Správa z 24. Detského folklórneho festivalu Zlatá brána, Kysáč 2017

V súlade s čl. 3 Propozícií Detského folklórneho festivalu Zlatá brána,

posudzovacia komisia podala správu z 24. Detského folklórneho festivalu Zlatá brána, Kysáč 2017

Posudzovacia komisia pracovala v zložení: Vlasta Vinkovičová – etnologička, Anna Medveďová – etnologička a Juraj Ferík – dirigent, hudobník

Výsledky hodnotenia:

Najúspešnejším súborom 24. DFF Zlatá brána je:

DFS Vločka ZŠ Mladých pokolení z Kovačice (mladšia skupina)

Detské hry: Edom, dva a tri, povec mi to ti

Autorka: Katarína Mosnáková-Bagľašová

Nacvičila: Zuzana Petríková

Vedúci orchestra: Pavel Tomáš st.

Na druhom mieste sa umiestnil:

DFS Ratolesť, SKUS Pivnica (mladšia skupina)

Detské hry: Zatancujme si veselo

Autor: Janko Merník

Nacvičili: Janko Merník a Viera Brňová

Vedúci orchestra: Valentín Michal Grňa

Tretie miesto získal:

DFS Vienok KC Kysáč

Tanec: Povedz, že mi moja milá

Autor a nacvičil: Vladimír Medveď

Vedúci orchestra: Miloslav Kardelis

Tretia júnová nedeľa tradične patrí sviatku detí, ktorý oslavujeme v Kysáči, kde sa na rozprávkovom zámku pravidelne uskutočňuje Detský folklórny festival Zlatá brána. Minulého roku sme ho mali možnosť oslavovať už po 24-krát. Je to pozoruhodné číslo z hľadiska kontinuity pretrvávania celomenšinového detského festivalu. Sme radi, že sa festival uskutočňuje dlhé roky a my, ktorí ho sledujeme od samého zrodu, už či ako priami účastníci festivalu alebo ako porotcovia, snažíme sa prostredníctvom pozitívnych rád usmerňovať festival tak, aby ešte veľa rokov pretrvával a aby sme sa mohli s radosťou a hrdosťou pozerať na kvalitne predvedené početné čísla prezentujúce svoje lokálne špecifiká prostredníctvom detského folklóru, ktorý je súčasťou tradičnej ľudovej kultúry Slovákov vo Vojvodine, v Srbsku.

Aby sme z tohto smeru neodbočili v budúcnosti, mimoriadne dôležité je vedieť a rozpoznať čo je to, čím sa líšime od ostatných v kontexte menšiny a čo sú tie naše lokálne špecifiká. Na tieto otázky nám najlepšie odpovedia najstarší obyvatelia obcí, staré mamy, otcovia, tety, ktorí si pamätajú svoje detstvo, prostredníctvom spomienkových rozprávaní a piesní. Ak na základe takto získaného materiálu - metódou terénneho výskumu, predvedú deti na javisku svoje folklórne umenie s čo najväčšou detskou úprimnosťou a radosťou, budeme určite mať záruku, že naše nehmotné kultúrne dedičstvo pretrvá a zachová sa aspoň vo forme javiskových predvedení a nahrávok. Preto je mimoriadne dôležité pri spracovaní tanca vychádzať z poznatkov získaných terénnym výskumom, prípadne literatúrou, ako sú zborníky slovenských ľudových piesní a publikácie s tematikou detského folklóru. Keď ide o predvedenie hudobno-tanečného folklóru, nestačí iba vlastná fantázia a tvorivosť autorov. Malo by to byť opodstatnené výskumom, literatúrou, prípadne rádio a TV nahrávkami.

Minuloročného 24. festivalu sa zúčastnilo spolu 38 detských folklórnych súborov. Z tohto počtu 32 bolo súťažných a ostatné čísla patrili hosťom.

Kritériá hodnotenia sú v podstate rovnaké, ako bežne na detských folklórnych festivaloch. Dôraz sa kladie na výber a tému spracovaného materiálu, súhru hudobnej, tanečnej a speváckej zložky, zloženie sprevádzajúcich orchestrov, na interpretačnú úroveň muzikantov, tanečníkov a spevákov, resp. na scénické predvedenie čísla ako celku, teda aj celkový estetický dojem. V správe sa pokúsime upozorniť na vyskytujúce sa chyby, ktorým by sa malo predchádzať, aby sme aj túto časť tradičnej kultúry šírili a odovzdávali novým generáciám čo najvierohodnejšie a najautentickejšie. Nebudeme analyzovať každé z predvedených čísel. V skutočnosti ide o nedopatrenia, ktoré sa rokami opakujú a o ktorých píšeme každoročne v obmenenom zložení. Na začiatku sme sa zmienili o dôležitosti, priam nevyhnutnosti terénneho výskumu. Je dôležité predtým, než začnem tvoriť, vedieť o čo sa opieram a z čoho vychádzam, aby scénické vystúpenie bolo dôveryhodným dokumentom. Samozrejme, že výber spracovaného folklórneho materiálu by mal byť prispôsobený psychickému a fyzickému veku detí – interpretov, ovplyvňuje to prirodzenosť predvedenia daného čísla, s čím súvisí mimika, gestikulácia a celková interpretačná úroveň predvedeného.

Je pochopiteľné, že najmenšie deti, by mali na scéne predvádzať čo najjednoduchšie tanečné motívy (ako sú kráčanie, jednoduché točenia v kolese, v páre, poskoky a jednoduché jednokročky, dvojkročky a pod.) a piesne, aby ich interpretácia bola čo najpresnejšia. Keď ide o mladšie tanečné skupiny, k niektorým máme ďalšie poznámky, na ktoré chceme upozorniť. DFS Krôčik KC Kysáč využíval adekvátny materiál prispôsobený veku interpretov, ale celkom tu absentoval spev, čo okamžite znižuje kvalitu prednesu a deti neboli zosúladené. V prípade DFS Pazovčanka ZŠ h. Janka Čmelíka upozorňujeme na neadekvátny výber materiálu a prehnané využívanie rúk, v dôsledku čoho sa deti sústredili iba na túto činnosť a pôsobili neisto. Rovnako deti zo Šídu interpretovali kombináciu detských hier a ľúbostné piesne, čo nie je celkom správna kombinácia. Boli to hlavne maličké deti, ktoré boli hravé na javisku, čo je chvályhodné. Deti z Bingule a Báčskeho Petrovca predvádzali trochu neprimerané témy, vzhľadom na ich vek. Fľašky a téma opitosti, aj keď išlo o napodobňovanie dospelých nie je celkom vhodná pre deti. Upozorniť by sme chceli aj na nepriliehavý odev k spracovanej téme, deti by sa nemali hrať v slávnostnom ľudovom odeve – v kašmerínkach, ako sa stalo v prípade mladšej tanečnej skupiny z Lalite. Na nedostatočnú interpretačnú úroveň chceme upozorniť autorov a nacvičovateľov DFS Bažalička KUS Zvolen z Kulpína, DFS Pramienok zo Selenče, DFS z Ľuby, ktorí v podstate využívali kvalitný a úplne prispôsobený materiál. Vyzdvihnúť a pochváliť chceme kvalitné predvedenie a spracované témy mladších detských folklórnych súborov z Kovačice, Padiny a Pivnice.

Faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitatívnu stránku interpretácie, sú rôzne, napr. počet interpretov na javisku, využitie priestoru, kvalita hudobného sprievodu a pod.

Keď ide o interpretácie skupín staršieho veku, každopádne boli dominantné početnosťou interpretov, využívaním jednoduchých, ale aj zložitejších tanečných motívov. Napočítame niektoré nedopatrenia, ktoré by sa nemali vyskytovať. Pri interpretácii je potrebné uvedomiť si, že tanečníci musia byť vzpriamení. Veľmi dobrú interpretačnú úroveň predviedli deti z Kovačice (stredná tanečná skupina), až na zhrbené chrbty najmä tanečníkov. Zhrbené chrbty a celkové zlé držanie tela mali po celý čas aj tanečníci staršej skupiny zo Selenče. Na tento fakt je potrebné naozaj dávať pozor, dotvára to celkový vzhľad a pôsobivosť tanečníkov.

Veľmi dobrý tanečný výkon podali viaceré staršie tanečné skupiny, predovšetkým deti z Boľoviec, Báčskeho Petrovca, DFS Holubička z Padiny, Hložian a Kysáča.

Neoddeliteľnú súčasť scénického predvedenia dotvára ľudový odev, ktorý nazývame kroj alebo kostým. Výzor kroja nevplýva podstatne na výkon tanečnej skupiny, ale v značnej miere ovplyvňuje celkový dojem. Zvýrazňuje postavu, pohyby, úkony a dopĺňa scénické prevedenie ľudového tanca. Tak, ako sú kostýmy neodmysliteľnou zložkou pri divadelných predstaveniach, v ľudovom tanci je to ľudový odev. Autentický detský odev sa v súčasnosti už v teréne nevyskytuje, alebo len veľmi málo a preto je pochopiteľné, že sa hlavne na festivaloch vyskytujú jeho rôzne obmeny. Na minuloročnej Zlatej bráne väčšina súborov mala odev rekonštruovaný, čo považujeme za to najlepšie riešenie. Taký kroj obsahuje všetky prvky autentického ľudového odevu, napr. strih, spôsob výzdoby, počet odevných súčiastok prípadne odevné doplnky, iba materiál, z ktorého je ušitý podlieha ponuke súčasnej továrenskej výroby.

Úspešne rekonštruované kroje mali tanečníci z Banátu. Myslíme predovšetkým na DFS Vločka (ml. skupina) z Kovačice, čo zrejme aj prispelo k tomu, aby sa stali favoritmi, resp. víťazmi festivalu. Rovnako pekné boli kroje z Padiny DFS ZŠ maršala Tita (ml. skupina) a DFS Holubička, ktorý znázornil zimné, fašiangové obdobie v adekvátnom všednom odeve. S perfektnou úpravou vynikol aj DFS KUS Petrovská družina (ml. skupina), DFS Vienok KC Kysáč a DFS Ratolesť z Pivnice, kde bol mužský a ženský kroj zladený a prispôsobený tancom a detskému veku.

Štylizovaný odev toho roku malo len niekoľko súborov, ak to vôbec môžeme nazvať štylizovaným odevom. Štylizovaný odev, resp. kostým musí obsahovať aj podstatné prvky ľudového odevu a to sa často nepodarí dosiahnuť, ako to bolo v prípade staropazovských tanečníkov. To, že sú tanečníci úplne rovnako oblečení nie je dostatočné. Na rozdiel od nich, binguľskí tanečníci z DFS Čerešničky vystúpili v trefnom štylizovanom odeve. Správny rozdiel urobili napr. v strihu sukieň starších a mladších dievčat v choreografii Na binguľskej oberački.

Snáď najhoršia kombinácia je zlúčenie pôvodných odevných súčiastkov so súčasným módnym trendom. Napr. sviatočné sukne s volánom a bohatou výzdobou a továrenské tričká, čoho sa dopustili účastníci zo Šídu. Rovnako v jednej tanečnej skupine by nemal byť zastúpený štylizovaný odev (napr. u dievčat) a rekonštruovaný u chlapcov, ako mal DFS Bažalička z Kulpína.

Mimoriadne dôležitou súčasťou je hudobná stránka predvedených čísiel, ako sme naznačili v úvode. S cieľom spieť k vyšším cieľom a kvalitnejším výkonom orchestrov a súborov upozorňujeme na tieto nedostatky, ktoré sa netýkajú iba samotnej interpretácie.

Keď jeden hudobník sprevádza súbor, to nie je orchester, čiže nemôžeme uvádzať v bulletine vedúci orchestra, keď súbor sprevádza napr. iba jeden harmonikár.

Opakovane konštatujeme, že čoraz menej detí hrá v orchestroch, výnimkou je ojedinelý Orchestrík zo Selenče. Potrebné je deti zapájať do orchestrov, zaúčať ich v hre na hudobných nástrojoch. Týmto chceme vyzdvihnúť početnosť Orchestríka zo Selenče, ktorý bol úplný, aj z hľadiska počtu a rovnako hudobného sprievodu.

Všeobecne platí pravidlo, že orchester, ktorý sprevádza tanečníkov a spevákov by mal mať najmenej 5 členov.

Kriticky sa zmieňujeme o zložení ľudových orchestrov, kde bolo prítomných veľa melodických nástrojov bez kontrabasu, teda zanedbaná bola harmonická a rytmická stránka prednesu. Potrebné je zdôrazniť rytmickú stránku pri prednese, lebo ide o detských tanečníkov.

Zloženie niektorých piesní nemá súvis, tematicky sa nezhodujú a netvoria celok. Často sa niektoré piesne opakujú. Treba vyhľadať staré detské piesne, na ktoré sa pomaly zabúda.

Zloženie orchestra, harmonika a dve gitary (v prípade hudobného sprievodu z Boľoviec) sa neodporúča, nie je adekvátne toto orchestrálne zloženie.

Upozorňujeme aj na prednes spevákov v zmysle, aby sa počas vystúpenia orientovali k nastaveným mikrofónom, nestáli ďaleko od mikrofónov, resp. vedľa mikrofónov, a aby spievali nahlas, lebo ich nebolo počuť. Výborne počuť bolo iba deti z Pivnice. Na zosúladenie a odstránenie týchto nedostatkov sú priestorové a zvukové skúšky, ktoré súbory majú možnosť absolvovať, a preto odporúčame, aby sa tak do budúcna robilo.

Nedostatok, ktorý sa vyskytuje a opakuje rokami je nesúlad interpretov, hlavne spevákov s hudobným sprievodom.

Popísané nedopatrenia je možné postupne odstrániť na ten spôsob, že pri výbere materiálu sa budete orientovať na vlastný výskum, záznamy z rádia, TV, prípadne osloviť odborníkov, alebo kolegov, ktorí sa dlhšie zaoberajú alebo zaoberali detským folklórom a požiadať o radu, o pomoc. Vychádzať treba aj z literatúry a zo zborníkov piesní. Opatrnejšie a precíznejšie treba zaobchádzať s materiálom, rovnako dbať na interpretačnú úroveň, čo si vyžaduje kontinuitnú prácu s deťmi. Rovnako zohľadňovať pripomienky odbornej poroty, lebo ich dokola opakujeme rok čo rok. Vyhlášky o festivale okrem správy, ktorá vychádza neskoršie sme hovorili v rádiu, v TV, hneď po ukončení festivalu, kde sme upozornili na takmer všetky popísane skutočnosti.

Napriek všetkým popísaným pripomienkam, prosíme všetkých autorov, tanečných pedagóg, učiteľov, hudobníkov, aby si dané fakty všímali a uplatňovali v praxi. Tento ročník festivalu bol práve z kvalitatívnej stránky jedným z trochu slabších, chceme tým povedať, že sme v minulosti mali výborné, energické ročníky tohto snáď najmilšieho detského folklórneho festivalu. Predpokladáme, že entuziazmus a empatia k detskému folklóru nebude mať vzostupnú tendenciu, ale naopak, stúpajúcu, aj keď ide o prácu s deťmi aj o kvalitu. Všetkým zúčastnením gratulujeme a ďakujeme za účasť. Gratulujeme predovšetkým detským kolektívom a ich vedúcim, ktorí nás najviac zaujali svojím prednesom a to sú DFS Vienok KC Kysáč a jeho vedúcemu Vladimírovi Medveďovi, ktorí predviedli krásny tanec, vytvárali zaujímavé formácie s veľkým zápalom, na vysokej interpretačnej úrovni. DFS Ratolesť SKUS z Pivnice a jeho vedúcemu a autorovi Jankovi Merníkovi, ktorých bolo nie len najlepšie počuť, ale predstavili výborný detský folklórny materiál a svojou početnosťou a rovnako kvalitným tanečným predvedením a hudobným sprievodom sa dostali na druhé miesto. Laureátom DFF Zlatá brána 2017 sa stal DFS Vločka ZŠ Mladých pokolení (mladšia skupina) z Kovačice, ktorý podľa našich kritérií, čiže výberom materiálu, trefným využívaním rekvizít, ľudovým odevom, striedaním hovoreného slova, kvalitného spevu, využívaním adekvátnych tanečných motívov nás najviac oslovil. Rovnako gratulujeme autorskému tímu: autorke Kataríne Mosnákovej-Bagľašovej, nacvičovateľke Zuzane Petríkovej a vedúcemu orchestra Pavlovi Tomášovi staršiemu.

Organizátorom gratulujeme za ďalší vydarený ročník festivalu. Chceli by sme pripomenúť, že do budúcna nie je žiaduce, aby v rámci detského folklórneho festivalu prebiehali priamo na rozprávkovom zámku sprievodné podujatia, ktoré nie sú adresované deťom a s detským folklórom nemajú nič spoločné, ako bola súťaž Miss folklór, pre účastníčky nad 18 rokov. Podobné podujatia sem koncepčne nepatria, nanajvýš priam poškodzujú pôvodný zámer tvorcov festivalu. To, samozrejme, neznamená, že neuvítame inovačné sprievodné aktivity, prípadne vyžitie moderných technológií tak, aby boli v súlade s koncepciou festivalu, teda zamerané v prvom rade na detský folklór. Ďakujeme Vám za pochopenie a prejavenú dôveru.

Vlasta Vinkovičová

Anna Medveďová

Juraj Ferík

S ľútosťou zároveň vyjadrujeme veľkú poklonu pánovi Jurajovi Feríkovi, ktorý bol vynikajúcim odborníkom okrem iného aj v oblasti folklóru Slovákov vo Vojvodine. Početné postrehy, vedomosti a skúsenosti, ktoré sme od neho mali možnosť nadobudnúť sú naozaj hodnotné. V kontexte celej menšiny sme odchodom pána Juraja Feríka prišli o významného odborníka a vynikajúceho človeka.

S úctou,

Vlasta Vinkovičová a Anna Medveďová