 2016 ako sprievodné podujatie SNS sme v ústave usporiadali vernisáž obrazov akademického maliara Michala Ďurovku menom Lesy a roviny. Ide o 16. samostatnú výstavu Michala Ďurovku, ktorá obsahuje 32 pestrofarebných obrazov odzrkadľujúcich lesné tajomstvá a rovinnú idylu.

V marci bola v Ústave pre kultúru vojvodisnkých Slovákov otvorená vernisáž obrazov Anny Kotvášovej a Michala Povolného z Padiny, neskôr výstava obrazov, ktoré sú výsledkom projektu Kultúra rozličností - obrazy, ktoré majú za cieľ sprítomniť tradičnú slovenskú ornamentiku. Súčasťou projektu boli výtvarné prednášky a dielne, ktoré sa konali na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Ku koncu roka sme v ÚKVS otvorili vernisáž fotografií Majstri fotografie 34 autorov, ktorá bola reinštalovaná z 2. bienále v Galérii SND v Kysáči.

Skvostom a predovšetkým novinkou v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov bola výstava divadelných kostýmov Kostýmový svet Marije Havran, ktorý ústav zorganizoval spolu s Divadelným ústavom Bratislava. Dokumentačná výstava Kostýmový svet Marije Havran zobrazuje takmer tridsaťročnú umeleckú dráhu oceňovanej slovenskej kostýmovej výtvarníčky žijúcej v Bratislave, ale pôvodom z Vojvodiny. Jej kostýmové a scénické realizácie ju zaraďujú medzi najoriginálnejšie divadelné výtvarníčky. Okrem „živých kostýmov“ z obdobia okolo 18. storočia výstava bola doplnená 3D realizáciami a videozostrihom vybraných inscenácií. Táto zaujímavá výstava bola putovného rázu a preto ju záujemcovia mali možnosť vidieť aj v Petrovci pri príležitosti ústredných osláv 150. výročia divadla a v Galérii insitného umenia v Kovačici.

Ústav po dlhšej dobe vo svojich miestnostiach opäť privítal autorov zo Slovenska a usporiadal literárne posedenie. Hosťami večierka 24. októbra 2016 boli Zuzana Kuglerová, Ján Tazberík a Ondrej Kalamár, ktorí predstavili svoje najnovšie knihy. Ústav organizačne patricipoval aj pri realizácii promócie CD platne menom Nová Slovenky Benkovej-Martinkovej. V ústrety vianočným sviatkom v ÚKVS bol usporiadaný predvianočný večierok pre deti. Večierok pri vianočnom stromčeku a s vianočným príbehom už roky úspešne združuje slovenské deti a dáva im na vedomie, že stánok slovenskej kultúry patrí aj im. Na večierku boli prezentované aj vianočné pohľadnice z produkcie detí základných škôl. Túto akciu organizoval Výbor pre vzdelávanie NRSNM.

Koniec roka priniesol aj 12. Muzikologickú konferenciu v miestnostiach ÚKVS s ústrednou témou Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa. Konferencie sa zúčastnilo zo 30 hudobných odborníkov a pri tejto príležitosti z produkcie ústavu vyšiel aj Zborník 12. muzikologickej konferencie s cennými hudobnoteoretickými, etnomuzikologickými a kulturologickými príspevkami. Redaktorkou zborníka a hlavnou organizátorkou konferencie bola Milina Sklabinská.

ÚKVS od svojho založenia nepretržite zachováva a zveľaďuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti vedy, kultúry a umenia vojvodinských Slovákov a nadväzuje kontakty s materskou krajinou, so susednými štátmi a regiónmi a s inými štátmi v Európe a vo svete. Ústav sa každý rok zúčastňuje Stálej konferencie v Bratislave a na podujatí Slováci žijúci v zahraničí, kde prezentuje svoju činnosť. Na medzinárodnom veľtrhu kníh Bibliotéka v Bratislave ÚKVS spolu so Slovenským vydavateľským centrom a Maticou slovenskou v Srbsku aj v roku 2016 predstavili svoje nové knihy. Taktiež nadväzuje vzťahy medzi Slovákmi z Dolnej zeme, teda z Maďarska, Rumunska a Chorvátska predovšetkým spoločným uchádzaním sa o projekty na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ich realizáciou. Na pravidelnej schôdzi Slovákov z Maďarska, Rumunska a Chorvátska v Békešskej Čabe zo strany slovenskej menšiny v Srbsku sa okrem iných zúčastnila aj riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anna Chrťanová-Leskovac. Na schôdzi sa rozhodlo, že žiadosť o dotácie na ÚSŽZ pre Dolnozemský jarmok bude podávať ústav, čo znamená, že 9. stretnutie Slovákov z Dolnej zeme pod názvom Na jarmoku v roku 2017 sa bude realizovať v prostredí vojvodinských Slovákov. Dolnozemský jarmok má za cieľ prezentovať spoločné kultúrne dedičstvo Slovákov z Dolnej zeme, remeselníkov, kuchárov, hudobníkov, folkloristov a iných umelcov. Ústav dostal za úlohu vypracovať ešte jeden projekt a to na Cenu ÚKVS za kultúrno-umeleckú činnosť dolnozemských Slovákov.

V spolupráci s Historickým múzeom SNM z Bratislavy na návrh kurátorky-kustódky Jarmily Gerbocovej ústav v roku 2016 odštartoval s projektom Výskum etnodomov a zbierok ľudovej kultúry v slovenských prostrediach v Srbsku.

Činnosť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov verejnosť môže sledovať aj v ročenke Maják, ktorú každý rok pripravuje kolektív ústavu. Ročenka obsahuje stručné výročné správy, ilustrovaná je fotografiami a upravená moderným dizajnom.

Pomôžte nám dokumentovať fakt, že stánok Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov skutočne patrí k Novému Sadu a ako taký sa stane číslom jeden pre našu kultúrnu verejnosť aj skôr než v roku 2021.